Tie najlepšie univerzity v Spojených štátoch patria do tzv. Brečtanovej ligy

Povestná je však predovšetkým akademická kvalita týchto univerzít tak v bakalárskom (undergraduate studies) ako aj v magisterskom a doktorandskom štúdiu (graduate studies).

Prečo sú americké elitné školy považované za prominentné
Brečtanová liga, ale aj iné vynikajúce univerzity ako napríklad California Institute of Technology (Caltech) alebo Stanford University, majú určité kvality, ktoré z nich robia elitné školy v USA. Patria medzi ne najmä pre:
- úroveň a pôsobenie vynikajúcich profesorov,
- výborné vzdelávacie programy a školské zariadenia
- úzky výber najlepších študentov
Tým najdôležitejším ukazovateľom kvality univerzity sú profesori. Učitelia na elitných amerických školách majú, samozrejme, vynikajúce vzdelanie a doktorandský titul. Musia sa však preukázať aj rôznymi publikáciami a výskumom v oblasti, v ktorej sú expertmi. Tie najlepšie školy majú vo svojich radách Nobelových laureátov, napríklad ekonóm a matematik profesor John Forbes Nash pôsobí na Princeton Universite. Od učiteľov sa očakáva nielen to, že budú učiť študentov, ale že pokračujú v práci vo svojom vlastnom výskume, do ktorého zahrnú aj svojich študentov. Tým budú vychovávať budúcich odborníkov a rozšíria vedomosti svojho odboru originálnym príspevkom.
Všetky školy z Brečtanovej ligy majú aj doktorandské štúdium a sú veľmi dôležitými výskumnými centrami sociálnych a prírodných vied. Možnosť študentov zúčastňovať sa na tejto práci svojich profesorov, ako aj malý pomer študentov k učiteľovi (napríklad na University of Pennsylvania pripadá 6,4 študenta na jedného profesora na bakalárskej úrovni), študentov veľmi významne motivuje a posúva vpred akademicky i profesionálne v ich kariére.
Reputácia školy, dobré finančné podmienky, výborní študenti a aj kolegovia dovoľujú elitným americkým školám prilákať len tých najlepších profesorov.

Bezstarostnosť o financovanie štúdia
Okrem dobrého finančného zabezpečenia, či už štátnej alebo súkromnej univerzity, je dôležitá vysoká úroveň rôznych vzdelávacích prostriedkov a školských zariadení. Azda tým najpodstatnejším prostriedkom sú štipendiá pre tých študentov, ktorí by si inak vysokoškolské vzdelanie nemohli dovoliť (tzv. need-based financial aid), ale aj špeciálne granty pre nadaných mladých ľudí (tzv. merit-based financial aid).
Na univerzitách z Brečtanovej ligy platí, že škola rozhodne o prijatí študenta na základe jeho prihlášky a vstupných skúšok a až potom sa zaujíma o jeho finančnú situáciu. Ak nie je dobrá, udelí už prijatému študentovi podporu v potrebnej výške vzhľadom na finančnú spôsobilosť jeho rodiny (need-based financial aid).
Možnosť získať štipendium na elitnej americkej škole, aj keď obmedzenú, majú aj medzinárodní študenti. Pri "need-based" finančnej podpore si môžu byť istí, že ak ich prijmú, napríklad na Harvard, tak dostanú potrebné financie na úhradu celého štúdia. Takáto finančne životaschopná inštitúcia dáva študentovi oveľa viac než len štipendium. Napríklad študenti antropológie a histórie cestujú trebárs do Peru na Machu Picchu, aby študovali priamo v teréne. Podobné exkurzie alebo pobyt odborníkov priamo na univerzite sú veľmi časté. Školy dávajú aj možnosť štúdia v zahraničí, a tak napríklad študent politológie môže stráviť semester hoci na Jordánskej univerzite, zdokonaliť sa v arabčine, pochopiť miestu kultúru a konfrontovať si svoje teoretické vedomosti o tomto prostredí.
Elitné americké univerzity sú známe aj vysokou športovou úrovňou a obracajú na seba pozornosť mnohých športových fanúšikov z celej Ameriky. Atlét z prominentnej univerzity má pritom prístup k prvotriednym športovým zariadeniam ako aj k prvotriednemu vzdelaniu.

Kvalitné vybavenie univerzít
Základom elitných amerických škôl je ich kvalitné vybavenie. Študent na Harvardskej univerzite má k dispozícii 90 knižníc, vrátane samostatnej knižnice napríklad pre business a mnohé iné odbory. Tieto knižnice odoberajú neuveriteľné množstvo odborných časopisov a novín z celého sveta. Dokonca jeden študent je 20 hodín týždenne zamestnaný len preberaním a staraním sa o slovenské a české knihy, ktoré prichádzajú do knižnice Harvardskej univerzity.
Študenti umenia na Yaleskej univerzite vystavujú a študujú priamo v jednej zo štyroch Yaleských galérií a múzeí a hrajú v renomovanom Yale Repertoary Theater a v Yale Cabarete, ktoré patria priamo univerzite.
Samozrejme, na to, aby profesori so študentmi mohli robiť najnovší a progresívny výskum napríklad v oblasti prírodných a sociálnych vied, škola zabezpečuje modernú technológiu a prístroje do biologických a fyzikálnych laboratórií. Je bežné, že študenti psychológie majú k dispozícii, laboratórium so zvieratami, miestnosť s jednosmerným zrkadlom, čo umožňuje pozorovať ľudí v susednej uzavretej miestnosti, ale aj rôzne prístroje na pozorovanie ľudských zmyslov, činností mozgu a podobne.
Nezanedbateľným nie je ani to, že každá študentská internátna izba má rýchle pripojenie na internet a v celom univerzitnom mestečku je prístup nielen k počítačom, ale aj k špeciálnym informačným databázam. Najlepšie vysoké školy v USA ponúkajú neskutočné množstvo zdrojov a možností, ako sa motivovaný študent môže rozvíjať a nielen identifikovať, čo chce v živote robiť, ale už priamo v škole začne pracovať na svojej kariére - či už ako vedec, herec alebo obchodný manažér.

Kvalita a úroveň vzdelania
Pre kvalitné vzdelanie je veľmi dôležitá úroveň triedy a spolužiakov. Študenti na jednej úrovni vytvárajú zdravo súťaživé prostredie, ktoré je zároveň tvorivé a posúva všetkých dopredu. Malé triedy umožňujú profesorom vytvárať skupinové projekty, prezentácie, diskusie a debaty s každým študentom.
Elitné školy majú veľmi rigorózny výberový proces, cez ktorý prejde len malé percento hlásiacich sa stredoškolákov. Napríklad Princetonská univerzita prijíma iba okolo 11 percent študentov zo všetkých hlásiacich sa. Nie je teda prekvapením, ak univerzita, ktorá si môže vybrať tých najlepších študentov v Amerike a aj vo svete, si udržiava reputáciu elitnej školy.

Šance pre Slovákov
Študovať na niektorej z elitných amerických škôl majú možnosť aj slovenskí študenti. Aj študujú a viacerí už i skončili. Prijímačky vo všeobecnosti pozostávajú zo štandardizovaných testov z angličtiny a matematiky (TOEFL a SAT testy), prípadne z odborného predmetu, slohovej práce na danú tému, odporúčaní učiteľov a detailného vyplnenia prihlášky vrátane informácií o finančnej situácii študenta a jeho rodiny. Všetky informácie o podmienkach prijatia majú univerzity aj na svojich webových stránkach.
Americké univerzity majú dokonca neoficiálne interné kvóty pre prijatie určitého počtu študentov z danej krajiny alebo regiónu. Dbajú na to, aby mali študentov z rôznych backgroundov, žijúcich nielen v rôznych častiach USA, ale aj celého sveta. Život v takomto globálnom univerzitnom mestečku naučí študenta tolerancii k iným kultúram a náboženstvám, a tak nielenže dáva priestor na zaujímavé diskusie počas výučby, ale ponúka študentovi možnosti vzdelania a osobného rozvoja aj mimo prednášok.

Koľko stojí štúdium na americkej univerzite?
Podľa známeho Petersonovho sprievodcu americkými univerzitami je v USA 622 štátnych a 1 828 súkromných vysokých škôl. Základným rozdielom medzi štátnou a súkromnou, teda nezávislou univerzitou je spôsob financovania a riadenia školy. Štátna sa viaže ku konkrétnemu americkému štátu. Napríklad University of California - Berkley má svoj štatút od štátu Kalifornia a jej dotácie pochádzajú z daní tohto štátu, prípadne z inej štátnej podpory, no už menej zo školného, ktoré platia študenti. Naproti tomu súkromne univerzity, ako sú napríklad školy z Brečtanovej ligy, získavajú peniaze z darov či už od iných inštitúcií, firiem alebo bývalých študentov. Rovnako však čerpajú zdroje aj z vyššieho školného, ako ukazuje tabuľka, ktorá porovnáva školné na prominentných súkromných a štátnych školách. Sumy uvádzané v tabuľke obsahujú okrem školného aj platby za pobyt v internáte, stravné a ďalšie potrebné výdavky, napríklad na knihy, zdravotné poistenie a podobne.
Štátne univerzity ponúkajú nižšie ceny školného pre obyvateľov svojho štátu. Napríklad študenta pochádzajúceho z Virgínie, ktorý býval na univerzite, vyšiel školský rok 2002/2003 na University of Virginia na 14 520 USD (čo je približne 477 000 Sk). Študent žijúci v inom americkom štáte alebo zahraničný študent by za tú istú školu zaplatil 30 340 USD (približne 998 000 Sk).
Ak prerátame ročné školné a životné náklady študenta na americkej univerzite na slovenské koruny, suma sa zdá astronomická. No systém plateného vysokoškolského vzdelania je už dlhé roky v USA zaužívaný, a tak rodičia, hneď ako sa im narodí dieťa, založia preň tzv. študentský účet a šetria na jeho vysokú školu. Zároveň sa treba pozrieť aj na priemerné príjmy obyvateľstva. Webová stránka www.salary.com uvádza, že trebárs inštalatér žijúci v New Yorku zarába priemerne 46 791 USD (približne 1 539 000 Sk) ročne hrubého príjmu, učiteľ strednej školy 53 148 USD (približne 1 748 000 Sk) a IT manažér 102 952 USD (približne 3 385 000 Sk). Pri porovnávaní treba pripomenúť aj to, že životné náklady sú v USA tiež vyššie ako na Slovensku.
Platené americké školstvo prináša so sebou jasné výhody kvalitnejšieho vyššieho vzdelania. Štúdiu na vysokej škole však predchádza dlhoročné plánovanie rodičov v kombinácii s čo najlepšími výsledkami študenta, ktorý má potom šancu byť prijatý aj na tie najlepšie školy a dostať i štipendium.

Uplatnenie
Každá elitná škola aktívne pracuje na tom, aby jej študenti boli po skončení umiestnení vo firmách, alebo na pracovných miestach v odbore. Univerzity organizujú tzv. veľtrhy kariéry (career fairs), na ktoré sú pozvané rôzne podniky a organizácie ponúkajúce čerstvým absolventom pracovné miesta po skončení školy. Popri tom školy z Brečtanovej ligy majú takú reputáciu, že niektorí zamestnávatelia, sami kontaktujú školu a vyberajú si tých najlepších študentov ešte pred tým, ako si oni sami začnú hľadať zamestnanie. Ak sa niektorý absolvent niektorej elitnej univerzity rozhodne pre dráhu učiteľa, má dvere otvorené takmer všade. V učiteľskej kariére je diplom z elitnej školy to najdôležitejšie.
Nezanedbateľné sú aj kontakty, ktoré každá z týchto školských veľmocí udržiava, či už prostredníctvom svojich sponzorov, známych profesorov, alebo bývalých študentov zastávajúcich významné postavenia. Jednoducho povedané, iba samotné skončenie školy, ako je Harvard, zaručuje študentovi rýchle nájdenie vytúženého zamestnania i možnosť žiadať oveľa vyšší plat ako jeho rovesníci z menej známych amerických univerzít.

Základné a stredné školy
Americké základné a stredné školy tiež možno rozdeliť do dvoch kategórií - štátne, ktoré sú bezplatné, a súkromné, fungujúce podobne ako súkromné univerzity. Podľa Rady pre americké súkromné vzdelávanie (Council for American Private Education) v školskom roku 1999/2000 až 84,3 percenta súkromných stredných a základných škôl podporovala cirkev, najmä katolícka (48,6 percenta).
Priemerná cena ročného školného v školskom roku 1999/2000 sa pohybovala na súkromných základných školách okolo 3 267 USD (približne 107 000 Sk) a na stredných 6 053 USD (približne 199 000 Sk). Súkromné školy disponujú financiami, a tak, podobne ako solventné univerzity, majú tých najlepších učiteľov, najlepšie zariadenia, laboratóriá či doplňujúce programy. Podľa Whashington Times 10 percent amerických študentov vo veku od 5 do 17 rokov navštevuje súkromné školy.
Štatistiky uvádzajú, že študenti zo súkromných stredných škôl majú v priemere vyššie skóre zo štandardizovaných vstupných skúšok na vysoké školy a tiež je viac pravdepodobné, že títo študenti budú pokračovať aj ďalej vo vyššom vzdelaní.
Z mojich osobných šesťročných skúseností v USA, z ktorých som štyri roky strávila na americkej univerzite, si dovolím tvrdiť, že vo všeobecnosti obidva typy škôl pripravia študenta na ďalšie vzdelanie či prácu približne rovnako. V individuálnych prípadoch záleží na konkrétnej škole alebo priamo na študentovi. Vo všeobecnosti však študenti z oboch typov škôl majú približne rovnaké vedomosti.
Súkromné školy navštevuje v podstate len bohatšia spoločenská vrstva americkej stratifikovanej spoločnosti, ktorá sa historicky skladá najmä z belošských katolíckych rodín. Takáto inštitúcia potom neúmyselne vytvorí akýsi "sociálny klub" detí určitej jednotvárnej spoločenskej vrstvy.
Amerika je krajina rôznych kultúr a národností, kde žijú extrémne bohatí, ale aj extrémne chudobní ľudia. A deti na súkromných školách potom vyrastajú tak trocha v skleníku, izolovane od naozajstnej americkej spoločnosti. Na štátnej všeobecnej škole sú deti z chudobnejších rodín, deti rôzneho vierovyznania, rás a i deti amerických prisťahovalcov. Do tejto detskej komunity prinášajú so sebou úplne iný pohľad na svet, ktorého rôznorodosť dieťa zo súkromnej školy spozná až oveľa neskôr v dospelosti, pretože v detstve bolo ukrátené o potrebné "sociálne vzdelanie".
Americký vzdelávací systém je veľmi flexibilný. Ponúka rôzne možnosti, ako usmerniť dieťa v jeho vzdelávaní. Toto široké spektrum však prináša so sebou zodpovednosť mnohých rozhodnutí, ktoré musí rodič vykonať. Dobré plánovanie a rozhľad rodiča často býva najdôležitejším faktorom, ktorý zohráva úlohu, či jeho dieťa bude mať šancu študovať na tých najelitnejších vysokých školách so všetkými výhodami, ktoré ponúkajú.

Materské školy a jasle
Materská škôlka ako ju poznáme na Slovensku, nie je pre amerických rodičov samozrejmosťou. Predovšetkým takmer za všetky predškolské zariadenia v Spojených štátoch, či už sú to jasle alebo škôlka, sa musí platiť. Nie všetky sú rovnaké a možno ich rozdeliť na, voľne povedané, "detské opatery" a finančne náročnejšie "materské vzdelávacie inštitúcie", ktoré sú podobné slovenským materským školám. Detskú opateru robí napríklad žena v domácnosti, ktorá obyčajne absolvovala kurz detského rozvoja a výchovy, a stará sa o 5 až 7 detí rôzneho veku.
Istú mamičku z White Plains pri New Yorku stojí takáto detská opatera jej dvojročného dievčatka 11 700 USD (približne 385 000 Sk) ročne. Ak by si však vybrala prestížne predškolské zariadenie Bright Horizons (www.brighthorizons.com), ktoré ma 450 pobočiek v USA, Kanade a aj Európe a ponúka deťom to najlepšie technické vybavenie, programy a pomôcky, platila by 16 800 USD (približne 552 000 Sk) ročne. Stojí za pozornosť, že cena tejto škôlky je porovnateľná s ročným školným na lacnejšej univerzite. Toto zariadenie navštevujú dojčatá už od 6 týždňov. V triede pre staršie deti je približne 10 detí na jedného učiteľa a tak každému sa vychovávateľ môže samostatne venovať. Deti predškolského veku majú rôzne programy, ktoré sa podobajú už predmetom v škole, ako je jazyk, matematika, prírodné vedy a pracujú dokonca aj s počítačmi. Všetka výučba je hravou formou vhodnou pre deti daného veku.