Rembrandt je dnes považovaný za jedného z najväčších maliarov európskych dejín umenia a za vôbec najvýznamnejšieho v holandskej histórii. Doba mu priala -- žil a tvoril v sedemnástom storočí, teda v zlatom období Holandska, keď boli nizozemská kultúra, veda, obchod a politický vplyv na vrchole.
Z mlyna do Amsterdamu
Rembrandt sa narodil 15. júla 1606 v holandskom Leidene ako deviate dieťa pomerne zámožných rodičov -- otec bol mlynár a matka bola z pekárskej rodiny. V mestečku neďaleko Amsterdamu vyrastal, navštevoval tu aj latinskú školu a zapísal sa na univerzitu. Vzápätí však zbehol k maliarstvu. Inšpiráciu, podobne ako iní holandskí majstri, nachádzal u slávnych talianskych barokových majstrov, predovšetkým u Caravaggia.
Maliar pôvodne pôsobil v rodnom meste, rýchlo mu však prestalo stačiť. Začiatkom tridsiatych rokov 17. storočia mu napriek, alebo skôr vďaka, rastúcej sláve prestalo stačiť. V Amsterdame to, na rozdiel od Leidenu, žilo. A žila tam neter slávneho obchodníka s umením Hendricka van Uylenburgha Saskia. Atraktívnu červenovlásku, s ktorou sa oženil v roku 1634, môžeme dodnes obdivovať na množstve jeho obrazov. Nasledovalo šťastné obdobie -- jeho sláva stúpala, zákazky sa hrnuli a maliar si mohol dovoliť žiť v značnom prepychu.
Svetlá a tiene
Postupom času začal Rembrandt na svojich plátnach rozohrávať kontrasty svetla a tieňa a pomaly vycibril pôvodne taliansku techniku natoľko, že si získal prezývku "génius šerosvitu". Ešte pred Nočnou hliadkou, ktorá sa radí medzi najvýznamnejšie diela svetového maliarstva, však v majstrovom živote nad svetlom začali prevládať tiene. Tri z jeho štyroch detí zomreli, v roku 1642 zomiera aj Saskia.
Jeho ďalší život poznamenali rany osudu i vlastných chýb. Vlečúce sa dedičské ťahanice a rozmarný život ho uvrhli do biedy, nekonvenčný životný štýl tiež do sporu s prísnou kalvínskou morálkou. Tŕňom v oku amsterdamských mešťanov bol najmä jeho dlhoročný neposvätený vzťah s gazdinou Hendrickje Stoffelsovou. Akoby to nestačilo, koncom 50. rokov bol celý maliarov majetok rozpredaný na dražbe. Jeho tvorbu to však nepoznamenalo a Rembrandtova sláva sa šírila aj napriek ďalším tragédiám. V roku 1663 mu na mor zomrela Hendrickje, o päť rokov neskôr aj jeho jediný zostávajúci syn Titus. Sám umelec skonal v Amsterdame o niekoľko mesiacov, 4. októbra 1669.
Smútok majstra
Takmer štyri storočia neubrali z Rembrandtových diel nič -- sú na nich zachytené stále aktuálne ľudské pocity, sklamania, túžby a sny. Šesťsto obrazov, tristo grafických listov a dvetisíc kresieb obsahuje nezabudnuteľným spôsobom zobrazené tradičné náboženské a mytologické motívy, život v maliarovej dobe i charaktery ľudí, ktorí ho obklopovali. Samého seba spodobnil Rembrandt takmer stokrát -- autoportréty tak poskytujú jasný obraz muža skúšaného osudom, jeho emócií a smútkov.
Ak budete v sobotu v Amsterdame, navštívte Rijksmuseum. Visia tam obrazy Rembrandta van Rijna.