Pracujúci bezdetní manželia
Manželka pracuje na pošte a jej príjem je 10 500 korún, manžel pracuje v obchode ako predavač a zarába 13 500 korún. Každý mesiac musia platiť 2 200 korún splátkovej spoločnosti. Chcú si kúpiť byt za jeden milión korún. Majú rezervu 40-tisíc korún, ktorú však nechcú minúť. Doteraz bývajú v prenájme. Chceli by bábätko, a preto potrebujú vlastný domov.
Vhodnou možnosťou na zabezpečenie bývania je pre nich hypotéka. Príjem im na to postačuje. Ručiť môžu kupovaným bytom. Splátka pri splatnosti úveru 30 rokov a úrokovej sadzbe sedem percent bude približne 6 650 korún. Keďže spĺňajú nárok na poskytnutie štátneho príspevku k hypotéke, ich úroková sadzba sa zníži na 4,5 percenta a prvých päť rokov budú platiť mesačnú splátku 5 066 korún.
Tehotná manželka
Manželka pracuje na pošte a jej príjem je 10 500 korún, manžel pracuje v obchode ako predavač a zarába 13 500 korún. Manželka je však už v siedmom mesiaci tehotenstva. Každý mesiac musia platiť 2 200 korún splátkovej spoločnosti. Chcú si kúpiť byt za jeden milión korún. Majú rezervu 40-tisíc korún, ktorú však nechcú minúť. Doteraz bývajú v prenájme.
Banka by v takomto prípade brala do úvahy už iba výšku rodičovského príspevku 4 440 korún a nie plat, ktorý manželka dostáva v zamestnaní. Preto by nemali nárok na získanie hypotéky. Museli by sa vybrať cestou postupného sporenia v stavebnom sporení a bývanie riešiť o pár rokov neskôr.
Mladí manželia s dvomi deťmi
Mladí manželia do 30 rokov by si chceli postaviť vlastný rodinný dom. Manželka zarába 10 500 korún mesačne a manžel 13 500 korún. Majú dve malé deti, žena však už nie je na rodičovskej dovolenke. Majú nasporených 500-tisíc korún a vlastnia aj pozemok.
Dobrou možnosťou pre týchto manželov je využiť úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania, kde môžu získať úver do výšky jedného milióna korún s úrokovou sadzbou 3,5 percenta a mesačnou splátkou 4 491 korún. Splatnosť úveru je 30 rokov. Pri financovaní cez banku budú splátky vyššie, pretože budú platiť vyšší úrok. Rovnako, ak by sa rozhodli využiť stavebné sporenie, ich splátky by boli vyššie kvôli vyššiemu úroku pri medziúvere a kratšej dobe splatnosti. To znamená, že banka aj stavebné sporenie by viac zaťažili rodinný rozpočet ako Štátny fond rozvoja bývania.
Príklady vypracoval Juraj Sokol z poradenskej spoločnosti FinSet.