Zabudnite na Améliu! Tautou hľadá snúbenca

V týchto dňoch k nám dorazil francúzsko-americký film Príliš dlhé zásnuby. Americký, pretože vyše tretiny výroby financovala spoločnosť Warner Bros., ktorá vlastní práva na sfilmovanie predlohy (román Sébastiena Japrisota). A francúzsky? V podstate pre všetko ostatné...
Režisér Jean-Pierre Jeunet angažoval svoje "dieťa" Audrey Tautou, predstaviteľku Amélie z Montmartru. Herečka, ktorej roly bývajú už tradične hodnotené mierou osudnej úlohy altruistickej čašníčky, sa tejto pravdepodobne tak skoro nezbaví. Príliš dlhé zásnuby aj preto mnohí hovorovo nazývajú "Amélia v zákopoch". Niektorí sa dokonca domnievajú, že ide o voľné spracovanie totožnej témy, posunuté do inej doby. Keďže však Jeunet vyrobil kompletne nový film, neuškodí, ak prenecháme Améliu minulosti.
Hlavná dejová línia Príliš dlhých zásnub sa odohráva tesne po ukončení druhej svetovej vojny. Mathilde (Audrey Tautou), dievča z bretónskeho vidieka, neverí, že by jej snúbenec Manech (Gaspard Ulliel) už nebol medzi živými. Manech bojoval v zákopoch a všetko nasvedčuje tomu, že v nich aj zahynul. Mathilde, postihnutá obrnou a obrnená tvrdohlavou nádejou, je však presvedčená, že by moment snúbencovej smrti pocítila. Keďže sa tak nestalo, začína po ňom pátrať s pomocou detektíva a niekoľkých kusých informácií. Okolie má pre jej aktivitu spočiatku pramálo pochopenia, no postupne jej prepadá tiež. Mathilde stretáva množstvo ľudí, spojených s osudom Manecha, a tak pomaly skladá príbeh a odhaľuje súvislosti.
Prostredníctvom flashbackov sa divák dozvedá o šťastnej predvojnovej minulosti postáv i o hrozných vojnových zážitkoch Manecha a skupiny vojakov. V rýchlom slede nových mien, tvárí, informácií mu miestami unikajú súvislosti, no môže sa spoľahnúť, že v pravej chvíli všetko správne roztriedi a pochopí. Režisér Jeunetovho kalibru sa zásadne neuchyľuje k jednoznačným chronologickým líniám, obecenstvo však z klbka vymotá včas, presne vypočítaným spôsobom. Jeho obľúbené zlatohnedé zábery, pripomínajúce reklamy na piškóty a staré fotografie, striedajú chladné modrozelené odtiene, v závislosti od dejiska konkrétnej scény (modrá je "zlá"). Jeunet sa profiluje ako pozitívny režisér spájajúci prvky magického realizmu, detektívky a romantického príbehu. Príliš dlhé zásnuby teda celkom predvídateľne zavŕšil happy endom, hoci nejednoznačným.
Snímka, ktorej rodáci nedovolili účasť na francúzskych filmových festivaloch pre jej prílišnú americkosť, bola paradoxne vyradená zo súťaže na medzinárodnom festivale v Cannes, pretože pred jeho konaním bola uvedená mimo krajiny vzniku. Niekedy sa autority filmového priemyslu nedohodnú. Pozitívny divácky zážitok z Príliš dlhých zásnub to však nijako neovplyvní...