Dôležitý je obsah -- načúvať svetu a človeku

V médiách sa objavil názor, že atmosféra spojená so smrťou Svätého Otca pripomína kult osobnosti. Do akej miery je v cirkvi významná osobnosť jej najvyšších predstaviteľov?
-- Myslím, že každý, kto sa snažil s úctou sledovať posledné dni Jána Pavla II. i jeho pohreb, videl odchádzať jednu z najvýznamnejších postáv 20. storočia a tomu zodpovedajúcu atmosféru. Je pochopiteľné, že v týchto dňoch celý svet upieral zrak na túto osobnosť a že médiá pripomínali jeho životnú cestu, životný príbeh, všetko, o čo sa usiloval a čo dosiahol. Bola to atmosféra zodpovedajúca veľkosti osobnosti, s ktorou sa lúčil celý svet.

Aký vplyv dokážu mať cirkevné osobnosti na vývoj a smerovanie cirkvi? Do akej miery je pápež ovplyvnený biskupmi a v akej miere rešpektujú biskupi pápeža?
-- Pápež udáva smer, akým by sa mala uberať cirkev. Tento pápež ukázal, že cirkev sa musí otvárať svetu, že sa musí prihovárať svetu a človeku zrozumiteľným jazykom, musí viesť dialóg s inými náboženstvami, musí mať pokoru pred zlyhaniami vo vlastných dejinách, musí jednoznačne odsúdiť každé porušovanie ľudských práv, slobody, dôstojnosti človeka, každej formy útlaku či štrukturálneho hriechu. Pápež mal svoje limity, no vytvoril niečo, čo pri jeho zvolení asi nik nečakal. Otázkou je tiež, nakoľko dokázal zmeniť mentalitu a smerovanie miestnych cirkví a myslenie jednotlivcov. Myslím, že nie natoľko, nakoľko by si to aj on sám želal. Ale to už nebolo v jeho silách ani možnostiach. To už musí vykonať každý sám i samotné miestne cirkvi.
Samozrejme, ani pápež nekoná úplne všetko výlučne podľa svojich samostatných úsudkov a rozhodnutí. Aj na Jána Pavla II. mali veľký vplyv niektorí jeho blízki spolupracovníci, aj on sa radil s tými, ktorí ho obklopovali. V čom a v akej miere sa presadzovali aj zámery iných, to je už otázka aj istej diplomacie vo vnútri cirkvi.

Liberalizácia cirkvi alebo príklon k dogmatizmu? To je otázka, ktorá sa v súvislosti s voľbou nového pápeža najčastejšie skloňuje vo všetkých verejných fórach.
-- Dôležité je ujasniť si pojmy. V tomto prípade, čo rozumieme pod liberalizáciou a čo pod dogmatizmom. Otvorenie sa svetu, načúvanie dnešnému človeku ešte nie je liberalizácia. A uchovávanie toho, čo bolo vzácne a hodnotné v minulosti, ešte tiež nemusí byť negatívne chápaný konzervativizmus alebo dogmatizmus. Vedieť zladiť tieto dve roviny, vedieť čo a ako podať z doteraz uchovávaného a osvedčeného dedičstva dnešnému človeku modernej doby a zároveň vedieť objavovať nové výzvy -- dať adekvátne odpovede, to znamená skutočnú múdrosť. Lepšie je v tomto kontexte používať pojem progresívnosť. To viac vystihuje obsah, o ktorý by malo ísť -- načúvať svetu a človeku, odpovedať rečou dnešnej doby a zároveň touto rečou odovzdať aj to, čo bolo v dejinách overené a pretrvalo.

Čo je tým rozhodujúcim momentom, ktorý dokáže určitý konzervatívny názor zmeniť?
-- Dogmy sú vyhlásené ako definitívne a neodvolateľné a vyjadrujú konsenzus vo viere. V tom nemusí byť problém. Ide o to, akým spôsobom odovzdávať aj ich obsah, aby to bolo pre dnešného človeka zrozumiteľné, aktuálne a obohacujúce. Konzervatívny ešte neznamená dogmatický. Vždy ide o vývoj, v ktorom sú aj isté medzníky. Medzníkom bol II. vatikánsky koncil, ktorý priniesol veľkú reformu a medzníkom bol aj pontifikát Jána XXIII., ktorý tento koncil zvolal. Medzníkom bol aj pontifikát Jána Pavla II., u ktorého nájdeme črty konzervativizmu aj progresívnosti. Ukázal, ako reagovať na problémy dnešnej doby a sveta. Vždy ide o vývoj, no v tomto vývoji sú rozhodujúce osobnosti -- na vyšších postoch, ale aj na tých nižších, zdanlivo bezvýznamných miestach, kde tieto osobnosti aj v malej krajine dokážu vykonať veľké veci.

Katolícka cirkev sa voľbou ďalšieho pápeža ocitá v novej etape svojho vývoja. Bude sa pravdepodobne kalkulovať aj s názorom kandidátov na liberalizáciu cirkvi. Ktorý názor má v súčasnosti väčšiu šancu?
-- Podľa kuloárnych informácií prvý návrh, ktorý bol predložený na stretnutí značnej časti kardinálov 4. apríla 2005, bol černošský kandidát. Tento návrh neprešiel. Z Talianska už dlhší čas zaznievali hlasy, aby nový pápež bol opäť Talian. Mnohí kardináli však chcú pokračovať v pontifikáte netalianskeho pápeža. V kuloároch sa pritom už istý čas hovorí, že by to nemal byť príliš mladý pápež. V deň pohrebu Jána Pavla II. sa vo vatikánskej kúrii objavila informácia, podľa ktorej Ján Pavol II. raz povedal Dionigimu Tettamanzimu, dnes milánskemu arcibiskupovi, že bude pokračovať v jeho misii. Uvidíme. V každom prípade je niekoľko rozdielnych predstáv. Je možné, že kardináli sa zhodnú, že bude vhodnejšie zvoliť staršieho kandidáta na kratšie obdobie, aby udržal líniu naznačenú Jánom Pavlom II. a zároveň aby umožnil hlbšie inštitucionálne vyzretie a udomácnenie jeho myšlienok. V tomto prípade by voľba mohla padnúť na kardinála Josepha Ratzingera. A až potom by prišiel na rad ďalší mladý a silný pápež.