Jozef Piaček: Encyklopédia je pre tých, ktorí chcú stále objavovať

Čo charakterizuje FILIT?
- Predovšetkým obsahuje chronologické údaje od čias vzniku filozofie v siedmom storočí pred n. l. Obsahuje aj údaje, ktoré predchádzajú vzniku filozofie, ale filozoficky sú zaujímavé. Je to encyklopédia nielen o poznatkoch tvoriacich filozofiu, ale aj o predmete filozofie, teda o najzákladnejších skutočnostiach života človeka. Je to univerzálna encyklopédia zacielená na používateľa s filozofickými záujmami, teda nielen na filozofa profesionála, ale na hocikoho, kto sa zaujíma o svetonázorové, náboženské či spoločenské problémy.
Ako FILIT vznikal?
- V 70. rokoch existoval ako papierová kartotéka s desaťtisícami lístkov. S príchodom internetu bola konvertovaná do elektronickej podoby. FILIT vznikol v rámci grantovej úlohy, ktorú sme riešili na Katedre knihovedy a vedeckých informácií Filozofickej fakulty (FiF) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Verzia prístupná na internete, ktorá obsahuje tisíce hesiel zoradených systémovo a chronologicky, reprezentuje asi 10 rokov práce. Prvá verzia bola prístupná len v sieti matematicko-fyzikálnej (MFF) a filozofickej fakulty. Začiatkom 90. rokov upravil FILIT do súčasnej, na internete prístupnej podoby kolektív okolo doc. Miloša Kravčíka na MFF UK.
Nejde teda o komerčnú aktivitu?
- Nie, ale ak by sa mal FILIT ďalej rozvíjať, nezaobišli by sme sa zrejme bez komercionalizácie, pretože nároky na čas a zdroje sú pri tvorbe takéhoto veľkého diela obrovské. Nezaobídeme sa totiž bez odbornej literatúry, iných encyklopédií (napr. Encyclopaedia Britannica) či servisu tlačových agentúr. Finančne náročné je aj preverovanie informácií z týchto zdrojov, ktoré je nevyhnutné pre zachovanie vedeckého charakteru FILIT-u.
Lenže to by zrejme ani pri dostatku zdrojov nemohol robiť človek sám.
- Nie, musela by to robiť nejaká inštitúcia, ústav SAV či katedra.
Má v 21. storočí význam pracovať na pôvodne osvietenskom diele encyklopedistov?
- Má. Encyklopédie sú informačné aj kultúrotvorné. Vychádzajú z potreby informácií potrebných na výkon profesie a z nevyhnutnosti vedieť informáciu nielen využiť, ale - a to by som chcel zdôrazniť - aj si osvojiť jej zmysel. Lebo kým informácia nám umožňuje uskutočniť niektoré technické kroky, jej zmysel nám umožňuje porozumieť profesii aj z iného ako technického, inštitúciou priamo využiteľného hľadiska. To sa môže týkať napríklad psychického stavu či nálady podnikateľa, pracovníka nejakej inštitúcie alebo aj nezamestnaného. Funkčnosť nejednej inštitúcie a jej zmysel sú totiž často v rozpore.
Čo to znamená a ako s tým súvisí filozofia?
- Napríklad to, že mnohé dobre fungujúce inštitúcie nemajú zmysel, a naopak, tie zmysluplné nefungujú. Vzťah medzi funkčnosťou inštitúcie a jej zmyslom je veľmi závažný. Encyklopédia sa práve na tento vzťah pokúša prostredníctvom filozofie upozorniť.
Encyklopédie teda budú mať zmysel, kým bude existovať zápas o zmysel inštitúcií, ale aj bytia jednotlivcov. Ale prečo na to má upozorňovať práve filozofická encyklopédia?
- Nie "iba" filozofická, ale otvorená, hypertextová a elektronická. Práve taká môže pomôcť pri riešení problémov, do ktorých sa dostane inštitúcia, keď sa začne uvažovať o jej zmysle. Sotva niekto napríklad nerozumie zmyslu existencie inštitúcií poskytujúcich pomoc či už v oblasti horolezectva, zdravotníctva, počas požiarov, povodní, vo vojnách. Často priamo nadväzuje na účel týchto inštitúcií. Pri povodniach nik neuvažuje nad tým, či sú na záchranu peniaze, voda si jednoducho vynúti zásah zodpovedných. Pokiaľ však ide o zúfalstvo nezamestnaných, zmysel vynakladania peňazí tu nie je na prvý pohľad transparentný, ich investovanie treba presadzovať cez parlament. To si vyžaduje argumentáciu, a vtedy je zdroj, v ktorom možno nájsť informáciu podopierajúcu naše argumenty, veľmi užitočný. A práve preto, aby sme reagovali na aktuálne zmeny a posuny vo vzťahu medzi účelnosťou, technickou využiteľnosťou a zmyslom, je dôležitá otvorenosť FILIT-u.
Špecializácia vied v uplynulom storočí viedla k tomu, že v každom vednom odbore sa to isté slovo používa neraz aj s úplne odlišným významom. Pri diskusii odborníkov aj z dvoch veľmi blízkych odborov preto neraz dochádza k nedorozumeniam...
- Schopnosť reagovať na túto situáciu je asi hlavnou cnosťou encyklopédie FILIT, pretože je vybudovaná ako akýsi sémantický dokument, ktorý umožňuje zachytávať rozdielne významy jedného slova. Napríklad slovo "vedomie" môže použiť psychológ, ale aj obchodník. Za heslom "vedomie" preto vo FILIT-e nasleduje zátvorka, v ktorej je spresnenie, napr. vedomie (psychoanalýza), vedomie (psychológia), vedomie (Kant, I.) atď. Práve schopnosť rozlišovať významy je veľmi dôležitá. Prienik do významu a do zmyslu je dnes kľúčový, pretože nemôžeme spájať termíny, ktoré sú svojou vonkajšou formou totožné, obsahom si však môžu dokonca aj protirečiť. Dochádza tak nielen k eklekticizmu, či priam k nedorozumeniam medzi disciplínami, medzi etnikami, náboženstvami či politikmi. Vidíme to nielen v rámci vedeckých, odborných a praktických činností, ale aj v náboženstve. FILIT práve vedie používateľa k nevyhnutnosti rozumieť odlišným náboženským predstavám omnoho skôr, než prídu také závažné krízy, akou je dnes napríklad situácia v Iraku. FILIT veľmi silno podčiarkuje práve problémy interreligiózneho dialógu, teda nielen interkulturálneho a interdisciplinárneho dialógu, ale aj dialógu medzi náboženstvami. Často sa totiž naozaj tie isté slová používajú v diametrálne odlišnom význame - napr. slovo Boh. Takéto termíny potom nemožno používať bez tzv. oindexovania - Boh (islam), Boh (kresťanstvo); ale aj v rámci samotného kresťanstva je potrebné rozlišovať medzi tým, čo pod týmto slovom rozumie katolicizmus, protestantizmus, ich jednotlivé vetvy atď. Schopnosť elektronickej encyklopédie rozlišovať na významovej úrovni je neoceniteľná. Toto oindexovanie možno nájsť aj v klasických knižných encyklopédiách, kde sa za príslušným termínom zvykne písať, v akej oblasti sa dané slovo používa. Napr. slovo funkcia má iný význam v matematike, biológii, gramatike, politike atď. Problémom však je uzavretosť tlačenej encyklopédie - keď už je raz vytlačená, nie je možné ju doplniť. Práve možnosť neustáleho dopĺňania a aktualizácie je ďalšou cnosťou elektronických encyklopédií.
Univerzálnym jazykom vedy, obchodu i diplomacie súčasnosti sa stala angličtina. Dokonca už aj na Slovensku sa čoraz viac diplomových, dizertačných i vedeckých prác píše priamo v angličtine s tým, že pre danú problematiku neexistuje dostatok vhodnej slovenskej terminológie, nehovoriac už o učebniciach či odbornej literatúre. Aký má v takejto situácii zmysel práca na encyklopédii v slovenskom jazyku?
- K otvorenosti elektronických encyklopédií, samozrejme, patrí aj možnosť získať informáciu, ako sa dotyčný termín povie v inom jazyku, napr. po anglicky. V národnom, politickom i ekonomickom kontexte je počítačovo podporované získavanie informácií a počítačovo podporované chápanie informácií v materinskom jazyku nevyhnutné. To súvisí aj s programami ministerstva školstva v oblasti komputerizácie škôl. Nejde iba o to, aby na každom stole stál počítač, ale o interakciu medzi počítačom a človekom, o jej kvalitu. Dôležitejšie ako jazyk v bežnom zmysle je jazyk morálky, jeho obsah, ktorý žiaci a študenti dostávajú k dispozícii. Nezriedka sa totiž stretávame s obsahom, ktorý je priamym opakom kultúrotvornosti - s perverziou, pornografiou, šírením rôznych predsudkov, nenávisti a násilia. Sú to fenomény súvisiace priamo so zmyslom informatizácie. Ukazuje sa, že mnohí informatickí pracovníci sú ľahostajní k zmyslu - nedávno bol napríklad medializovaný prípad detskej matematickej súťaže, v ktorej bola zadaná slovná úloha vypočítať, koľko peňazí z bankovej lúpeže musí dať zlodej strážnikovi, aby sa s korisťou mohol dostať z banky. Zadávateľ tohto príkladu, pedagóg, si vôbec neuvedomoval morálny aspekt celého problému - tvrdil, že z matematického hľadiska je tento príklad regulárny rovnako ako akýkoľvek iný. To je práve problém vzťahu medzi účelnosťou a zmyslom, jednoducho účelnosť nie je totožná so zmyslom.
Dá sa práca na FILIT-e zaradiť medzi činnosti, ktoré majú zmysel, napriek tomu, že sú finančne nevýnosné?
- Áno, pretože práca na FILIT-e má bezprostredný účinok a uplatnenie v pedagogickej praxi - prednášajúci môže používať postupy, ktoré boli využité pri budovaní encyklopédie počas prednášok. Navyše sa tieto postupy dajú využiť aj pri prezentácii nejakej firmy. V pozadí je, samozrejme, štandardný systémovo-analytický prístup, umožňujúci vidieť napr. nevyčerpateľnosť problematiky a napriek tomu dospieť k určitému záveru. Bez takéhoto pozadia a prístupu, bez techniky oindexovania a systémovej analýzy, bez princípu hypertextu nie je možné zorientovať sa v otázkach ako je klonovanie, kríza pomáhajúcich v sociálnej, právnickej, zdravotníckej sfére, vrátane problémov globalizácie. Zložitosť problémov má aj aspekt osobnej znesiteľnosti, osobnej schopnosti vydržať nápor a stres súvisiace s ich riešením. Pri pozorovaní ľudí, ktorí sú na zodpovedných miestach, často vidno, že tvárou v tvár zložitosti problémov sa psychicky lámu.
Vo väčšine krajín predchádzala vznik elektronickej verzie univerzálnych alebo špeciálnovedných encyklopédií ich existencia v klasickej tlačenej podobe. Na Slovensku je však tento postup obrátený. Základné encyklopedické dielo, univerzálna encyklopédia (Beliana), nie ešte hotové, neexistuje ani filozofický slovník, ktorý by vznikol na Slovensku. Týka sa to aj viacerých špeciálnovedných odborov, a to tak spoločenskovedných, ako aj technických a prírodovedných. K dispozícii sú neraz len cudzojazyčné diela alebo ich preklady. Napriek tomu už existuje elektronická filozofická encyklopédia - FILIT. Nakoľko je to zmysluplné a účelné a nakoľko len z núdze cnosť?
- V prvom rade je to lacnejšie ako vytvoriť a vydať filozofickú encyklopédiu alebo slovník v tlačenej, teda papierovej verzii, ktorá vyžaduje pomerne náročné zabezpečovanie redakčných a tlačiarenských prác. Elektronickú a papierovú verziu môžeme však považovať za navzájom sa doplňujúce. Elektronické médium je síce otvorené, flexibilné a doplniteľné, ale nemá ten typ fixovanosti a záväznosti, akému sa teší dokument, informácia či kniha na papieri. Sú to problémy, ktoré súvisia napríklad aj s inštitútom elektronického podpisu, vydávaním zákonov a pod. Zmysel elektronickej podoby je v tom, že je prístupná ihneď. S priamo vytlačiteľným formulárom môže úradník alebo advokát okamžite pracovať, rovnako ako študent, učiteľ alebo vedec s textom v elektronickej podobe. Môže ho použiť, teda citovať tak, že ho skopíruje do vlastných textov bez toho, aby strácal čas jeho prepisovaním z tlačenej podoby.
Aký má význam, aby sa jeden človek venoval tvorbe slovníka alebo encyklopédie v čase, keď napríklad existuje Encyklopedický ústav SAV? Naposledy sa u nás tvorbe slovníka, a nie hocijakého, asi sám venoval Anton Bernolák...
- Súvisí to s fenoménom neoencyklopedizmu, spojeným s nevyhnutnosťou individuálne sa vyrovnať s neobmedzenou, otvorenou množinou poznatkov, ktoré potrebujeme pri riešení súčasných zložitých problémov. Problémy, ktorým dnes čelíme, sú také zložité, že ich nemožno riešiť bez univerzálneho rozhľadu. Každý problém má globálny rozmer. To je kvalitatívna zmena. Neviem si predstaviť, ako by špecifikum individuálneho problému mohla zvládnuť nejaká inštitúcia, pretože pri osobnom probléme, spojenom napríklad s kreativitou, umeleckou, vedeckou alebo objaviteľskou činnosťou, nepomôžu staré poznatky. Heuristická, objavná funkcia encyklopédie je práve v tom, že pomáha človeku, ktorý zahliadol niečo nové, ktorý potrebuje objavené vyjadriť, pretože nikto iný to dosiaľ nezahliadol a nevie ani pomenovať. Encyklopédia je teda zameraná na tvorbu dosiaľ nevídaného a neslýchaného. Základný a najdôležitejší aspekt elektronických encyklopédií je "počítačovo podporovaná kreativita". Kreativita je vždy záležitosťou indivíduí, aj keď kooperujúcich. Každý jednotlivec si však musí sám hľadať pomenovanie toho, čo zahliadol. Nahliadnutie, napríklad riešenia ekonomického problému, tvorby hudobnej skladby alebo kompozície výtvarného diela a podobne, vidí len autor, nevidia to inštitúcie ani verejnosť. Ide o podporu intímneho vnútra človeka, riešenia jeho problémov.
Existujú na internete podobné encyklopédie ako FILIT?
- V počítačovej literatúre sa zvykne hovoriť, že "internet encyklopédiami neoplýva" a väčšina z relevantných je spoplatnená, pričom k ich spoplatneniu dôjde zväčša v okamihu, keď sa stanú relevantnými. Triviálne alebo exotické encyklopédie či skôr slovníky alebo glosáre (napr. Baskicko-český slovník) sú väčšinou zadarmo. Zaujímavým vývojom prešla aj tá najrešpektovanejšia - Encyclopaedia Britannica. V knižnej podobe začala vychádzať v roku 1768. Na jeseň 1994 vyšlo prvý raz všetkých jej tridsaťdva zväzkov na CD-ROM-e. Ich platená online verzia sa objavila aj na internete. V roku 1999 prešla na bezplatnú prevádzku. Prvý pokus sa však skončil neúspešne, pretože server nevydržal nápor miliónov užívateľov internetu z celého sveta. Nejaký čas potom bola Britannica voľne prístupná, ale ukázalo sa, že jej prevádzku nie je možné financovať z reklamy, ako sa plánovalo, takže po čase opäť prešla na platený prístup. Za ten čas si však na jej dostupnosť zvyklo podstatne väčšie množstvo ľudí, než aké sa kedykoľvek predtým mohlo dostať k jej tlačenej verzii, ktorá stojí okolo 1 500 USD. Títo sú teraz ochotní zaplatiť za celoročný prístup 60 USD. Voľne prístupná je však napríklad Standfordská encyklopédia filozofie a viacero ďalších. Sú priamo prístupné aj cez FILIT, konkrétne cez rubriku "Iné zdroje". Fulltextové encyklopédie sú zase prístupné len cez virtuálne knižnice, ktoré financujú inštitúcie, najčastejšie vysoké školy. Túto službu si môže zaplatiť aj fyzická osoba, je to však veľmi drahé. Z toho vidieť, že hodnotu takejto encyklopédie si jej spoplatnením uvedomuje aj jej prevádzkovateľ. Inštitúcie a jednotlivci, ktorí sú ochotní za prístup k týmto zdrojom platiť, zasa spätne potvrdzujú jej relevantnosť a užitočnosť. Z vývoja systémov Windows i Linux možno predpokladať smerovanie k tomu, že tieto encyklopédie budú voľne prístupné. Idea osvietenstva tak pravdepodobne zvíťazí.