Daňové priznanie
Daňové priznanie podáva daňovník miestne príslušnému daňovému úradu. Miestna príslušnosť sa riadi sídlom právnickej osoby, inak miestom skutočného vedenia firmy.
Zdaňovacie obdobie
Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, hospodársky rok alebo iné obdobie uvedené v zákone o dani z príjmov. V praxi u právnických osôb poznáme aj iné zdaňovacie obdobia:
-- kratšie zdaňovacie obdobie ako kalendárny rok. Ide o obdobie pred vstupom do likvidácie alebo konkurzu, obdobie pred zánikom bez likvidácie, ktorým je zlúčenie, splynutie, rozdelenie počas roka, obdobie pred zmenou z kalendárneho roka na hospodársky...
-- dlhšie ako kalendárny rok (likvidácia a konkurz),
-- hospodársky rok, ktorý trvá dvanásť mesiacov, ale nie je totožný s kalendárnym rokom.
V praxi sa pri určovaní lehoty daňového priznania právnickej osoby vyskytovali problémy najmä vtedy, ak išlo o špecifické zdaňovacie obdobia -- hospodársky rok, vstupy do likvidácie a konkurzu a zániky bez likvidácie. Nejasnosti odstránila novela daňového zákona (č. 688/2006 Z. z.) v ustanovení paragrafu 49 odsek 2.
Čo je predmetom dane
Predmetom dane z príjmov právnickej osoby je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom.
Predmetom dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou a ktorý vytvára podielové fondy, sú len príjmy správcovskej spoločnosti.
Predmetom dane daňovníka, ktorý je doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a vytvára doplnkové dôchodkové fondy, sú len príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.
Predmetom dane daňovníka, ktorý je dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a vytvára a spravuje dôchodkové fondy, sú len príjmy dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.
Príjmom je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Kto nepodáva daňové priznanie
Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, Národná banka Slovenska a Fond národného majetku SR nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a príjmy oslobodené od dane (členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích, zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami).
Rozpočtové a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, len príjmy oslobodené od dane.
Zmena priznania
Ak právnická osoba zistí pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, že daňová povinnosť v tomto priznaní je v nesprávnej výške, môže v tejto lehote podať opravné daňové priznanie. Za opravné sa považuje priznanie, ktoré mení daňovú povinnosť priznanú daňovníkom v lehote na podanie daňového priznania. Na predchádzajúce daňové priznanie sa neprihliada. Takéto daňové priznanie musí byť označené ako opravné.
Po uplynutí lehoty na podanie sa podáva dodatočné daňové priznanie. Právnická osoba ho podáva, ak zistí, že jej daňová povinnosť v daňovom priznaní má byť vyššia alebo nižšia. Znížiť základ dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.
Dodatočné daňové priznanie nemožno podať:
-- po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a to až do jej skončenia,
-- ak sa začne daňová kontrola bez oznámenia o výkone kontroly za kontrolované obdobie počas jej výkonu,
-- ak sa rozšíril výkon daňovej kontroly o iné zdaňovacie obdobie alebo o inú daň za kontrolované obdobie počas jej výkonu,
-- ak je kontrola u daňového subjektu vykonaná na žiadosť súdu v súvislosti s konkurzným konaním a vyrovnacím konaním za kontrolované obdobie počas jej výkonu,
-- ak je vykonávaná kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za kontrolované obdobie počas jej výkonu,
-- po uplynutí jedného roka od ukončenia daňovej kontroly,
-- ak bola daň určená podľa pomôcok alebo dohodnutá s daňovým subjektom.
Dodatočné daňové priznanie musí byť označené ako dodatočné.
Platenie dane
V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť. Ak daňovník v zdaňovacom období, za ktoré podal daňové priznanie, platil preddavky na daň a tieto boli nižšie ako je daň uvedená v daňovom priznaní, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania. Daňový úrad vráti preplatok (ak je väčší ako 100 korún) daňovníkovi na základe žiadosti v lehote uvedenej v zákone o správe daní. Ak daňový subjekt daň priznanú v daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo v správnej výške, daňový úrad mu vyrubí podľa zákona o správe daní z dlžnej sumy sankčný úrok.
Dodatočne priznaná daň je splatná do konca mesiaca nasledujúceho po zistení, že daňová povinnosť má byť vyššia, ako je povinnosť uvedená v daňovom priznaní.
Na žiadosť daňovníka môže daňový úrad povoliť odklad platenia dane alebo platenie tejto dane v splátkach, ak by bolo neodkladné zaplatenie dane spojené s vážnou ujmou daňovníka. Ak daňovník žiada o povolenie odkladu platenia dane z príjmov právnických osôb, predloží súčasne so žiadosťou aj analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie.
Daňový úrad môže povoliť odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach, len ak dlžná suma bude zabezpečená zriadením záložného práva podľa zákona o správe daní.
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže daňový úrad povoliť najviac na 12 mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane. Ďalší odklad dane alebo platenie dane v splátkach je možné povoliť až po uplynutí jedného roka odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená.
Ak daňovník nesplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, ďalší odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach daňový úrad môže povoliť, len ak uplynulo najmenej 5 rokov odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená.
Počas odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňový subjekt úrok z odloženej sumy podľa zákona o správe daní. Úrok z odloženej sumy sa vyrubí za celú dobu povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach. Ak daňovník zaplatí odloženú sumu dane alebo daň v splátkach uloženú rozhodnutím daňového úradu v lehote kratšej, ako ukladá rozhodnutie, daňový úrad úrok z odloženej sumy vyrubí do dňa zaplatenia odloženej sumy alebo do dňa zaplatenia dane v splátkach. Úrok z odloženej sumy je splatný do 8 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
StoryEditor