Likvidita
Každá garantovaná investícia má svoj určený čas trvania. Najkratšie sú obvykle štrukturované depozity. Často trvajú len niekoľko mesiacov. Inak je to pri fondoch alebo iných cenných papieroch. Pri nich musia klienti vložiť peniaze na dlhšie obdobie. Spravidla niekoľko rokov. "Odporúčal by som, aby si ľudia overili možnosť predčasného výberu alebo predaja pred splatnosťou," pripomína riaditeľ odboru treasury Banky Slovakia Miron Zelina. Pri niektorých produktoch sa to nedá vôbec, pri iných zase len za citeľný poplatok. Preto si musí každý zvážiť, či sa na potrebné obdobie zaobíde bez peňazí. Ak nie, potom by mal od svojho zámeru odstúpiť. Garancia takisto platí iba na vopred určený dátum, a nie na celú dobu trvania. Celý benefit v podobe zaistenia si môže klient vychutnať na konci. Štrukturované cenné papiere je obvykle možné počas celej doby životnosti hocikedy predať či kúpiť. No už za trhovú cenu, ktorá môže byť vyššia, alebo nižšia ako investovaná čiastka.
Poplatky
Tak ako všetky služby ani tieto nebývajú zadarmo. Väčšinou si banky účtujú rôzne poplatky. Najčastejšie vstupný a výstupný. Keďže zaistená investícia nie je jednoduchý produkt, jeho cena to aj odráža. Často sa pohybujú vyššie ako pri klasických podielových fondoch. Ak je poplatok napríklad päť percent a garantovaný úrok tri percentá, v prípade neúspechu investor reálne prerobí.
Garancie
Základnou črtou štruktúrovaných investícii je garancia vkladu. Ale ani tu ešte nemusí byť všetko vyhraté. "Klient by sa mal presvedčiť, či v zmluve nebolo pri garancii uvedené slovíčko ak," upozorňuje Zelina. V takom prípade by nemal vkladať svoje peniaze. Garancia by mala byť bezpodmienečná. Dôležitý je aj zaručený úrok. Ten je v niektorých prípadoch menej ako symbolický, v iných je to aj jedno až dve percentá ročne. Záujemca by si mal však uvedomiť, že z hodnoty peňazí "ujedá" inflácia. V tomto roku by mala byť vyššia ako tri percentá. Takže garancia v lepšom prípade len kompenzuje stratu kúpnej sily. Často ani to nie.
Konštrukcia výnosu
EuroStoxx 50, DJIA 30, Nasdaq. Tieto ničnehovoriace skratky určia, či sa budete tešiť z bonusového výnosu alebo nie. "Netreba sa nechať v pobočke odradiť a žiadať úplné vysvetlenie. Odvolanie pracovníkov pobočky na zložitosť vzorca by pre klienta nemalo by prijateľné," hovorí Zelina. Investor by mal mať totiž celkový prehľad o tom, ako budú jeho peniaze pracovať. Ako dodáva, netreba sa spoľahnúť na banku, ale žiadať ilustračné príklady.
Veľkú rolu hrá to, na čo je investícia naviazaná. Ak je výnos určený najlepšími európskymi akciami, teda indexom Stoxx 50, treba sa informovať o minulých aj očakávaných výnosoch. Práve na príkladoch z minulosti by si mal dať klient vysvetliť konštrukciu investície. Výsledky dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov. Preto by banka mala mať pripravené rôzne investičné scenáre a tieto predložiť klientovi. Teda ako sa bude trh vyvíjať za dobrých aj horších okolností. Dôležitým faktorom je participácia. Klient totiž nedostáva všetky výnosy, ale iba ich časť. Tá je určená podielom, čiže participáciou na raste trhu. Sú dokonca produkty, ktoré ponúkajú 100 - percentnú participáciu na výkonnosti trhov, niektoré aj menej ako 60 - percentnú. V tomto ukazovateli sú veľké rozdiely, preto by si naňho mal dať klient veľký pozor. Ak jeho 100-tisíc korún zarobí 30-tisíc, dostane z toho len časť. Zvyšok si nechá banka.
Dokumenty
Klient by si mal takisto pýtať všetky dokumenty. Samozrejmosťou by malo byť preštudovanie zmluvy. V prípade, že sa odvoláva na všeobecné obchodné podmienky, záujemca by sa nemal hanbiť a požiadať o ne. Niekedy sú ďalšie informácie v osobitných dokumentoch. Aj tie je potrebné si vyžiadať a aspoň prečítať.
Kurz koruny
Jedným zo zanedbávaných faktorov býva kurz koruny. V prípade, že je investícia v eurách a klient vkladá a vyberá koruny, podstupuje menové riziko. Ak sa koruna napríklad oproti euru posilní, môže stratiť. Rovnako to však platí aj naopak. Ak sa oslabí, dostane nečakaný prídavok. "Záujemcovia sa často pýtajú, či môžu investovať v korunách. V banke im povedia, že áno. Často je to však nedorozumenie, pretože klient chcel vedieť, či samotná investícia je v slovenskej mene," podotýka Zelina. V takom prípade mu koruny vymenia za cudziu menu, najčastejšie za eurá a doláre. Druhá výmena peňazí je zase potrebná pri ukončení investície. Pri zmene treba však počítať s poplatkami, prípadne maržou banky. "Tieto náklady môžu zhltnúť dve až tri percentá z objemu investície," dodal.
| Prehľad vybraných štruktúrovaných investičných produktov |