Obraz Mona Lisa renesančného umelca Leonarda da Vinci je asi najznámejším portrétom všetkých čias. Dáma so záhadným úsmevom vzbudzuje záujem a množstvo otázok aj 500 rokov po tom, čo bola namaľovaná. V bratislavskej Galérii Michalský dvor predstavuje viac ako 50 umelcov zo Slovenska a z Česka diela na tému tohto svetoznámeho obrazu.
Záhadná minulosť
Slávna Mona Lisa vďaka vysokým umeleckým kvalitám, no najmä pre tajomstvá, ktoré ju obklopujú, budí už od svojho vzniku veľkú pozornosť. Leonardo da Vinci ju namaľoval pravdepodobne v rokoch 1503 - 1506, vraj na objednávku istého florentského obchodníka, no až do smrti si obraz ponechal vo svojich rukách. Hádankou dodnes ostáva nielen presný dátum jeho dokončenia, ale aj totožnosť portrétovanej osoby či jej pohlavie. Niektoré teórie hovoria o skutočnej žene, iné o fiktívnom námete, známe sú aj špekulácie, že obraz je autoportrétom samotného da Vinci. Nech už je skutočnosť akákoľvek, Mona Lisa sa stala kánonom portrétneho umenia a vzniklo nespočetné množstvo jej kópií.
Davová psychóza
Veľkú popularitu získala Mona Lisa najmä koncom 19. storočia vďaka skupine symbolistov, pre ktorých sa stala symbolom tajomnej ženy. Priam davová psychóza však prepukla v 20. storočí, keď sa jej tvár začala objavovať v reklamách, na plagátoch, diároch, inšpirovala mnoho literárnych aj filmových diel. Podiel na tom mali najmä umelci ako Marcel Duchamp, Salvador Dalí, Andy Warhol či René Magritte, ktorí vytvorili osobité parafrázy slávneho obrazu (Duchamp jej napríklad dokreslil fúzy a briadku a vystavoval pod názvom L.H.O.O.Q.). K sláve obrazu prispela aj jeho krádež v roku 1911, pre ktorú pôvodne zatkli francúzskeho básnika Guillauma Apollinaira, vypočúvaný bol aj Pablo Picasso. Napokon vysvitlo, že obraz ukradol zamestnanec Louvru Vincenzo Peruggia - vyniesol ho von schovaný pod kabátom. Falšovateľovi dal vytvoriť niekoľko jeho kópií, ktoré chcel predávať ako stratený originál. V parížskom Louvri za ochranným sklom je pravá Mona Lisa vystavená dodnes.
Variácie na česko-slovenskú nôtu
V roku 500. výročia obrazu bolo oslovených 150 českých a slovenských umelcov, aby vytvorili vlastnú verziu Leonardovho obrazu. Maliari, sochári, fotografi, každý sa mal svojou vlastnou technikou a štýlom zmocniť tejto ikony maliarstva. 77 obrazov ponúka širokú paletu prístupov, no najmä subjektívnych pohľadov na jedno umelecké dielo. Výstava má názov Každý deň nová Mona - a toho sa aj drží. Čo umelec, to celkom rozdielne spracovanie témy - od portrétov zakladajúcich sa v podstate na schéme pôvodného obrazu (napr. Katarína Vavrová), až po abstraktné kompozície, ktoré sú skôr akousi autorskou impresiou (napr. David Čársky). V každom prípade, obrazy nemali byť kópiami či doslovnými reprodukciami diela Leonarda da Vinci, ale vyjadrením postoja, vzťahu, novými interpretáciami 500 rokov starej témy. Na výstave, ktorá potrvá do 4. februára, sa možno stretnúť aj s dielami Milana Vavra, Bohumila Nečasa, Pavla Párdyho, Karla Práška, Vladimíra Balka, Zuzany Kadlecovej, Tomáša Hřivnáča, Jindry Husárikovej, Ellen Jilemnickej, Aleša Knotka či Mariána Komáčka.
| MONA LISA môže mať aj takúto podobu. Snímka Samuel Vanko |