Konkurenčný boj s náskokom DDP

Tretí pilier reprezentujúci dobrovoľné sporenie na dôchodok existuje na Slovensku prostredníctvom doplnkových dôchodkových poisťovní už od roku 1997. Veľkým lákadlom pre záujemcov bola najmä možnosť zníženia daňového základu maximálne o 10 percent hrubej mzdy, najviac však 24-tisíc korún ročne. Napríklad za zdaňovacie obdobie 2004, po zavedení rovnej dane, to znamenalo daňovú úsporu do 4 560 korún ročne.
Príspevok zamestnávateľa
Ďalšou motiváciou bol príspevok zamestnávateľa. Ten si zaplatené sumy pre svojich zamestnancov mohol započítať do nákladov a rovnako, ako jeho pracovníci, si tak znížiť daňovú povinnosť. Toto zvýhodnenie pretrvalo aj v zdaňovacom období 2005, napriek tomu, že zákon o dani z príjmov platný od 1. januára minulého roku rozšíril možnosť daňovej úľavy pre sporiteľov v treťom pilieri aj o účelové sporenie na dôchodok napríklad prostredníctvom životného poistenia, dlhodobých vkladov v bankách, podielových fondov alebo nákupov cenných papierov. Výška odpočtu sumy zaplatených príspevkov z daňového základu sa zároveň znížila na maximálne 12-tisíc korún ročne.
Rozšírenie zvýhodnenia
Zvýhodnenie doplnkového dôchodkového poistenia oproti iným účelovým formám sporenia o príspevok zamestnávateľa padlo až od 1. januára 2006. V tomto zdaňovacom období si bude môcť zamestnávateľ započítať do nákladov príspevky za svojich pracovníkov nielen na DDP, ale na všetky druhy účelového dôchodkového sporenia v úhrne najviac do šiestich percent zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom týchto sporení.
Bod nula s náskokom
Aj keď sa v legislatíve vytvorili podmienky pre férový konkurenčný boj, realita bude zrejme iná. Doplnkové dôchodkové poisťovne totiž v pomyslenom bode nula začínajú s približne 700-tisíc poistencami, čo sa prejavilo už v roku 2005, keď sa ponuky produktov bánk či správcovských spoločností na daňovo zvýhodnené dôchodkové sporenie objavovali len veľmi pomaly.
"Dôvodom je najmä fakt, že nejde o historicky prvú a jedinú daňovo odpočítateľnú možnosť sporenia, takže okruh potenciálnych investorov je v súčasnosti neveľký. Budúcnosť tohto segmentu trhu je však najmä v tom, že od nového roku zamestnávateľ môže svojim zamestnancom prispievať na III. pilier bez rozdielu typu sporenia, čím sa tieto produkty zrejme stanú obľúbeným zamestnaneckým benefitom," predpokladá analytička správcovskej spoločnosti Investičná a Dôchodková Katarína Antoničová. Rast záujmu by sa podľa nej dal očakávať aj v prípade, že by úprava legislatívy umožnila investorom prechod medzi jednotlivými formami sporenia.
Nejednoznačná legislatíva
Ďalšou príčinou váhania pri uvádzaní nových produktov bola podľa správcovských spoločnosti nejednoznačnosť legislatívy, ktorá stále pretrváva. "Napríklad, ak klient vloží počas roka 20 000 korún a 8 000 korún vyberie, môže si o 12 000 znížiť daňový základ? Alebo, môže klient presúvať podiely do iných fondov, keď má žiadosť o zriadenie sporenia podpísanú na jeden fond? Prípadne, je možné presúvať doteraz nasporenú sumu medzi rôznymi produktmi jednej finančnej skupiny?," opisuje Alena Walterová, hovorkyňa VÚB banky.
Potrebné zmeny
Ak by si investor chcel presunúť už investované úspory v rámci tohto dobrovoľného dôchodkového sporenia do iného fondu, porušil by podľa Romana Začku, riaditeľa oddelenia pre vzťahy s verejnosťou Tatra banky, podmienky pre daňové zvýhodnenie a musel by vrátiť usporenú daň. Pri presune totiž nevyhnutne musí dôjsť k výplate investície, a teda k porušeniu podmienok pre uplatnenie daňových výhod. "Možnosť presunu je kľúčová vzhľadom na postupne sa skracujúci investičný horizont smerujúci k naplneniu cieľa. Dvadsať rokov pred plánovaným dôchodkom je v poriadku, ak investujeme úspory prevažne do akciových titulov, keďže primárny cieľ je rast hodnoty úspor. Zhruba päť rokov pred plánovaným dôchodkom by však už mali prevažovať dlhopisové tituly, pretože primárny cieľ sa zmenil na uchovanie hodnoty dôchodkových úspor (podobný princíp funguje v rámci druhého piliera)," vysvetľuje Začka.
V súčasnej legislatíve je aj podľa Romana Vlčeka, predsedu Predstavenstva Asset Managementu Slovenskej sporiteľne, stále niekoľko nedotiahnutých vecí. "Za najproblematickejšiu považujem chýbajúcu úpravu fázy výplaty dôchodkov. Problémom je taktiež rozdielna regulácia subjektov poskytujúcich produkt dôchodkového sporenia," tvrdí Vlček.
Ako problém správcovia vnímajú aj podmienky, za ktorých si sporiteľ môže uplatniť daňovú úľavu. "V súčasnej forme sú produkty v rámci dobrovoľného dôchodkového sporenia vhodné pre klientov vo veku 40 -- 45 rokov. Dôvodom je podmienka 10-ročného sporenia, a zároveň dosiahnutie veku 55 rokov života na uplatnenie daňovej úľavy. Problémy môžu nastať napríklad v prípade, keď klient splní 10-ročnú periódu sporenia, ale nedosiahne ešte vek 55 rokov života. Alebo v prípade, keď sa dostane do finančných problémov a nebude schopný plniť záväzky vyplývajúce zo sporenia, a zároveň bude musieť vrátiť dovtedy uplatnený daňový bonus," hovorí generálna tajomníčka Istrobanky Elena Penzes-Strobl.
Pohľad poisťovní
Isté problémy v legislatíve vidia aj poisťovne. "Podrobnejšie definovanie by určite prospelo. Určité terminologické nepresnosti môžu nastať pri započítavaní dodatočných rizík z pripoistenia," uvádza Jana Burdová, hovorkyňa ING.
Novelizáciou zákona o dani z príjmov z októbra 2005 sa podľa Ireny Horváthovej z oddelenia poistenia osôb Uniqa poisťovne vyriešilo zopár nezrovnalostí a aktualizovali sa podmienky, čo prinieslo napríklad to, že na daňovú úľavu sú použiteľné poistenia, ktorých koniec je v kalendárnom roku, v ktorom poistený dovŕši 55 rokov veku (úprava voči pôvodnej podmienke, keď koniec poistenia mohol byť najskôr po dovŕšení 55 rokov veku). Zároveň je možné použiť už aj poistné zmluvy s jednorazovo plateným poistným. Rozšírila sa aj možnosť uplatniť si ako daňový výdavok pre zamestnávateľov príspevky na životné poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov, a to v úhrne najviac do šiestich percent zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca. "V tejto súvislosti by bolo vhodné ešte zjednotiť podmienky odpočtu pre zamestnávateľa s podmienkami pre zamestnanca. Napríklad pre uplatnenie daňovej úľavy pre zamestnávateľa je požadované, aby príjem z poistenia plynul zamestnancovi až po dovŕšení 55 roku veku," dodáva Horváthová.
DDP zatiaľ pokojné
Legislatívne problémy, ktoré vyústili do váhavého postoja správcovských spoločností a bánk v roku 2005, aj rozšírenie možnosti daňovo zvýhodnených príspevkov zamestnávateľa aj na ďalšie účelové sporenia až od 1. januára 2006, zatiaľ nahrávajú doplnkovým dôchodkovým poisťovniam. "Počet zmlúv rastie, pretože ľudia chcú vstúpiť do systému DDP ešte za starých podmienok, ktoré sú výhodnejšie či už z pohľadu veku odchodu do dôchodku alebo povinnosti zostať v systéme. Dnes je podmienkou na poberanie dávky DDP platiť minimálne jeden rok príspevky a dôchodkový vek 50 rokov. Po transformácii DDP na doplnkové dôchodkové spoločnosti je povinnosťou zostať v systéme 10 rokov a vek odchodu do dôchodku 55 rokov," uvádza riaditeľ obchodu a marketingu DDP Credit Suisse Life & Pensions Rudo Adam.
Doplnkové dôchodkové poisťovne v roku 2005 podľa Petra Kapitáňa z DDP Tatry-Sympatia uzatvorili s poistencami viac ako 101-tisíc zamestnaneckých a poisteneckých zmlúv. "Prvá DDP Tatry-Sympatia získala 24 percent z tohto počtu nových klientov a jej klienti v roku 2005 uhradili na svoje účty príspevky v hodnote vyše 1,9 miliardy korún. Tieto výsledky zodpovedajú dlhodobej stratégii poisťovne a dávajú kladné predpoklady do budúcich období," dodáva Kapitáň.
Negatívne sa na záujme o doplnkové dôchodkové poistenie neprejavilo ani zníženie odpočítateľnej položky zo základu dane z príjmov z pôvodného maxima 24-tisíc na 12-tisíc korún ročne. Keď zvážime, že priemerný príspevok (zamestnanecký aj zamestnávateľský spolu) sa v jednotlivých DDP pohybuje okolo 800 až 1 000 korún, dá sa predpokladať, že u prevažnej väčšiny sporiteľov, resp. potenciálnych záujemcov o vstup do tretieho piliera nie je v tomto smere zníženie maximálnej výšky odpočítateľnej položky nijakým zásadným problémom," uvádzajú zástupcovia DDP Stabilita.
Stále o výhodu navyše
Aj napriek tomu, že posledná novela zákona o dani z príjmov prakticky zrovnoprávnila účelové sporenia na dôchodok s doplnkovým dôchodkovým sporením, jedna výhoda naďalej podľa Martina Bohoša, riaditeľa právneho oddelenia DDP Credit Suisse Life & Pensions, zostala zachovaná. "Len v prípade doplnkového dôchodkového sporenia zostáva zachovaná výhoda znížených odvodov do Sociálnej poisťovne, keďže príspevok zamestnávateľa do výšky troch percent hrubej mzdy zamestnanca sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu pre výpočet odvodov do Sociálnej poisťovne. Platí teda, že ak sa zamestnanec, ktorému prispieva aj zamestnávateľ, rozhodne pre doplnkové dôchodkové sporenia, bude platiť nižšie odvody do Sociálnej poisťovne, ako keby si zvolil účelové sporenie alebo životné poistenie," vysvetľuje Bohoš.