Prvá bratislavská burza

V medzivojnovom Slovensku už v 20. rokoch, napriek ťažkej hospodárskej situácii, vznikla plodinová burza, ktorá sa v rokoch vojnovej Slovenskej republiky transformovala na peňažnú burzu.
Pred rokom 1918 výrobcovia a podnikatelia zo Slovenska obchodovali predovšetkým na burze v Budapešti a vo Viedni. Na území Slovenska sa burza nenachádzala. Obchod s poľnohospodárskymi výrobkami z produktívnych oblastí juhozápadného Slovenska však zaznamenal na začiatku 20. storočia taký rozsah, že uhorská vláda uvažovala v roku 1913 o zriadení burzového trhu na obilie v Bratislave. Po vzniku ČSR význam slovenského poľnohospodárstva ešte vzrástol a Bratislava s dunajským prístavom sa stala kľúčovým bodom, sprostredkujúcim dovoz poľnohospodárskych produktov z podunajských štátov do celej ČSR. Predstavitelia hospodárskeho života na Slovensku preto už v roku 1919 predložili vláde viacero návrhov na zriadenie plodinovej burzy v Bratislave, ktorá by neskôr prevzala aj funkcie tovarovej a peňažnej burzy. Mala byť burzou pre východnú časť nového štátu popri plodinovej burze v Prahe, spočiatku jedinej v ČSR. Cesta k Bratislavskej burze však bola zložitá. V auguste 1919 vznikla plodinová burza v Olomouci a hospodárske kruhy Slovenska museli obhájiť opodstatnenosť ďalšej burzy uvedeného druhu v Bratislave. Obchodníci s poľnohospodárskymi výrobkami z celého Slovenska založili na účely propagácie plodinovej burzy organizáciu Zväz obchodníkov s obilím a plodinami na Slovensku. Ich aktivity podporoval celý systém hospodárskych korporácií a orgánov Slovenska, ako boli priemyselné a obchodné komory, Grémium obchodníkov, Zväz veľkomlynov, Zväz priemyselníkov, Zemedelská rada pre Slovensko. Spoločne podali memorandum ministrovi poľnohospodárstva v Prahe. Podobné memorandum predložil aj Klub slovenských poslancov Národného zhromaždenia. Minister s plnou mocou pre správu Slovenska M. Mičura vydal v októbri 1920 vyhlášku o vytvorení Prípravného výboru pre založenie plodinovej burzy v Bratislave. Členovia výboru, ktorých počet sa rozrástol približne na 300, vypracovali stanovy burzy, ktoré boli predložené vláde. Zasadanie ministrov ČSR vo februári 1921 povolilo založenie burzy na podklade osobitného zákona. Národné zhromaždenie prijalo predmetný zákon 11. marca 1922 a 27. mája 1922 bola Bratislavská burza slávnostne otvorená.
Magistrát Bratislavy povolil, aby sa sídlom burzy stala mestská Reduta. Do čela burzy sa postavili osobnosti, ktoré mali najväčší podiel na jej vzniku. Za predsedu bol menovaný národohospodár a senátor Kornel Stodola, za podpredsedu politik Juraj Slávik. Vo vedení ďalej figurovali slovenskí národohospodári Pavol Blaho a Jozef Maděrič, ale aj predstavitelia židovských hospodárskych kruhov J. Herzog, A Reiss a J. Rosenkranc. Činnosť burzy úzko súvisela s každoročným Dunajským veľtrhom v Bratislave a s rozvojom prístavov v Bratislave a v Komárne, kde objem prekládky vzrástol v rokoch 1919 -- 1931 viac ako dvadsaťnásobne. Na burze sa obchodovalo predovšetkým s obilninami a kukuricou. K týmto plodinám však postupne pribúdali ďalšie, napríklad seno, slama, zemiaky, strukoviny, slad, víno, ale aj ryža a káva. Osobitná pozornosť sa venovala obchodu s vyvážaným slovenským jačmeňom a chmeľom. Burza v spolupráci s Dunajským veľtrhom usporadúvala súťažné výstavy vzoriek jačmeňa od jednotlivých výrobcov a dosiahla, že Bratislava sa po Žatci stala druhým mestom v ČSR, kde bolo povolené známkovanie chmeľu. Objem plodín predaných na burze vzrástol približne z 250 vagónov roku 1922 na 5 950 vagónov v roku 1931. Bratislavská burza už v druhom roku svojho pôsobenia otvorila aj samostatné drevárske oddelenie. Obchod s drevom sa postupne zaradil medzi strategické činnosti burzy. V rokoch 1923 a 1929 zorganizovala burza medzinárodnú drevársku konferenciu. Na prvej konferencii sa zúčastnili zástupcovia desiatich a na druhej štrnástich štátov Európy. Hlavným cieľom rozhovorov bolo odstránenie prekážok a zjednotenie zásad obchodu s drevom v celoeurópskom meradle. Roku 1927 Bratislavská burza vstúpila do medzinárodnej organizácie pod názvom Delegácia stredo- a juhovýchodoeurópskych búrz. V rámci Bratislavskej burzy pôsobili dve inštitúcie: burzový súd a znalecké oddelenie. Burzový súd riešil sporné žalované obchody. Na podklade posudkov znaleckého oddelenia sa určovala kvalita a následne aj cena obchodovaného tovaru. Vedenie burzy celé obdobie dvadsiatych rokov zápasilo o novú vlastnú budovu. Zásluhou predsedu K. Stodolu vláda odsúhlasila financie na stavbu obchodného paláca v Bratislave pre burzu a niektoré ďalšie hospodárske organizácie. Budovu paláca, situovanú na Šafárikovom námestí, dokončili v polovici 30. rokov. Dnes slúži ako sídlo rektorátu Univerzity Komenského.
Činnosť Bratislavskej burzy v 30. rokoch podlomila hlboká agrárna kríza, ktorá ťažko zasiahla domáci aj medzinárodný trh s poľnohospodárskymi produktmi. Úpadok zaznamenal aj medzinárodný obchod s drevom. Väčšie oživenie nastalo až po roku 1935. Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky sa plodinová burza postupne transformovala na tovarovú a peňažnú burzu, ktorú nový štát nemal k dispozícii. Na jeseň 1939 vzniklo na burze tzv. efektové oddelenie a burza následne prevzala funkciu výhradného miesta pre obchod s devízami. Rozširovanie vojnového konfliktu však viedlo k umŕtveniu medzinárodného kapitálového trhu. Obchody Bratislavskej burzy sa preto orientovali predovšetkým na domáce kapitálové prostredie. Burzová činnosť prebiehala v štyroch hlavných oblastiach. Obchodovalo sa so štátnymi dlhopismi, s komunálnymi dlhopismi, ďalej so záložnými listami verejnoprávnych finančných inštitúcii a s akciami účastinných podnikov. Na burzu vstúpilo so svojimi účastinami celkom pätnásť kľúčových podnikov Slovenska. Napríklad najväčšie komerčné banky, rafinéria Apollo, chemické závody Dynamit-Nobel, trnavský a trebišovský cukrovar alebo ružomberské papierne. Z medzinárodných transakcií sa uskutočnil napríklad výkup účastín slovenských podnikov z Protektorátu. Prechod frontu roku 1945 priniesol aj faktické ukončenie činnosti Bratislavskej burzy.