Alzheimerova choroba -- jedna z najobávanejších diagnóz súčasnosti
Pani Jolka do šesťdesiatky sršala vtipom, bola spoločenská, plná života. Štebotala tak, ako zvyknú štebotať kaderníčky. V jej salóne nebolo núdze o smiech. Neskôr začala strácať humor, koktať... Nevedela, kto je ten človek, s ktorým sa rozpráva... Nedokončila začatú vetu, lebo nevedela, čo vlastne chcela povedať aj keď úporne hľadala slová na vyjadrenie myšlienok... Keď prehovorila, dookola opakovala to isté. Postupne strácala pamäť i orientáciu, nevedela, na ktorej ulici býva, nepoznala svoj dom. Ak sa k nej niekto prihovoril a chcel jej pomôcť, rozplakala sa. Teraz je v ústave. Vo "svetlejších" chvíľkach spozná svojho manžela, ale na mená svojich detí i vnúčeniec si už nespomína. Neartikulované zvuky iba naznačujú, že chce niečo povedať, možno zasmiať sa, ktovie...
Čo je to za ochorenie, ktoré zbavuje človeka ľudskej dôstojnosti, svojprávnosti, logického myslenia, pamäti a prináša nesmierne utrpenie postihnutým a citový stres ich rodinám. Navyše predstavuje mimoriadne veľkú záťaž pre zdravotný systém a spoločnosť? "Alzheimerova choroba je degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré postihuje najmä ľudí vo vyššom veku. Iste preto sa spája so stareckým zabúdaním a pripisuje sa starnutiu. Nie je to presné prirovnanie. Poruchy pamäti sa v starobe často vyskytujú, ale nie všetky vedú k ochoreniu," hovorí gerontopsychiatrička MUDr. Izabela Mátéffy z Psychiatrickej kliniky ružinovskej nemocnice v Bratislave. Hovorí, že ak sa k stareckému zabúdaniu pridruží aj porucha zručnosti, funkčnej schopnosti v denných aktivitách, úsudkových a inteligenčných schopností s narušeným logickým myslením, tam je už pravdepodobné, že došlo k rozvoju demencie a až 80 percent postihnutých môže v priebehu 3 -- 5 rokov dostať Alzheimerovu chorobu. V oveľa zriedkavejších prípadoch však ochorenie môže začať ako včasná forma už po štyridsiatke.
Na začiatku je zábudlivosť
Alzheimerova choroba sa začína pomaly, najčastejšie miernou zábudlivosťou. Chorý si prestáva pamätať nedávne udalosti, mená, označenie známych vecí. Aj jednoduché problémy sa stávajú ťažšie riešiteľné. Príznaky sa obyčajne objavujú pomaly a nevzbudia pozornosť okolia. S rozvojom ochorenia sa príznaky stupňujú a chorý sa stáva nápadný, takže príbuzní ho privedú k lekárovi. Neskôr okrem porušenej pamäti chorý nedokáže vykonávať ani najbežnejšie činnosti ako umývanie zubov, obliecť sa, postupne stráca slovnú zásobu, až sa nedokáže vyjadriť, nechápe, čo sa od neho požaduje. Občas sa pridružia vážnejšie poruchy správania ako agresivita, zmätenosť, obrátený rytmus spánku. Ochorenie trvá od určenia diagnózy obyčajne 8 až 10 rokov, ale nezriedka od prvých príznakov aj 20 rokov.
Vari najznámejším pacientom s touto diagnózou bol bývalý americký prezident Ronald Regan, ktorý v starostlivej opatere manželky Nancy dlhé roky viedol márny zápas s týmto ochorením. Alzheimerova choroba premenila fyzicky zdatného človeka, ktorý rád športoval, hral golf, iba na telesnú schránku neschopnú nielen myslieť v pojmoch, ale ani poznať svojich najbližších. Jeho adoptívny syn Michael napísal: "Nemôžem s ním komunikovať. Môžem sa mu iba prihovárať, ale rozhovor to nie je... Ale vníma. Žiaľ, nepozná ma. Pre neho som len chlapec, ktorý ho objíma..."
Rizikové faktory
Čo sa deje v mozgu, keď človek začne strácať pamäť, reč, orientáciu, zabúda na biologické potreby...? "Pri Alzheimerovej chorobe najprv začnú odumierať a degenerovať mozgové bunky. Zároveň však v mozgu ubúdajú aj chemické látky, tzv. mediátory, ktoré zabezpečujú prenos informácií medzi jednotlivými bunkami. Mozog takého pacienta sa "scvrkáva". Keďže mu chýbajú nervové informácie, bunky nemôžu spolu komunikovať, vznikajú chorobné zmeny, ktoré môžu postihnúť rôzne lokality mozgu. Postihuje najmä časti dôležité pre pamäť, myslenie a rozumové schopnosti. Niektoré sú postihnuté viac, iné menej a podľa toho vyzerá aj klinický obraz pacienta," vysvetľuje MUDr. Mátéffy.
Čo je príčinou Alzheimerovej demencie (AD)? Pozná medicína spôsob, ako jej predchádzať? "Aj keď príčin je veľa, k najväčším rizikovým faktorom patrí rodinný výskyt, ženské pohlavie, nižšie vzdelanie a istým spúšťačom ochorenia môže byť aj neliečená depresia, úraz hlavy, zmeny metabolizmu a vplyv vonkajšieho prostredia," hovorí MUDr. Mátéffy. Zdôrazňuje však, že čím je vyššie vzdelanie, tým je aj vyššia ochrana pred týmto ochorením. Mozog ľudí, ktorí stále študujú a veľa čítajú, lúštia krížovky..., teda neustále používajú nervové spojenia, sa posilňuje. Prirovnala to k vytrénovaným svalom športovca, ktorý keď prestane cvičiť s činkami, jeho svaly ochabnú, atrofujú. To isté sa deje s mozgovými bunkami u človeka.
Včasná diagnóza
V súčasnosti možno Alzheimerovu demenciu diagnostikovať až s 90-percentnou pravdepodobnosťou. "Pri podozrení na demenciu sa urobí psychiatrické a neurologické vyšetrenie, zistí rodinná anamnéza, urobia sa komplexné telesné a laboratórne vyšetrenia i interné s EKG a röntgenom, v prípade potreby aj CT mozgu a magnetická rezonancia. Najdôležitejšia je však včasná diagnóza. Demenciu nevieme vyliečiť, no niektoré jej prejavy môžeme zmierniť." Psychiatrička zdôraznila, že netreba podceňovať ľahké poruchy pamäti, prechodnú časovú a priestorovú dezorientáciu či problematické hľadanie slov pri vyjadrovaní. Takúto zmenu predsa vidí rodina, priatelia, známi. Pacienta už v prvom štádiu ochorenia by mal sledovať odborný lekár. Ak už má pacient výrazné výpadky pamäti, potrebuje pomoc pri obliekaní, umývaní, často blúdi, odchádza z domu, stráca sa, zbiera odpadky z kontajnerov a nezmyselne ich doma skladuje, prekladá veci z miesta na miesto, máva halucinácie, prejavy telesnej i slovnej násilnosti, je rozbehaný, stále uteká, napáda okolie, pôsobí rušivo (vydáva rôzne zvuky, škrípe zubami, vzdychá, jajká, hundre si popod nos, chodí za niekým ako tieň), je to už ťažšie štádium ochorenia, pri ktorom rodina i opatrovateľ veľmi trpia. Najťažšia forma Alzheimerovej demencie je, keď sa pacient nevie o seba vôbec postarať, neovláda biologické potreby, nepozná priateľov, členov rodiny, ba ani sám seba v zrkadle. Spomínané príznaky sa nemusia objaviť u každého pacienta. Niekto má len jeden, iný viac symptómov. Pacienti si však neuvedomujú svoje problémy, ba ani to, že kvôli nim trpí celé okolie. Žijú si spokojne vo svojom tajomnom svete. Štatistiky však uvádzajú, že až 60 percent príbuzných v spoločnej domácnosti trpí na depresie a sami sa tak stávajú pacientmi.
Čo s pacientom?
S predlžovaním ľudského veku aj u nás pribúdajú starí ľudia s dementným ochorením. Spoločnosť však nie je pripravená ich problémy riešiť, konštatuje MUDr. Mátéffy. Zväčša to zostáva na bedrách rodiny. Opatrovateľov je málo, služby sú drahé. Poisťovňa preplatí len ošetrovateľské výkony, opatrovateľstvo neprepláca. Rodina to nemôže dlhodobo zvládnuť a chorý človek putuje medzi stanicami opatrovateľskej služby, liečebňou dlhodobo chorých, psychiatrickým alebo gerontopsychiatrickým oddelením. Zdravotníctvo nemôže suplovať sociálnu sféru. Je to nad jeho možnosti. MUDr. Mátéffy spomína na príbeh pacientky, ktorá v šesťdesiatke ochorela na Alzheimerovu chorobu. Keď jej jediní príbuzní predali byt, stala sa dementným bezdomovcom. Prechodne sa jej ujali rehoľné sestry, potom si ju posúvali z jedného zdravotníckeho zariadenia do druhého...
Alzheimerova choroba bola takmer sto rokov považovaná za neliečiteľnú, v súčasnosti sa už hovorí o jej liečiteľnosti. Včasná diagnostika a správna aplikácia dostupných liečebných postupov môže zásadným spôsobom zmeniť život ľudí trpiacich týmto ochorením. K dispozícii sú už účinné lieky. Predpíše ich psychiater alebo neurológ. Lieky priebeh ochorenia môžu spomaliť a stabilizovať priemerne na jeden až dva roky. Ak sa nasadia v ranom štádiu ochorenia, sú účinné. V strednom štádiu nemusia zlepšiť zdravotný stav pacienta, no môžu zabrániť zhoršeniu, prípadne progresiu na čas zastaviť. Pri pokročilej demencii liek nepôsobí.
Prevenciou je tréning pamäti
Výskumy potvrdili, že ľudia, ktorí majú vyššie vzdelanie, sú aktívnejší v zamestnaní a majú viacero záujmových činností, sa zdajú byť odolnejší proti symptómom Alzheimerovej choroby. Ľudia s vyšším vzdelaním a lepším zamestnaním a kongitívne aktívnejší môžu žiť zdravší život aj v starobe a pravdepodobne je to aj ďalší dobrý dôvod, prečo sa snažiť kultivovať svoje zdravé návyky, byť aktívnymi fyzicky, mentálne a sociálne. Tréningom mozgu, lúštením krížoviek, štúdiom, čítaním a správnou životosprávou možno zabrániť demencii alebo aspoň spomaliť jej progresívny rozvoj. Aj keď u každého jedinca je to individuálne, rozhodne platí, že tréning pamäti je istou ochranou, môže oddialiť alebo aspoň spomaliť nástup choroby. Výskumy tiež potvrdili, že vitamín E môže chrániť organizmus pred Alzheimerovou chorobou.
Podľa MUDr. Mátéffy pri Alzheimerovom ochorení treba dodržiavať určité zásady. Aj keď sa pacient správa nevyspytateľne, často ako dieťa, niekedy výstredne či agresívne, nemali by sme reagovať podráždene, ba ani zvyšovať hlas. S chorým treba často rozprávať, ale pomaly, pokojne, trpezlivo, zreteľne, v jednoduchých vetách, hlbším hlasom, slová dopĺňať jednoduchými a upokojujúcimi gestami. Podľa možnosti treba sa ho dotýkať a pohládzať.
Kde hľadať pomoc
Na podnet príbuzných pacientov s Alzheimerovou chorobou, ktorí navštevujú gerontopsychiatrickú ambulanciu Psychiatrickej kliniky ružinovskej nemocnice v Bratislave, vzniklo Občianske združenie Labyrint duše. "Našou snahou je poskytnúť poradenstvo v sociálnych, právnych, ale i medicínskych otázkach a uľahčiť život rodine, ktorá má takto chorého člena. Okrem toho s Ligou za duševné zdravie v bratislavskom Auparku vedieme každý utorok od štvrtej do ôsmej večer poradňu Nezábudka. V poradni sa striedajú lekári -- odborníci na medicínsku a sociálnu problematiku starých ľudí, ktorí vedia poradiť, kam sa obrátiť so svojím problémom, prípadne aj pomôcť niektoré veci zariadiť. Vydávame aj spravodaj Labyrint duše pre príbuzných, opatrovateľov a priateľov chorých. Chceme jednoducho pomáhať tým, ktorí si už sami nedokážu pomôcť, ktorí už za seba nevedia hovoriť," hovorí MUDr. Mátéffy.
Alzheimerova choroba bola pomenovaná podľa nemeckého lekára, mníchovského neuropatológa Aloisa Alzheimera, ktorý ako prvý v roku 1907 podrobne opísal príznaky tohto ochorenia u 51-ročnej pacientky Augusty D., ktorá po šesťročnom priebehu ochorenia na diagnózu ťažkej demencie zomrela.
Demencia -- predstavuje najčastejšie ochorenie staroby a Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie (50 až 69 percent). V súčasnosti sa považuje za "chorobu storočia". Postihuje každého desiateho človeka tejto planéty vo veku nad 65 rokov a každého druhého do 80 rokov. Postihuje dvakrát viac žien ako mužov. Chorých stále pribúda. V Európe je postihnutých takmer 2 milióny, v USA 4 milióny a celkovo 22 miliónov ľudí. Podľa prognóz v roku 2030 to bude až 34 miliónov chorých.
Desať varovných príznakov:
1. Strata pamäti
2. Ťažkosti pri vykonávaní známych činností
3. Jazykové problémy
4. Dezorientácia v čase a priestore
5. Zlý alebo zhoršený úsudok
6. Problémy s abstraktným myslením
7. Strata vecí
8. Zmeny nálad a správania
9. Zmeny osobnosti
10. Strata iniciatívy a záujmov
Ošetrovateľstvo je odborná zdravotnícka služba, pri ktorej sa vyžaduje odborné zdravotné vzdelanie (napr. zdravotná sestra: robí ošetrenie rán, dekubitov, pichá injekcie do svalu...). Ošetrovateľské služby zdravotná poisťovňa prepláca.
Opatrovateľstvo môže robiť aj laik, niekto z rodiny, známy -- môže pacienta umyť, okúpať, podať mu jedlo, liek, vymeniť plienku, strážiť ho... Tento neodborný úkon zdravotná poisťovňa neprepláca. Dobroslava Medvecová