Kvitnúce stromy, kvety, zelenú trávu či spev vtákov, to všetko vnímame nielen očami, ale naše zmysly, náladu a vnímanie ovplyvňujú aj najrôznejšie pachy a vône.
Často si však tieto cenné dary prírody s potešením ničíme. Bez schopnosti vnímať čuchom by bol pre nás svet oveľa menej krásny. Len čo napríklad ráno ucítime, že sa z kuchyne šíri lahodná vôňa kávy, rýchlo sa preberieme a pozitívne naladíme na celý deň. Nos totiž veľmi úzko spolupracuje s mozgom. Pachové zložky najprv zasiahnu citlivé čuchové bunky v nosnej sliznici, kde narazia na superjemné čuchové vlásočnice. Ide o viac ako dvadsať miliónov receptorov, ktoré prijímajú pachové vnemy. Vo vnútri bunky sa utvorí impulz, ktorý postupuje čuchovým nervom až k centru čuchu uloženému v mozgu.
Mozog tento elektrický signál spracuje na zmyslový vnem a organizmus vypracuje odpoveď na podráždenie. V tejto súvislosti sa vynára otázka, či si mozog dokáže spomenúť na už raz prežitú vôňu. Áno, mozgové bunky sú schopné uložiť čuchové vnemy rovnako, ako dokáže uchovať obrázky a tóny. Ak je pre mozog niektorá vôňa nová, usiluje sa ju najprv porovnať s ostatnými v "databáze vôní" a následne ju archivuje. Počet pachov je nekonečný, pretože sa dajú rôzne kombinovať. Neexistuje nijaká špeciálna čuchová bunka pre vnímanie kávy, levandule či ruže. Je to symfónia vôní, ktoré čuchové bunky vnímajú ako celok.
Čuch umožňuje pôžitok z jedla
Ak dôjde k porušeniu schopnosti cítiť, čo je typické napríklad pri nádche, chutí nám zrazu každé jedlo rovnako. Vysvetlenie je jednoduché. Pomocou jazyka rozoznávame iba chuť sladkú, slanú, horkú a kyslú. Dokonalý pôžitok z jedla nám umožňuje až čuch. Keď sa sliznica nosa zdurí a pokryje hlienom, nedostanú sa pachové podnety k čuchovým receptorom, ktoré sa nachádzajú na vyššom poschodí nosa.
Čuch má v živote človeka dôležitú úlohu nielen pri jedle. Často nám môže zachrániť život. Napríklad pri požiari nás dokáže prebudiť štipľavý zápach dymu. Nepríjemne "voniace" pokazené potraviny varujú pred konzumáciou, a teda aj pred vážnymi zdravotnými ťažkosťami. A predsa sa mnohí z nás k svojmu čuchu správajú necitlivo. Jemným čuchom znalca parfumov sa rozhodne nemôže pochváliť každý. A už vôbec nie fajčiari. Je dokázané, že tabak tento zmysel otupuje. Dokonca už častý pobyt v nikotínovom prostredí má negatívny vplyv na čuch. Cigaretový dym dráždi vlákna čuchových buniek a po rokoch ich ničí. Čuch sa zhoršuje aj vtedy, ak žijeme uprostred smogu. Žiaľ, o citlivosť nosa prichádzame aj vekom. Súvisí to s vysychaním slinných žliaz. Ak sa čiastočky vonných substancií nemôžu rozpustiť, necítime ich.
Hriechy proti sluchu
Jedine zdravé zmysly nám umožňujú vnímať svet. Žiaľ, často si ich nevážime. Vezmime si napríklad sluch. Ľudské ucho je schopné zaznamenať spadnutie špendlíka rovnako ako štart lietadla. Taký vnem so silou 130 decibelov však môže byť nebezpečný. Ucho je veľmi citlivý orgán. K poškodeniu sluchu môže dôjsť aj vtedy, ak sa nachádzame každý deň v prostredí automobilovej dopravy. Podľa meraní má ruch na cestách asi 90 decibelov, avšak už 100 decibelov môže ucho vnímať ako silne bolestivé. Generácia dnešných mladých ľudí svoj sluch rozhodne nešetrí. Riadia sa heslom: čím hlučnejšie, tým lepšie. Vyžívajú sa v hlučných diskotékach, kde si človek nepočuje vlastného slova a ozveny basov cíti nielen v uchu, ale aj v žalúdku. Ďalším veľkým neduhom je počúvanie walkmena. Kamkoľvek sa pozriete, vidíte mladých ľudí s minislúchadlami na ušiach či priamo v ušiach. Vari chcú byť na staré kolená hluchí?
Namáhané oči
Ďalším naším zmyslom, ktorý veľmi namáhame, je zrak. Čítanie v intímnom svetle lampy na nočnom stolíku je balzamom na dušu, nie však pre naše oči, ktoré sa v prítmí príliš namáhajú. Očiam prekáža aj dym a prach. Najvýraznejšie si to uvedomujeme po návrate z dovolenky , od mora či z hôr.
Žijeme v ére počítačových hier a internetu. Mnohí z nás presedia za počítačom celé hodiny, či už z povinnosti alebo zo zábavy. Nedoprajeme svojim očiam taký potrebný oddych, a potom sa čudujeme, že zrazu zle vidíme. Skúste sa odpútať od tej zázračnej skrinky aspoň na chvíľu a doprajte svojmu zraku pohľad na zelenú trávu. Keď podráždené oči pália a slzia, uľavia im harmančekové obklady. Čarovnú moc zlepšovania zraku má mrkva. Taktiež kapusta a iná listová zelenina sú dobrou prevenciou proti ochoreniu očí.
Fajčenie škodí nielen čuchu, chuti a zraku, ale aj ďalšiemu zmyslu hmatu. Škodí totiž cievam. Naša záľuba v dobrom, ale nevhodnom jedle stojí za zamyslenie. Už vám niekedy úplne zdrevenela ruka? Môže za to nedokrvenie končatiny, ktorého príčinou môže byť preležanie rovnako ako choroby krvného obehu. A práve k tomu prispieva tradícia našej kuchyne, ktorá v takom hojnom množstve používa tuky, cukry a mäsové výrobky, namiesto rýb, zeleniny a ovocia.
Čuch, chuť, sluch, zrak a hmat sú nevyhnutnou súčasťou našej existencie. Prestaňme sa k nim správať macošsky.
Yvonne Menhartová