V noci z prvého na druhého januára 1919 bola obsadená Bratislava (Pressburg, Pozsony, Prešporok, dobovo aj Mesto Wilsonovo). Najchmúrnejšie predstavy tunajšieho maďarského a nemeckého obyvateľstva, ktoré v tomto meste tvorili väčšinu, sa stali realitou. Časť obyvateľstva utiekla a na pravý breh Dunaja prešli aj niektoré maďarské vojenské jednotky. Československo teda obsadením mesta začalo realizovať svoj strategický plán hranice na Dunaji. Otázkou zostávalo, čo bude ďalej s pravým brehom Dunaja a či mesto bude naďalej rozdelené.
Nárazníková zóna
Bratislavským predmostím sa vo vojenských dejinách nazýva územie na pravom brehu Dunaja oproti Bratislave, ktoré vzniklo na pôvodnom ostrove Au (dnes Sad Janka Kráľa) v roku 1809. Dôvodom vzniku tohto opevneného priestoru boli napoleonské vojny a obava, aby mesto nemohol nepriateľ ľahko ovládnuť. Význam predmostia ako akéhosi nárazníka pred nepriateľským útokom vzrástol aj počas prvej svetovej vojny. Hoci nedošlo k priamemu ohrozeniu mesta, Rakúšania vybudovali aj v predmostí prstenec železobetónových kaverien (úkrytov pre delostrelcov).
Traja hráči
Nezaujímavé rozhodne neboli ani nevojenské aspekty pravého brehu rieky. Samotná obec Petržalka (dobovo Ligetfalu, Engerau) mala na konci prvej svetovej vojny okolo 3 500 obyvateľov a dôležitú železničnú stanicu. Nový a ešte väčší význam tento priestor získal v roku 1918, keď sa monarchia rozpadla. V predmostí sa začali črtať hranice troch nástupníckych štátov -- Československa, Rakúska a Maďarska. Zatiaľ čo Rakúšania sa zo zápasu o Bratislavu stiahli, oveľa väčšiu iniciatívu prejavili Maďari. V januári 1919 síce opustili Bratislavu, no ostali v najdôležitejšom úseku predmostia -- priamo oproti mestu a vo svojich rukách mali aj jednu časť mosta.
Vo francúzskej réžii
V obave, aby Bratislava takto neležala priamo na hranici, sa Československo rozhodlo pravý breh obsadiť vojenskou akciou. V tomto prípade, podobne ako na Těšínsku, dostal zelenú postup: najprv vojenské obsadenie, potom rokovanie za politickým stolom. Operáciu bolo nutné vykonať čo najrýchlejšie, lebo v Maďarsku vláda komunistov slabla a očakával sa nástup Horthyho. Rozkaz na obsadenie predmostia vydal veliteľ západnej skupiny československých vojsk na Slovensku, francúzsky generál Antoine Mittelhausser. Konkrétny plán akcie pripravil takisto francúzsky podplukovník Jean Brau.
Sokol v akcii
Samotné obsadenie bratislavského predmostia bolo akoby vystrihnuté z amerického akčného filmu. Za bezmesačnej noci z 13. na 14. augusta 1919 sa popod konštrukciu mosta cez Dunaj prešplhali bosí členovia telovýchovnej organizácie Sokol. Ich úlohou bolo obsadiť pravú časť mosta a hlavne zabrániť jeho možnej demolícii. Zároveň sa v Karlovej Vsi cez Dunaj v najväčšej tichosti preplavil na pontónoch ďalší prápor vojska. V obidvoch prípadoch operáciu nič nenarušilo. Prekvapené maďarské stráže na moste nestihli na túto situáciu ani zareagovať. Prichádzajúce československé jednotky potom zajali ďalších dvoch dôstojníkov a 120 mužov, ktorých doslova povyťahovali z postelí. Ešte ráno 14. augusta 1919 boli odstránené prekážky z mosta cez Dunaj a oba brehy konečne spojené. Ako jeden z prvých domácich politikov sa na pravý breh prišiel pozrieť minister Vavro Šrobár.
Na hojdačke záujmov
Stála hrozba nebezpečenstva z tohto priestoru prinútila domáce vojenské velenie predmostie od roku 1933 opevňovať. Pevnosti tu boli vybudované napriek mierovej zmluve v Saint-Germain, ktorá toto vylučovala. Koncom 30. rokov sa v priestore Bratislavy krížili záujmy Maďarska a nacistického Nemecka, ktoré sa po pripojení Rakúska v marci 1938 dostalo do jej tesnej blízkosti. Nakoniec sa prejavil silný tlak nacistického Nemecka, ktoré zabralo Petržalku s celým predmostím 8. októbra 1938 na základe Mníchovskej dohody. Bratislava sa opäť ocitla priamo na hraniciach -- tentoraz s Nemeckom. Po obnovení ČSR v roku 1945 bolo toto územie opäť pripojené k Československu a ešte rozšírené na juhovýchod až k Čunovu.