V posledných rokoch je kritika výmenného kurzu čínskej meny čoraz intenzívnejšia. Medzinárodný tlak na čele so Spojenými štátmi americkými na najľudnatejšiu krajinu sveta sa stupňuje. Svetové mocnosti žiadajú Čínu, aby uvoľnila pevne nadviazaný kurz jüanu, ktorého podhodnotenie výrazne zlacňuje čínsky export v ostatných krajinách, čím krajina získava neadekvátnu konkurenčnú výhodu. Čína sa bráni, že toto opatrenie nemôže urobiť skokom, pretože by tým poškodila vlastnú ekonomiku. Minulý týždeň sa konečne pohli ľady, keď krajina nahradila dovtedajší kurz 8,28 jüanu (CNY) oproti doláru novým -- posilneným kurzom o 2,1 percenta -- na 8,11 CNY/USD. Navyše pásmo pre pohyb kurzu už nebude definovať k doláru, ale ku košu svetových mien. Jeho šírka je odteraz 0,3 percenta od centrálnej parity. Niektorí analytici hneď poukázali na to, že Čína zvolila príliš pomalé tempo uvoľňovania, dôležité však je, že sa tak stalo a svet môže očakávať ďalšie kroky k úplnému uvoľneniu kurzu.
Kritika zo strany svetových mocností by určite nebola taká intenzívna, keby sa samy neborili s ekonomickými problémami. USA zápasí s obrovskými deficitmi obchodnej bilancie (ktorého podstatnú časť tvorí bilaterálny obchod s Čínou), ako aj bežného účtu platobnej bilancie, Európe sa stále nedarí naštartovať ekonomický rast a vzťahy medzi Čínou a Japonskom by možno tiež neboli také napäté, keby sa Japonsko konečne dostalo spod rizika deflácie a ozdravilo svoju ekonomiku.
Ekonómovia sa zhodujú v tom, že podhodnotený kurz jüanu spôsobuje nerovnováhu v globálnej ekonomike, nedá sa však presne povedať, o koľko je kurz podhodnotený. Ekonómovia z Inštitútu pre medzinárodnú ekonómiu uvádzajú, že ide o 15 až 25 percent, niektorí analytici hovoria o 40 alebo dokonca aj o viac percentách. Uvoľnenie jüanu je v záujme samotnej Číny, ako aj celej medzinárodnej komunity, čo nespochybňujú ani samotní čínski predstavitelia.
Ako na to
Zaviesť plne flexibilný výmenný kurz a otvoriť kapitálové trhy (tak, ako to navrhuje americký minister financií John Snow a iní) je výhodné z dlhodobého hľadiska. Nie je to však dobrá rada pre Čínu v jej súčasnom stave, najmä kvôli citlivosti jej bankového systému. Takýto krok by pri slabosti jej finančného systému spôsobil výrazný odlev kapitálu a silnú depreciáciu meny. Navyše vláda stále zohráva dôležitú úlohu pri transakciách na devízovom trhu, čo znemožňuje trhu správne fungovať.
Čína by podľa ekonómov mal prejsť k uvoľnenému kurzu v dvoch krokoch. V prvom by malo dôjsť k revalvácii jüanu o 15 až 25 percent, rozšíreniu úrokového rozpätia (na 5 až 7 percent) a prechodu z uviazania sa výhradne na dolár na kôš viacerých mien (dolár, euro a jen). Časť tohto kroku sa udiala minulý týždeň. Menový kôš mien umožňuje stabilizovať devízový kurz vážený objemom vzájomného obchodu a tiež dovolí americkému doláru ďalšiu depreciáciu bez zmeny parity jüanu, čo by pri výhradnej väzbe na dolár nebolo možné.
V druhom kroku by mala Čína zaviesť riadený floating. Predchádzať tomu však musia reformy, ktoré stabilizujú domáci finančný sektor na takú úroveň, ktorá dovolí významnú liberalizáciu kapitálových tokov. Riadený floating je z dlhodobého hľadiska preferovaný režim, keďže sa pohyb kapitálu do aj z Číny bude naďalej zvyšovať a Čína bude chcieť dosiahnuť vyššiu nezávislosť menovej politiky.
Výhodou takéhoto prístupu je, že svet už nemusí ďalej znášať neadekvátny kurz a takisto Čína nebude predčasným otvorením kapitálových tokov ignorovať lekciu z ázijskej finančnej krízy, ktorú spôsobil masívny odlev špekulatívneho kapitálu. Takisto môžu okolité štáty jednoduchšie upraviť svoje do veľkej miery tiež podhodnotené kurzy. Strata konkurencieschopnosti tak bude menšia, ako keby konali samostatne.
Vývoj čínskeho devízového trhu:
1988 -- Čína zaviedla (polo)oficiálne centrá pre menové swapy
1994 -- devalvácia jüanu o 33 percent na 8,7 za USD ako súčasť reforiem na zavedenie socialisitickej trhovej ekonomiky
-- 1. medzibankový devízový trh, jüan v režime riadeného floatingu, banka intervenovala, aby udržala kurz stabilný
1994 -- 1996 -- jüan sa posilnil z 8,7 na 8,28
1997 -- 1999 -- Čína si získala medzinárodné uznanie za to, že počas ázijskej menovej krízy udržala kurz stabilný aj napriek tlakom na jeho devalváciu
2001 -- Čína sa stáva členom WTO a zaviazala sa upraviť devízový kurz
2002 -- čínska centrálna banka sa oboznámila s návrhom MMF na prechod na systém menových košov
2003 -- USA začali s verejnými vyhláseniami o škodlivosti pevného kurzu jüanu pre americkú ekonomiku
2004 -- predstavitelia Číny uviedli, že kapitálový účet by mohol byť otvorený do 5 a 6 rokov
-- Čína zvýšila úrokovú mieru na dolárové vklady, aby zmiernila horúčkovité vymieňanie dolárov za jüany
-- povolila domácim firmám držať polovicu svojich devízových príjmov v dolároch, čím chcela zmierniť tlaky na posilňovanie jüanu, predtým mohli firmy držať iba 20 percent svojich príjmov
-- premiér Wen Jibao povedal, že Čína uvoľní devízový kurz, ale treba brať do úvahy potrebu efektívneho finančného systému a stabilitu ekonomiky Číny a okolitých krajín
21. júna 2005 -- Čína revalvuje jüan o 2,1 percenta a ruší nadviazanie na dolár. Kurz jüanu odteraz určuje kôš mien hlavných obchodných partnerov. Nový kurz je 8,11 jüanu za dolár.
Zdroj: Reuters