Nanotechnológie sú dnes vo svete módnym trendom. Stali sa jedným z najperspektívnejších smerov výskumu. A analytici očakávajú, že počas tohto desaťročia trh s výrobkami na báze nanotechnológií narastie o stovky miliárd eur.
Neustála miniaturizácia
Ľudstvo vďaka zdokonaleniu svojich technických možností postupuje čoraz viac do menšieho a menšieho sveta. Predpona nano (10-9) vyjadruje rozmer na úrovni niekoľko málo atómov. Miniaturizácia zasahuje nielen elektroniku, ale aj medicínu či biochémiu.
"Pred rokmi sa presadzovala mikrotechnika a možno o niekoľko rokov to bude už pikotechnika. Je to vedecká výzva lákavá pre mnohé odbory, ako i multidisciplinárne témy poznania. Zatiaľ sa uskutočňuje prevažne v laboratóriách," hovorí výrobný riaditeľ bratislavskej spoločnosti VUKI (bývalý Výskumný ústav káblov a izolantov) Otto Verbich.
Rozvoj nanotechnológií však podľa neho vyvoláva aj obavy. Principiálne by sa totiž malo manipulovať s mimoriadne malými časticami, ktorých vdychovanie môže mať horší vplyv na organizmus človeka ako napríklad overený karcinogén vlákna azbestu.
Dva prístupy
"V princípe možno svet nanovedcov rozdeliť, aj keď nie ostrou hranicou, na dva tábory," vysvetľuje prorektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Robert Redhammer (predmet nanoelektroniku prednáša už od roku 1997).
Jedni vedci sa snažia nejakým postupom -- technológiou -- vytvoriť "nový", teda syntetický materiál. Úpravou štruktúry na úrovni molekúl a atómov sa zmenia aj vlastnosti i použitie týchto látok. Ide teda o materiál napríklad s kryštálikmi vo veľkosti niekoľko nanometrov, alebo materiál so zhlukmi cudzorodých molekúl, pórov a podobne.
"Ide o prístup ,,bottom-up", kde sa výskumníci snažia zobrať čo najmenšie možné "stavebne kamene", napríklad molekuly, a vhodnou manipuláciou z nich vytvárať štruktúry, ktoré potrebujú," vysvetľuje jeden zo spoločníkov firmy Danubia Nanotech fyzik Martin Hulman.
Druhá skupina sa -- ako pokračuje Redhammer -- snaží umelo a prakticky individuálne vytvoriť nejaký "inžiniersky" systém s charakteristickými rozmermi v ráde nanometrov. Typickým príkladom je nanoelektronika. No umelo vytvorenou funkčnou štruktúrou môže byť napríklad tranzistor.
Polovodičová elektronika je podľa Hulmana príklad tzv. "top-down" prístupu k nanotechnológii. Ide sa "zhora nadol" -- s cieľom vytvárať čoraz menšie a menšie štruktúry z tých väčších.
V elektronike sú dnes podľa neho polovodičové štruktúry na úrovni 100 nanometrov a menej. Výrobcovia počítačov investujú do týchto výskumov obrovské sumy.
Slovensko má potenciál
"Napriek tomu, že Slovensko je malá krajina, má potenciál robiť výskum nanotechnológií a dosahuje v ňom dobré výsledky," uviedla pre HN Simona Klingová zo Slovenskej akadémie vied, ktorá je národnou administrátorkou pre nanotechnológie, nanovedy v rámci 6. rámcového programu EÚ. Na Slovensku existuje Centrum excelentnosti Nanosmart.
Hlavným cieľom centra je vytvoriť komplexný rámec pre výskum a vývoj pokročilých kovových a keramických materiálov. Zároveň sa pripravuje vytvorenie druhého centra excelentnosti pre nanotechnológie a nanomateriály.
s.
StoryEditor