Nepochybne sa nájde dosť ľudí, ktorí vedia o tom, že český spisovateľ Karel Čapek bol častým kúpeľným hosťom v Trenčianskych Tepliciach. Pravdepodobne menej ich však vie, že jeho otec, MUDr. Antonín Čapek, sa tam v roku 1916 stal kúpeľným komisárom s trestnou právomocou, a že riešil aj zložitý prechod kúpeľného majetku z maďarského do slovenského vlastníctva. Pamätná tabuľa pred liečebným domom Pax možno promenádujúcim kúpeľným hosťom pripomenie, že kým tam stál dom Paniatowskovcov, mal tam tento český internista a neurológ ordináciu. Sotvakto im však pripomenie, že práve Čapkovou zásluhou vznikla práve v Trenčianskych Tepliciach prvá zubná ambulancia na Slovensku. A málokto zrejme vie aj to, že práve tam sa zaviedli aj lekárske prehliadky detí a podávanie školských raňajok a desiatej.
To je len jedna z epizód, ktorými môžu svoje vedomosti obohatiť čitatelia bibliografického slovníka Osobnosti vedy trenčianskeho regiónu, ktorý zahŕňa okresy Bánovce nad Bebravou, Ilavu, Myjavu, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považskú Bystricu, Prievidzu, Púchov a Trenčín. Autor slovníka, poľnohospodársky odborník a publicista Milan Mikuš a zostavovateľka, bibliografka vydavateľa, Verejnej knižnice Michala Rešetku v Trenčíne, Ľudmila Strohnerová, v ňom podrobne predstavujú vyše 500 lekárov, prírodovedcov, poľnohospodárov a banských odborníkov od 15. storočia až po súčasnosť. Tú ohraničili úmrtiami zaradených osobností do roku 2002.
Bibliografický slovník Osobnosti vedy trenčianskeho regiónu je pritom cenný nielen biografickými a bibliografickými údajmi, ale aj sviežim a vtipným publicistickým spracovaním životných osudov vedcov a odborníkov. Zaujímavosťou je aj to, že nezahŕňa len tých, ktorí sa v regióne narodili či žili alebo zomreli, ale aj tých, ktorí svojou činnosťou výrazne ovplyvnili jeho život. Preto nie je výnimkou, že v slovníku sa ocitol nielen otec Karla Čapka, ale aj poľský rodák lekár -- balneológ a básnik Juraj Wernher narodený okolo roku 1497, ktorý do svojho diela O podivuhodných vodách Uhorska zaradil aj Bojnice a Trenčianske Teplice. V slovníku sú však aj niektorí naši nedávni súčasníci, napríklad svetoznámy pediater a pedagóg profesor Alojz Chura, zakladateľ detskej pediatrickej starostlivosti na Slovensku, či pôvodom Martinčan, lekárnik, turista a známy publicista a fotograf Ján Halaša alebo astronómka, objaviteľka piatich komét Ľudmila Pajdušáková-Mrkosová, ktorá dva roky učila na základnej škole v Trenčianskych Tepliciach.
Slovník, na ktorom sú cenné aj register profesií a povolaní a zemepisný register, je zdrojom vedomostí a poznania ozajstných slovenských celebrít, ktoré čosi dokázali, a nielen pre obyvateľov trenčianskeho regiónu. Autor úvodných slov profesor Anton Blažej i autori slovníka sa nepriamo zhodli, keď on vyslovuje nádej, že na diela osobností trenčianskeho regiónu bude mať v 21. storočí kto nadviazať, a oni zasa veria, že práve toto storočie, poznačené globalizáciou, nás podnieti spoznávať svoju krajinu, národ a jeho osobnosti, ktorými sa môžeme pýšiť aj v Európskej únii. Čitateľom, ktorých bude vzhľadom na široký záber slovníka -- od agronómov cez bryndziarov, chemikov, lekárov, matematikov po syrárov, rybárov, včelárov či zoológov -- veľa, však nepochybne poteší, že obaja autori už uvažujú o ďalšom zväzku, v ktorom by predstavili osobnosti spoločenských vied.
StoryEditor
Ponúkame osobnosti Európe
Nepochybne sa nájde dosť ľudí, ktorí vedia o tom, že český spisovateľ Karel Čapek bol častým kúpeľným hosťom v Trenčianskych Tepliciach. Pravdepodobne menej ich však vie, že jeho otec, MUDr. Antonín Čapek, sa tam v roku 1916 stal kúpeľným komisárom s trestnou právomocou, a že riešil aj zložitý prechod kúpeľného majetku z maďarského do slovenského vlastníctva. To len jedna z epizód, ktorými môžu svoje vedomosti obohatiť čitatelia bibliografického slovníka Osobnosti vedy trenčianskeho regiónu.