Irwin Allen Ginsberg sa narodil 3. júna 1926 v židovskej rodine v Newarku (New Jersey). Jeho otec Louis Ginsberg bol stredoškolský učiteľ a básnik. Štýlom sa obaja podstatne líšili, napriek tomu však Louis Allena výrazne ovplyvnil. Matka Naomi Levy zase (neblaho) pôsobila na jeho duševný vývoj. Ruská emigrantka ľavicového zmýšľania začala krátko po svadbe trpieť paranojou. Večný strach z fiktívnych špiónov ju priviedol do psychiatrickej liečebne, kde aj zomrela.
Práve v strachu o matku videl Ginsberg príčinu svojej homosexuality a chladného vzťahu k ženám. Podľa neho mu tento odstup pomohli prelomiť až halucinogény a LSD. V rozhovore pre časopis Gay Sunshine z roku 1973 spomína, ako sa mu počas jedného tranzu zjavila bolestná spomienka na matku a on si uvedomil, o čo prichádza popieraním citov k nežnému pohlaviu. "Moju myseľ otvorila peruánska rastlina yage a spôsobila zblíženie so ženami. Ľudský vesmír sa stal dokonalejší..." Na počesť Naomi neskôr napísal báseň Kadiš.
Platonik
V 40. rokoch minulého storočia študoval Ginsberg anglistiku na Kolumbijskej univerzite, kde získal bakalársky titul. Ďalej to nedotiahol -- pre opakované krádeže a problémy s drogami ho zo školy vylúčili. Zážitky z univerzity však predznamenali jeho osud. Spoznal tu predstaviteľov budúcej bítnickej generácie -- nadviazal kontakt s Jackom Kerouacom a Williamom Burroughsom. Nešťastne sa zamiloval do živelného Neala Cassadyho. "Dlhé roky sme boli milencami, aspoň ja som chcel byť, a tak sme sa často ocitli v jednej posteli. Nikdy to nebolo úplne vzájomné... nakoniec už so mnou nechcel spať vôbec, odmietol ma! Presne toto urobil!" Cassadyho odmietnutie Ginsberga zasiahlo na dlhý čas. Celoživotného partnera našiel rok pred tridsiatkou v Petrovi Orlovskom.
Bítnik
Básnik a džezmen Kenneth Rexroth zorganizoval 7. októbra 1955 v Six Gallery v San Francisku čítanie "šiestich anjelov na jednom javisku". Ginsberg tu predstavil svoju báseň Kvílenie a za jediný večer sa stal hviezdou. Litanická poéma bola svedectvom o "generácii zničenej šialenstvom", ktorá sa pomocou drog, alkoholu, orientálnej filozofie a hudby snažila uniknúť z amerického pekla. Mala formu rapsodického náreku a stala sa manifestom celej "Beat Generation". O rok neskôr vydalo Kvílenie vydavateľstvo Lawrenca Ferlinghettiho City Lights. Ferlinghettiho následne obvinili zo šírenia nemravnej literatúry, súd ho však oslobodil. Bítnik Allen Ginsberg veľa cestoval. Z Kuby ho v roku 1965 vyhostili pre kritizovanie vládnych úradov. "To najhoršie, čo som vyhlásil, bolo, že sa ku mne donieslo, že Raul Castro je homosexuál. A moje druhé najstrašnejšie vyhlásenie bolo, že Che Guevara je rozkošný..." hovorí v interview pre Gay Sunshine.
Kráľ
Po Kube navštívil Prahu, kde sa stretol s priateľom Josefom Škvoreckým. Študenti ho 1. mája 1965 zvolili za kráľa majálesu. Pre mládež bol v čase neslobody vzorom a symbolom iného života. Komunistickí predstavitelia ho preto najskôr nechali sledovať a onedlho vyhostili z krajiny. Cestou z Československa napísal báseň Kráľ majálesu, ktorou vyjadril odpor k totalitnému komunistickému režimu a sympatiu s tunajšími študentmi. V tom istom roku poradil študentom Univerzity Berkley pred ich protivojnovou demonštráciou, aby ozdobili prvé rady kvetmi. Akcia je považovaná za počiatok hnutia hippies a myšlienky flower power. Básne, v ktorých kritizoval americkú spoločnosť, a intímne verše, písal až do svojej smrti. Zomrel 5. apríla 1997 na následky rakoviny čriev vo svojom newyorskom byte v prítomnosti priateľov.