Jedna z najväčších výziev čínskej ekonomiky smerujúcej k liberalizácii kapitálových tokov a devízového trhu je rozsiahla reforma finančného systému, najmä bankového sektora. Číne ostáva niečo vyše roka do uplynutia prechodného obdobia stanoveného po vstupe do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), keď by mal byť bankový sektor plne pripravený na vstup zahraničných investorov. Vzhľadom na jeho krehkosť to odborníci považujú za veľmi náročnú úlohu.
Asi pred tromi rokmi Čína odčlenila od národnej banky dozorný orgán -- Čínsku bankovú regulačnú komisiu, ktorej hlavnou úlohou je zlepšenie bankového prostredia bez ohrozenia rastových cieľov a prehlbovania sociálnej nerovnosti.
Bankovému sektoru dominujú štyri veľké banky, ktorých ozdravenie je hlavnou prioritou pri uskutočňovaní reformy. Komisia sa tiež zameriava na obmedzovanie rastu poskytovaných úverov a dohliada na expanziu zahraničných bánk.
Najväčším problémom sektora sú nedobytné úvery, čo vzhľadom na historický vzťah so štátom vlastnenými podnikmi nie je prekvapujúce. Vznik väčšiny týchto úverov sa datuje pred rok 1999. Ratingová agentúra Standard & Poor´s odhaduje, že ich úplne odpísanie bude stáť 656 miliárd dolárov, čo je asi 43 percent HDP na rok 2004. Vzhľadom na štátne vlastníctvo bánk to predstavuje rozsiahlu fiškálnu záťaž.
Podľa OECD Čína už podstúpila viacero reforiem v tejto oblasti. Banky začali modernizovať manažment pri poskytovaní úverov, ich lepšie oceňovanie a klasifikácia nedobytných úverov sa stali realistickejšie. Zahraniční investori zatiaľ vstúpili do dvanástich bánk. Momentálne pokrývajú asi dve percentá trhu, tvoria ho však najlepší zákazníci patriaci do mestskej strednej vrstvy, ktorých je približne 110 miliónov, čo je asi veľkosť japonského trhu. Tí si môžu dovoliť zaplatiť za inovatívne služby a expertízy zahraničných bánk.
Uskutočnené reformy sa javia pomerne úspešné, keď nové úvery udeľované od roku 2000 sú podstatne kvalitnejšie, tvrdí OECD. Vláda sa pustila do rekapitalizácie najväčších bánk a pripravuje ich na vstup na burzu. Rekapitalizáciou zatiaľ prešli dve banky z veľkej štvorky -- China Construction Bank a Bank of China. Do každej z nich smerovalo 22,5 miliardy dolárov.
Na finančné ozdravenie ešte čaká asi 30 percent bankového sektora. Okrem obrovského množstva zlých úverov a potrebnej rekapitalizácie chýba čínskym bankám kvalitné riadenie. Nedostatkovým tovarom sú najmä ľudia so skúsenosťami v risk manažmente, keďže takéto schopnosti vzhľadom na charakter systému doteraz nemali kde získať. Preto je otázne, či banky dokážu po liberalizácii úrokových mier adekvátne oceňovať depozity a úvery.
Čínsky bankový sektor, ako aj celú ekonomiku stále čakajú mnohé veľké výzvy, pokrok za ostatné roky je však viditeľný. Ocenila ho aj Janet Yellenová, prezidentka regionálnej Federal Reserve v San Franciscu, podľa ktorej sú reformy v súlade s požiadavkami WTO na liberalizáciu. "Vyhliadky bankového sektora sú optimistické," domnieva sa Yellenová.
StoryEditor