Čo vás na etno a world music priťahuje?
-- Asi to isté, čo väčšinu ľudí. Začínal som pri Gipsy Kings a rôznych írskych kapelách, potom som objavil Afriku -- Ali Farka Toure, Habib Koité, Papa Wemba, neskôr Kubu... Momentálne som opäť v Európe a počúvam francúzske Lo Jo alebo španielske Radio Tarifa.
O hudbu ktorej krajiny je najväčší záujem?
-- Celosvetovo sa predaje riadia, rovnako ako v populárnej hudbe, vlnou záujmu, ktorá sa každý rok mení. Aktuálne sa objavila a je v kurze hudba púštnych Tuaregov. U nás je stále asi najväčší záujem o balkánsku dychovku.
Ako si vysvetľujete úspech niektorých českých a slovenských interpretov v zahraničí?
-- Iva Bittová, Už jsme doma, Tomáš Kočko, Hradišťan, Traband či Tara Fuki jazdia do zahraničia často napriek tomu, že spievajú vo svojom rodnom jazyku. Mnoho kapiel si myslí, že ak budú spievať anglicky, svet im ľahne k nohám. Je to však o niečom inom. Kapela, ktorá sa chce presadiť v zahraničí, musí byť originálna, musí byť pripravená dlhé roky cestovať a hrať za cesťák a potrebuje schopného manažéra.
V akých nákladoch vydávajú albumy svetovo najznámejší etno hudobníci a v akých domáci?
-- Situáciu na celosvetovom trhu nepoznám, ale keďže vydávame dosť českej etno-world music, môžem konštatovať, že predaj závisí od popularity interpreta rovnako ako v popmusic. Teda taký Hradišťan predá pokojne aj dvadsaťtisíc nosičov, ale menej známa Maraca dajme tomu iba päťsto.
Možno teda štýl etno považovať v niektorých prípadoch za marketingový ťah?
-- Pokojne to môže byť aj marketingový ťah, ale zlý, pretože komerčný úspech, ktorý sa podaril Čechomoru, sa opakuje tak raz za desať rokov.