Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) už niekoľkokrát konštatoval, že výroba a využívanie energie sú spojené s negatívnym vplyvom na životné prostredie, rizikami a so zahraničnopolitickou závislosťou i určitou nepredvídateľnosťou.
Dlhodobo dostupné, ekologické a konkurencieschopné zásobovanie energiou preto musí naďalej zostať dôležitým cieľom predvídavej európskej politiky v oblasti energetiky. Z uvedených dôvodov sa táto politika nemôže obmedzovať len na využívanie malého počtu zdrojov energie. Podľa prognóz Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) v Paríži a Úradu energetických informácií (EIA) ministerstva energetiky USA, ktoré boli predložené v roku 2004, budú uvedené fosílne energie pokrývať aj o 25 rokov ešte stále viac než 80 % celosvetovej spotreby energie. Základný scenár, ktorý zverejnila Európska komisia pre EÚ25 v septembri 2004, vychádza -- na rozdiel od celosvetového trendu očakávaného zo strany IEA a EIA -- z predpokladu nárastu podielu obnoviteľných energií na celkovej spotrebe energie EÚ25 z dnešných 6 % na 9 % v roku 2030. Keďže sa však na druhej strane na základe tohto odhadu zníži podiel jadrovej energie v EÚ25, prichádza základný scenár Európskej komisie takisto k výsledku, že fosílne energie budú v roku 2030 aj v EÚ25 pokrývať ešte vyše 80 % celkovej spotreby energie.
Rezervy energie v rámci EÚ -- závislosť od dovozu
Spotreba primárnej energie v EÚ25 dosiahla v roku 2004 zhruba 2,5 miliardy ton ekvivalentu uhlia, čo zodpovedá 16 percentám svetovej spotreby energie. Spotreba energie v EÚ25 na osobu predstavuje viac než dvojnásobok celosvetového priemeru, no na druhej strane to predstavuje len polovičnú hodnotu oproti Severnej Amerike.
Najdôležitejšie zdroje energie
V EÚ25 v roku 2004 boli najdôležitejšími zdrojmi energie minerálne oleje (39 %), zemný plyn (24 %) a uhlie (17 %). Ďalšie podstatné piliere zásobovania energiou v EÚ sú jadrová energetika (14 %), ako aj obnoviteľné a iné energie (6 %). Pre podiel jednotlivých fosílnych zdrojov energie je charakteristický výrazný rozptyl, ktorý siaha v prípade zemného plynu od 1 % vo Švédsku až po takmer 50 % v Holandsku, v prípade minerálnych olejov od necelých 30 % v Maďarsku až po dve tretiny v Portugalsku a v prípade uhlia od 5 % vo Francúzsku až po 60 % v Poľsku. Hlavným dôvodom týchto rozdielov je rozdielne vybavenie jednotlivých členských štátov rezervami fosílnych zdrojov energie. Vzhľadom na celkovo nízke rezervy fosílnych energií musí EÚ25 už dnes pokryť polovicu celkovej potreby energie dovozom. Osobitne vysoká je závislosť od dovozu v prípade minerálnych olejov. Viac než tri štvrtiny potreby tohto zdroja energie musia byť pokryté dovozmi z tretích krajín. V prípade zemného plynu predstavuje podiel dovozu asi 55 percent. V prípade uhlia je to jedna tretina. Toto viedlo k vysokej závislosti Európy od dovozu životne dôležitej suroviny -- energie, ktorá sa v budúcnosti zrejme ešte prehĺbi, najmä v prípade ropy a v čoraz väčšej miere aj v prípade zemného plynu. EÚ je dokonca celosvetovo najväčším čistým dovozcom zdrojov energie.
Energetická politika EÚ teda musí urobiť všetko pre to, aby bolo zabezpečené zásobovanie a zásobovacie kanály fosílnych palív.
Energetická politika EÚ musí na druhej strane prijať opatrenia, aby sa v dlhodobom horizonte táto závislosť zmiernila, predovšetkým prostredníctvom efektívnejšieho využívania všetkých zdrojov energie, ako aj výraznejším využívaním alternatívnych systémov energie, ako napr. obnoviteľných energií -- vrátane ich vývoja a uvedenia na trh -- a jadrovej energie. V tejto súvislosti nadobúda osobitný význam ďalšie rozvíjanie alternatívnych systémov energie. Túto závislosť možno zmierniť aj výraznejším využívaním značných európskych zásob uhlia, najmä keď sa zohľadní, že v európskom uhoľnom baníctve platia už dnes podstatne prísnejšie ekologické normy ako v iných oblastiach sveta.
EHSV víta, že bolo prijaté odporúčanie výboru vytvoriť v 7. rámcovom programe pre výskum a vývoj vlastnú tematickú oblasť energetika. No je tiež potrebné zodpovedajúco prispôsobiť aj výskumné programy členských štátov. Týka sa to tiež ďalšieho rozvoja technológií pre elektrárne na využívanie fosílnych zdrojov energie, ktorý by navyše prispel ku konkurencieschopnosti európskeho odvetvia výstavby elektrárenských zariadení na globálne expandujúcom elektrárenskom trhu.