Kedy ste sa rozhodli písať?
-- Písal som už pred 25 rokmi na strednej škole. Poéziu a krátke prózy. Vychádzali iba v školských časopisoch, nikdy nie knižne. Potom prišla dlhá odmlka, až neskôr v práci som sa stretol s námetmi, ktoré ma upútali, a skúsil som ich rozpracovať do jednoduchej synopsy. Dávalo mi to zmysel, a tak som to skúsil...
Aké sú reakcie od kolegov? Čítajú vaše knihy?
-- Čítajú. Reakcie sú zatiaľ pozitívne, dúfam že to tak aj ostane. Poznám ľudí, ktorí na oddelení vrážd robia nepredstaviteľne drsnú prácu, a ak sa v románe dočítate, že nespali už 40 hodín, tak verte, že práve táto informácia je z oblasti reality, a nie fikcie. Jeden z dôvodov, prečo píšem, je aj to, aby si čitatelia uvedomili, že aj tú najbeštiálnejšiu vraždu vyšetrujú ľudia z mäsa a kostí a nie nejakí fiktívni supermani, ktorým sa všetko podarí na prvý raz -- pritom vystrieľajú tony olova, zdemolujú desiatky áut a jednou ranou zrazia tucet "namakaných" hrdlorezov, ako im to predkladajú režiséri lacných filmov.
Veľmi by som chcel, aby čitatelia zmenili svoj názor na políciu, aby neuplatňovali kolektívnu vinu na všetkých, pretože ich poznám a viem, že sú tam správni chlapi na svojom mieste a pohŕdanie spoločnosťou si nezaslúžia.
Vaše kriminálky sú sociologickou sondou do sveta policajtov. Je to potreba vyrovnať sa s niečím, alebo ukázať zákulisie?
-- Nepociťujem potrebu s niečím sa vyrovnať. Píšem, preto že ma to baví, a relaxujem pri tom. Zákulisie je možné odhaliť v rámci zákona, ale s citom a prístupnou formou, aby neboli porušené princípy mlčanlivosti a korektnosti, na to si dávam pozor!
Píšete o prepojení zla so zlom. Dokonca sa zdá, že to je primárny dôvod písania, a vraždy sú len celofánový papier, v ktorom je to zabalené...
-- Je to presne naopak. Prepojenie zla a zla ma vôbec nezaujíma, zvykol som si naň, lebo ho vidím denne a v podobách, o akých sa bežným ľuďom ani nesníva. Boli by to však politické romány a to nechcem. Mňa zaujíma v prvom rade vražda, ľudia okolo nej a ich utrpenie. To, že sa to občas premieša, za to môže život, a nie ja.
Máte konzultantov, alebo je celá kniha vo vašej réžii?
-- Píšem romány, ktorých jadro je založené na realite a odbornosti a bez odborných konzultácií by romány tohto druhu nebolo možné napísať. Nehanbím sa za to, že neviem všetko, a odborníkom, ktorí sú ochotní pomôcť a poradiť, aj slušne na úvod knihy poďakujem. Nemá to nič spoločné so zápletkou a réžiou celého románu, to je vyslovene moja záležitosť a žiadnych spolupracovníkov ani spoluautorov nemám.
Ako dlho trvá napísať jeden rukopis?
-- Veľmi ťažká a zdĺhavá je písomná príprava a zháňanie materiálov, pretože trvám na tom, aby sa v mojich románoch odrážala v prvom rade realita a až potom fikcia. Reálna zložka je pre mňa veľmi dôležitá a je to hmota, ktorá odlišuje moje detektívky od iných románov. Bežný spisovateľ nemá možnosť dostať sa tak blízko k jadru ako ja a bol by hriech to nevyužiť. Ak si napíšem dobrú prípravu, samotné písanie románu je už iba rutinou a ja píšem relatívne rýchlo, takže na jeden román počítam asi pol roka až rok. V roku 2005 mi vyšli dva romány, neviem, či toto tempo vydržím, ale aspoň jeden román do roka by som chcel napísať, závisí to od viacerých faktorov.
Máte už rozpísanú ďalšiu knihu?
-- Práve som vydavateľovi odovzdal čerstvý rukopis. Pracovný názov románu je Sára a je to opäť kombinácia skutočných udalostí a fikcie. Román je o vražde vplyvného bankára a o tom, čo všetko dokážu peniaze a moc s človekom urobiť. V závere románu sa snažím čitateľom naznačiť, že okolo nás sa dejú veci, ktoré sú očiam bežného občana skryté, ale sú tu a ovplyvňujú nás všetkých, či sa nám to páči, alebo nie.
Dominik Dán (1955) sa dvadsať rokov zaoberá vyšetrovaním zločinu. Osobné kontakty s vrahmi, lupičmi, únoscami a inou "vybranou spoločnosťou" mu umožnili pochopiť nepísané zákony podsvetia. Do detailov pozná policajné prostredie, mafiu i praktiky tajných služieb. Viac o sebe odmieta prezradiť. Napísal knihy Popol všetkých zarovná (Slovart, 2005), Nehanebné neviniatko (Slovart, 2005) a Beštia (Slovart, 2006).