Úverový register zhromažďuje informácie o všetkých pôžičkách, ktoré si niekto v banke zoberie alebo o ne požiada. Ak potom bude chcieť ďalší úver, ktorákoľvek banka si môže overiť, ako splácal tie doterajšie.
Banky sa tak bránia proti podvodníkom a chronickým neplatičom. "Existencia úverového registra, znižuje rizikové náklady bánk," vysvetľuje Peter Barčák, konateľ spoločnosti Slovak Banking Credit Bureau, ktorá register prevádzkuje.
Veľkému bratovi stačí kreditka
V registri banky hľadajú -- a nájdu údaje o všetkých typoch úverov pre obyvateľov. Záznam sa v ňom objaví aj v prípade, že banka niekomu aktivuje povolené prečerpanie na účte alebo mu vystaví kreditnú kartu. Klient pritom nemusí vôbec daný úver využiť.
Banky posielajú údaje v registri raz za mesiac. Vždy ku konkrétnemu dňu pošlú aktuálny stav úverov. Ak by banka napríklad posielala údaje do registra vždy 20. októbra a niekto by splátku, ktorú mal zaplatiť 10. septembra, zaplatil až 2. októbra, v registri by sa objavila informácia, že klient nemá zaplatenú splátku. Ak by však túto splátku zaplatil 29. septembra, register ju bude evidovať ako zaplatenú.
Barčák tvrdí, že aj malé meškanie so zaplatením splátky sa do registra dostane. Samotné banky však k malým omeškaniam pristupujú benevolentnejšie. Ak niekomu vyjde, že by mal splátku zaplatiť v sobotu a peniaze pošle až v pondelok, nie je to automaticky hodnotené ako nedisciplinovanosť klienta.
Tridsaťročné precedensy
Informácie sa v registri uchovávajú ešte päť rokov potom, ako prestaneme využívať bankový produkt. Ak by sme si napríklad dnes zobrali hypotéku, ktorú budeme splácať 30 rokov a nezaplatili by sme načas hneď prvú splátku, ešte ďalších 35 rokov by banky o tomto prehrešku vedeli.
V registri však nie sú informácie o tom, od ktorej banky sme si vzali úver. Ak žiadame o úver, banka z registra dostane informáciu len o druhu a výške úveru a o tom, ako ho splácame. Napríklad pri povolenom prečerpaní účtu je v registri informácia o tom, koľko môžeme ísť do mínusu a koľko sme v danom mesiaci skutočne boli v mínuse.
Kto sa nechce dostať do registra, stačí, ak pri žiadosti o úver nedá banke súhlas so spracovaním osobných údajov. V takom prípade banka nemôže údaje o klientovi postúpiť do registra úverov. Ak nechce, aby jeho údaje vložili do registra je pre ňu signálom, že môže ísť o potenciálneho neplatiča. K takémuto klientovi sa preto banky správajú opatrnejšie a dôkladnejšie ho preverujú.
Schvaľovanie úverov pri týchto žiadateľoch preto trvá dlhšie ako pri tých, ktorí súhlasia so zaradením do registra. Žiadna z bánk však priamo nepovedala, že takémuto klientovi automaticky žiadosť o úver zamietne.
Register v roku 2004 založili tri najväčšie banky a dnes je doň zapojených 16 bánk a stavebných sporiteľní. V databáze registra je teraz asi 2,8 milióna záznamov, ktoré sa týkajú asi 2,4-milióna ľudí.
StoryEditor