Burza cenných papierov v Bratislave, a. s., (BCPB) vznikla v roku 1991 ako organizátor verejného trhu s cennými papiermi. BCPB má 20 akcionárov, medzi najväčších patrí Fond národného majetku, Všeobecná úverová banka, Allianz - Slovenská poisťovňa, OTP Banka Slovensko, a Slovenská sporiteľňa.
Obchodovať na burze sa začalo v roku 1993. K dnešnému dňu má burza 29 členov, ktorí sú oprávnení uzatvárať obchody s 503 emisiami cenných papierov umiestnenými na kótovanom trhu a regulovanom voľnom trhu BCPB. Objem obchodov uzatvorených v roku 2003 vzrástol oproti predchádzajúcemu roku o 70 % a dosiahol 1,1 bilióna korún. Za prvý polrok 2004 sa na parkete burzy uzatvorili obchody za 162 mld. Sk., čo predstavuje 33,5 % objemu rovnakého obdobia predchádzajúceho roka.
Na Slovensko prichádza zahraničný kapitál v poslednom období vo zvýšenej miere, ako ho prilákať aj na burzu?
- Tento kapitál prinášajú predovšetkým strategickí investori, teda takí, ktorí majú dlhodobé investičné zámery na našom trhu. Na burzu prichádza iný typ investorov - tzv. portfólioví alebo finanční investori, ktorí reagujú na momentálnu situáciu na trhu a ponuku na burze. V roku 2003 sa títo investori podieľali takmer na polovici objemov obchodov, ktoré sa na burze uzavreli. V priebehu tohto roka došlo k poklesu obchodov na burze, ale podiel zahraničných investorov je stále pomerne vysoký, za prvý polrok ich podiel dosiahol 53,6 %.
| Mária Hurajová vyštudovala Obchodnú fakultu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave (v súčasnosti Ekonomická univerzita v Bratislave), smer zahraničný obchod. Po ukončení štúdia pôsobila až do roku 1990 v Podniku zahraničného obchodu OMNIA, a. s., Bratislava, neskôr dva roky v spoločnosti Europa Industries GmbH Wien. Od roku 1993 pracuje na Burze cenných papierov v Bratislave, a. s., vo výkonnom manažmente burzy. Počas viac ako 10 rokov pôsobenia na burze ako vedúca oddelenia zúčtovania a vyrovnania burzových obchodov, neskôr ako riaditeľka divízie burzových obchodov a zástupkyňa generálneho riaditeľa sa aktívne podieľala na budovaní slovenského kapitálového trhu a na budovaní Burzy cenných papierov v Bratislave ako organizátora trhu s cennými papiermi. Od 1. 10. 2003 je generálnou riaditeľkou BCPB. |
Ako prilákať na burzu naše spoločnosti?
- V súčasnosti je na burze možné obchodovať so 439 emisiami akcií, vrátane emisií podielových listov, čo z hľadiska počtu je pomerne dosť. Problém však spočíva v tom, že s väčšinou týchto spoločností sa takmer vôbec neobchoduje, záujem investorov je sústredený len na niekoľko spoločností, ktoré sú na kótovanom trhu burzy. Pre niektorých investorov je dôležité, ak majú kupovať cenné papiere, aby spoločnosť bola na kótovanom trhu. Preto sa neustále snažíme presvedčiť niektoré vybrané spoločnosti, aby sa presunuli na kótovaný trh, nakoľko podľa nášho názoru veľa z nich je schopných splniť podmienky kótovania. Prilákať na burzu nové spoločnosti nie je jednoduché, nakoľko ich prijatie je výsledkom procesu, ktorý zahŕňa registráciu emisie cenných papierov v centrálnom depozitári, schválenie kótovacieho prospektu Úradom pre finančný trh a prijatie cenného papiera na niektorý z trhov burzy, v ideálnom prípade na kótovaný. Všetky tieto činnosti sú časovo a finančne náročné, preto je pre emitenta dôležité, aby videl zmysel svojej snahy. Kótovaný trh však má svoje pozitíva, ktoré im žiadny iný trh poskytnúť nemôže, medzi iným treba spomenúť hlavne možnosť ľahšieho upísania novovydávaných cenných papierov, nakoľko veľkí inštitucionálni investori a subjekty kolektívneho investovania môžu do svojich portfólií nakupovať iba kótované cenné papiere.
Kupónová privatizácia položila základy kapitálového trhu u nás a podľa názoru mnohých odborníkov sa na týchto základoch mal kapitálový trh aj ďalej rozvíjať, prečo sa tak nestalo?
- Kupónová privatizácia mala na rozvoj nášho kapitálového trhu významný vplyv. Či bol pozitívny alebo negatívny je diskutabilné, keďže názory sa rôznia. Rozhodne by jej dosah bol významnejší, ak by sa uskutočnili viaceré kolá privatizácie tak, ako v Českej republike. Takisto by sme jej výsledky posudzovali inak, ak by napríklad v tom čase bola legislatíva dôslednejšia alebo ak by v tom čase existujúce podielové fondy plnili úlohu, ktorá sa od nich očakávala, to znamená, ak by sa fondy správali ako portfólioví investori, čomu by zodpovedali ich omnoho výraznejšie aktivity na kapitálovom trhu. Táto téma by si vyžadovala omnoho viac priestoru, ale z hľadiska riešenia súčasných problémov už nie je relevantná. My sa musíme pozerať na dnešné možnosti a snažiť sa z nich vyťažiť čo najviac pre kapitálový trh.
Ako si udržať spoločnosti, ktoré vznikli v privatizácii a vlastne nedobrovoľne sa ocitli na trhu?
- Žiadne spoločnosti sa nedajú na trhu udržať nasilu. Kapitálový trh im poskytuje určité možnosti a spoločnosti sa musia rozhodnúť, či túto ponuku využijú. Kým v predošlých rokoch z burzy odchádzali predovšetkým tie spoločnosti, ktoré neplnili povinnosti vyplývajúce zo zákona alebo z pravidiel burzy, v súčasnosti opúšťajú kapitálový trh spoločnosti, ktorých akcionári rozhodli o tom, že ich akcie nemajú byť na verejnom trhu s cennými papiermi. Preto prebieha toľko povinných ponúk na prevzatie, na základe ktorých len v prvom polroku tohto roka ukončila burza obchodovanie s 26 emisiami akcií. A, samozrejme, očakávame, že tento proces bude pokračovať ďalej. Z hľadiska objemu, ktorým sa tieto spoločnosti podieľali na celkovom objeme obchodov, nejde o významný počet. Žiaľ, odchádzajú aj spoločnosti z kótovaného trhu a aj keď opäť nejde o významné objemy, emisie ako také nám budú chýbať a treba ich v blízkej budúcnosti nahradiť.
Myslíte, že burze a kapitálovému trhu by ešte privatizácia mohla pomôcť v rozvoji?
- Sme o tom hlboko presvedčení a kapitálový trh by na revanš pomohol úspešnému nabehnutiu dôchodkovej reformy.
Ako môžu nové spoločnosti na burze pomôcť dôchodkovej reforme?
- Ak sa má naplniť požiadavka, že 30 % investícií má smerovať na domáci trh, umiestnenie časti strategických podnikov na burzu by významne zvýšilo investičné príležitosti. Je tu teda veľmi silné prepojenie medzi spôsobom privatizácie a úspešnosťou dôchodkovej reformy.
V poslednom období sa burza výrazne angažuje v presadzovaní princípov corporate governance do praxe. Čo očakávate od týchto aktivít?
- Burza nemôže ovplyvniť veľkosť trhu a aktivity jej účastníkov, ale vzhľadom na svoje postavenie má priestor a možnosť spolupôsobiť na zvyšovanie jeho kvality a tým aj jeho atraktívnosti pre investorov. V tomto zmysle vnímame naše aktívne angažovanie sa v oblasti corporate governance.
Na našej burze sa obchoduje najmä s dlhopismi, myslíte, že by sa charakter nášho trhu mohol zmeniť alebo ostane aj v budúcnosti svojím charakterom najmä dlhopisový?
- To bude závisieť od toho, či prídu nejaké nové emisie akcií na burzu, ktoré by podnietili účastníkov trhu na významnejšie obchodovanie. Na druhej strane sa tento nepomer relatívne znižuje, nakoľko za prvý polrok tohto roka významne poklesli objemy obchodov so štátnymi dlhopismi.
Burza zavádza nový dlhopisový index - SDX Group index, čo je jeho cieľom?
- SDX Group vzniká ako odozva na čoraz náročnejší finančný trh, keď rôznorodosť portfólií investorov ako aj investičných stratégií kladie čoraz väčšie nároky na meradlá slovenského kapitálového trhu. Slovenský dlhopisový index už dlhodobo nespĺňa kritériá vierohodného meradla vývoja trhu kvôli jeho všeobecnej formulácii ako aj používania zastaraných metód výpočtu jeho ukazovateľov. Domnievame sa, že rodina indexov SDX Group vypĺňa všetky medzery SDXu a so svojou konštrukciou a metodológiou jeho výpočtu dáva predpoklady pre existenciu hodnoverného indexu. Burza ho začne uverejňovať od 2. septembra 2004.
Cieľom vzniku skupiny indexov SDX Group je predstavenie novej metodológie indexu, ktorý reflektuje najnovšie trendy výpočtu samotného indexu a jeho ukazovateľov ako aj posilnenie kurzotvornej funkcie slovenského kapitálového trhu. Predpokladom všeobecne uznávaného a sledovaného indexu je okrem voľby správnej metodológie jeho výpočtu aj napĺňanie jeho bázy pre investorskú verejnosť zaujímavými emisiami, ktoré sú oceňované kvalitnými trhovými cenami.
Viedenská burza sa pred časom spojila s budapeštianskou, čaká osud spájania sa aj na bratislavskú burzu?
- Nedá sa hovoriť o spojení v pravom zmysle slova. Rakúske banky spolu s Viedenskou burzou sa stali majoritnými vlastníkmi burzy. Pre budapeštiansku burzu je to signál, že je pre investorov atraktívna. Pre ostatné burzy z regiónu je to signál, že skôr či neskôr sa nájde spôsob, akým dôjde k spojeniu menších celkov do jedného väčšieho investičného priestoru. Zatiaľ je dosť predčasné hovoriť o konkrétnych modeloch, hlavne pre nás je dôležité urobiť všetko pre to, aby kvalita a infraštruktúra, ale aj celkové vnímanie nášho kapitálového trhu, umožnili rovnocenné partnerstvo pre prípad akejkoľvek spolupráce a s ktorýmkoľvek subjektom.
Ako hodnotíte našu legislatívu a jej vývoj za posledných desať rokov z pohľadu podpory kapitálovému trhu?
- Náš vstup do Európskej únie si vyžadoval prispôsobiť legislatívu podmienkam EÚ. To na jednej strane vytvára štandardné legislatívne prostredie, ktoré nám na začiatku chýbalo a jeho neprítomnosť sa podpísala aj pod dnešný stav kapitálového trhu, pretože dôsledky z minulého obdobia sa v plnej miere prejavujú až do súčasnosti. Dnes už ani najdokonalejšia legislatíva nemôže nahradiť tie príležitosti, ktoré sa prepásli v minulosti. Môže však napomôcť tomu, že zabezpečí transparentnosť a spoľahlivosť trhu, ktorá je podmienkou, aby investori, či už domáci alebo zahraniční, prejavili záujem o náš trh.
Čo môže dať burza spoločnostiam, ktoré sa rozhodnú vstúpiť na burzový parket?
- Burza vytvára potrebnú platformu na to, aby sa stretol investor s emitentom, teda ponuka s dopytom a aby sa mohla realizovať hlavná funkcia kapitálového trhu - prerozdeľovanie voľných finančných prostriedkov investorov do rúk tých spoločností, ktoré ich potrebujú na svoj rozvoj a ktoré s nimi dokážu vytvoriť výnosy zaujímavé pre investorov. Nielen teoreticky, ale vo vyspelých krajinách aj prakticky platí, že vo všeobecnosti financovanie prostredníctvom kapitálového trhu je lacnejšie ako získavanie finančných prostriedkov prostredníctvom bankových úverov.
Potrebuje burzu aj obyčajný slovenský občan?
- Určite, je to jedna z alternatív, kam investovať peniaze, čím sa pre občana rozširuje možnosť voľby. Samozrejme, aktivity na burze sú vyhradené pre obchodníkov s cennými papiermi, ktorí realizujú investičné zámery svojich klientov a zároveň im poskytujú aj odborné poradenstvo.
Ako sa darilo burze v prvom polroku tohto roku?
- V priebehu tohto roka sa výrazne znížili objemy obchodov so štátnymi dlhopismi a je zrejmé, že neprekonáme minuloročný rekord, keď sme v objemoch obchodov prekročili hranicu 1 bilióna Sk.
K 30. júnu 2004 sme dosiahli objem obchodov vo výške 161,5 mld. Sk. Objem obchodov s akciami dosiahol 18,4 mld. Sk, čo predstavuje cca 11 % z celkového objemu obchodov. Kurzotvorné transakcie dosiahli 14,2 mld. Sk a predstavovali 8,8-percentný podiel na celkovom objeme.
V priebehu roka bolo prijatých na obchodovanie trinásť nových emisií akcií a podielových listov, štyri emisie štátnych dlhopisov, šesť emisií hypotekárnych záložných listov a jedna emisia podnikových dlhopisov.
Celková trhová kapitalizácia cenných papierov registrovaných k 30. 6. 2004 predstavovala 443,4 mld. Sk.
Akciový index SAX sa od júna predchádzajúceho roka zhodnotil o 24,3 % a k poslednému dňu prvého polroka 2004 dosiahol 195,65 bodu.
Prečo vznikli podľa vášho názoru súčasné problémy s Centrálnym depozitárom cenných papierov?
- Netrúfam si hodnotiť dôvody súčasných problémov, tie treba vidieť v širších súvislostiach. Vybudovanie centrálneho depozitára je veľmi ambiciózny a náročný projekt. Podľa môjho názoru sa nedá vybudovanie depozitára zúžiť len na definovanie legislatívnych podmienok a následnú realizáciu technického riešenia. Takýto projekt potrebuje aj svoju koncepčnú fázu, pretože zasahuje do života všetkých subjektov pôsobiacich na kapitálovom trhu, a ak majú akceptovať novú situáciu, musí sa aspoň väčšina z nich stotožniť s jeho filozofiou. Toto považujem za veľmi dôležité preto, lebo primárnym poslaním depozitára by malo byť poskytovanie služieb pozitívne podporujúcich aktivity účastníkov trhu, ktorí za tieto služby platia stanovené poplatky.