V hospodárstve kraja sú zastúpené všetky odvetvia. Rozhodujúce sú podľa analytika Slovenskej ratingovej agentúry Lukáša Hvizdoša hlavne priemysel a služby. Ako pokračuje, pod priemyselný charakter regiónu sa podpisuje nedostatok úrodnej pôdy, ako aj blízkosť priemyselných zón susednej Českej a Poľskej republiky. Žilina je súčasťou významnej hospodársko-priemyselnej lokality Katovice -- Ostrava -- Žilina.
Silná pozícia stavebníctva
Ťažiskovými odvetviami priemyslu sú spracovanie kovov, celulózovo-papierenská výroba a tiež strojársky a elektrotechnický priemysel.
V porovnaní s ostatnými krajmi Slovenska má v regióne silnú pozíciu stavebníctvo. Veľká šanca prosperovať vyplýva aj z pomerne vysokej lesnatosti.
V poslednom období začína dominovať nástup automobilového priemyslu, hlavne vďaka príchodu automobilky KIA a jej dodávateľov.
Región bude podľa Hvizdoša prosperovať z prítomnosti kórejskej automobilky aj sprostredkovane. Prispeje k nárastu miezd, rastu zamestnanosti, rozvoju ostatných podporných služieb.
Žilinský kraj sa na celkovej tvorbe HDP Slovenska podieľa 10,3 percenta. Z hľadiska vytvoreného HDP na obyvateľa sa nachádza až na predposlednom mieste v rámci krajiny.
Dôležitá strategická poloha
"Rozvoj kraja významne ovplyvňuje jeho strategická poloha, i keď v súčasnosti sa to zatiaľ naplno neprejavuje kvôli nedokončeným infraštruktúrnym projektom," pokračuje Hvizdoš. Práve strategická poloha predstavuje hlavnú výhodu v porovnaní s ostatnými regiónmi Slovenska.
Podľa riaditeľa Žilinskej regionálnej komory Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Jána Mišuru európske cestné koridory sú len na mapách. "Stratili sme šesť rokov v dôraze na výstavbu diaľnic v smere na Martin, Liptov, Katovice. Z toho dôvodu konkurencieschopnosť regiónov kraja relatívne klesá," prízvukuje.
Ako pokračuje Hvizdoš, poloha Žilinského kraja je významná aj pre železničnú dopravu. Je tu priame spojenie na Poľsko a z Českej republiky cez Čadcu a Žilinu v smere na Košice alebo Bratislavu. V blízkosti Žiliny sa vybudovalo regionálne letisko, ktoré má štatút verejného medzinárodného letiska.
Kraj má tiež značný kultúrno-historický potenciál. Známe sú jeho národné kultúrne pamiatky, viaceré kúpele, lokality na športové aktivity. Má dostatok ubytovacích zariadení.
Problémom jednostranná orientácia
"Hospodársky rozvoj v kraji poznačila konverzia zbrojnej výroby na náhradnú civilnú výrobu. Tá sa rozhodujúcou mierou dotkla najmä zbrojárskeho výrobného komplexu," vysvetľuje Hvizdoš. Ako pokračuje, ekonomický potenciál regiónu tiež ovplyvňuje zdedené jednostranné zameranie na strojárstvo v okresoch Martin, Kysucké Nové Mesto, ako aj existujúci charakter priemyslu s jedným až tromi dominantnými výrobnými podnikmi na Orave a Kysuciach.
Orientáciu regiónu na pár podnikov označuje Hvizdoš za zvýšené riziko pre ďalší ekonomický vývoj. Príchodom automobilky KIA sa ešte znásobí. Ďalšou slabou stránkou je podľa neho nedostatočne využitý potenciál na rozvoj agroturistiky, ako aj nízky stupeň finalizácie v drevospracujúcom priemysle. Nevýhodou je aj výskyt znečistených oblastí v regióne, ako aj emisné zaťaženie prostredia.
"Cestovný ruch je pomerne slabo rozvinutý. Príčinou je nedostatočná propagácia regiónu, zlý stav kultúrno-spoločenských a rekreačných zariadení, chýbajúci vyšší štandard kapacít, čiže klasické problémy ako v iných častiach Slovenska," vysvetľuje Hvizdoš.
Ako dopĺňa Mišura, pri podpore rozvoja cestovného ruchu sa kraj a komora spoliehajú v propagácii hlavne na vlastné sily. Od roku 2004 spolupracujú pri aktualizácii spoločného projektu prvého krajského portálu cestovného ruchu na Slovensku -- viator.sk (viator -- z latinčiny cestovateľ).
Ďalšie silné a slabé stránky
Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár oceňuje okrem iného pomerne vysokú vzdelanostnú a kvalifikačnú štruktúru obyvateľstva, priaznivý vývoj pôrodnosti a reprodukcie pracovnej sily či silné a kvalitné stredné školstvo.
Mišura však upozorňuje na hroziaci nedostatok vzdelanej pracovnej sily v strojárskych, chemických a elektrotechnických profesiách. Komora preto spolu s podnikateľmi žiada ministerstvo školstva presunúť prioritnú podporu z gymnázií a akadémií na stredné odborné školy.
Za problém Blanár považuje nedobudovanú dopravnú a technickú infraštruktúru, ktorá obmedzuje prílev priamych investícií, rozvoj podnikania, cestovného ruchu. Medzi slabé stránky kraja zaraďuje aj vysoký podiel výrob s nízkou pridanou hodnotou, vysokú mieru opotrebovanosti zariadení, nízku technologickú a technickú úroveň výrobných zariadení. Pod tento stav sa podľa neho veľkou mierou podpisuje nedostatok vlastného kapitálu podnikov. Zvýšenie ich konkurencieschopnosti by mal zabezpečovať hlavne väčší prienik inovácií do praxe.
Rozvoj na znalostiach
Veľkou príležitosťou do budúcnosti je podľa Blanára rozvoj aktivít v informačných technológiách, budovanie priemyselných parkov a priemyselných zón, využívanie voľných výrobných plôch v priestoroch bývalých veľkých podnikov, zelených plôch ako aj rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. V neposlednom rade je to tiež zlepšovanie služieb a s tým i cestovného ruchu.
Nové investície by mali byť podľa neho založené na znalostiach. "Je reálne predpokladať, že v budúcnosti bude po strate mzdovej výhody dochádzať k odlevu priamych zahraničných investícií," pokračuje Blanár.
S tým súvisí podľa neho príprava žilinskej inovačnej stratégie, ktorá by mala určiť smery rozvoja kľúčových podnikateľských odvetví.
Stratégia je nevyhnutným predpokladom na zintenzívnenie spolupráce medzi regionálnou samosprávou, podnikateľskými subjektmi a vedecko-výskumným potenciálom.
S cieľom pomôcť čerpať prostriedky samosprávny kraj zriadil v polovici roku 2003 Informačné centrum prvého kontaktu pre záujemcov o európske granty.