Štandardy nesmú brzdiť inovácie

Pán prezident, aké sú vaše predstavy a novinky, ktoré by ste radi vniesli do práce tejto významnej celosvetovej inštitúcie?
-- V elektrotechnike, a špeciálne v elektronike, sa informácie menia neobyčajne rýchlo. To treba mať na zreteli a tomu prispôsobujeme aj našu prácu v IEC, kde prichádzajú na svet dôležité normy, ktorých dodržiavanie sa týka i ochrany zdravia spotrebiteľov elektrotechnických a elektronických produktov. V tom budem pokračovať. Výhodou pre nás je, že elektronickú produkciu využívajú mnohé ďalšie sféry. Veď donedávna, napríklad, bola mechanika brandžou sama osebe. Dnes je úzko previazaná s elektronikou. A my, v IEC, musíme dávať pozor, aby sme sa nesústreďovali len na technológie, ale sledovali aj ich uplatnenie. Naše doterajšie poznatky a know-how preto rozširujeme aj do ďalších brandží. Rýchle inovácie tlačia aj nás, aby sme boli pružnejší pri príprave štandardov a noriem, pretože priemyselná sféra jednoducho nemôže čakať, kým sa dosiahne veľký konsenzus v rámci IEC. Mojím cieľom, spolu s kolegami, je byť rýchlejší, operatívnejší. Do pozornosti musíme vziať i fakt, že elektrotechnický a elektronický priemysel sa prudko rozvíja aj v krajinách, kde ešte pred niekoľkými rokmi o ňom takmer nebolo počuť.
Máte na mysli aj desať nových členských štátov únie?
-- Samozrejme. Slovenská republika je tiež jednou spomedzi tých krajín, od ktorých v našich technických komisiách očakávame väčší prínos. Sú tu ešte ďalšie krajiny. Južná Kórea, napríklad, 40 percent svojich elektrotechnických výrobkov exportuje.
IEC je práve tou organizáciou, ktorá nesie zodpovednosť za kvalitu noriem a štandardov garantujúcich bezpečnosť, funkčnosť a spoľahlivosť v priemyselnej sfére, s ktorej výrobkami sa každý spotrebiteľ, dokonca už aj dieťa, denne stretáva.
-- Tak, ako naznačujete, nemôžeme vidieť a zohľadňovať len záujmy priemyslu, ale aj miliónov používateľov elektrotechnických i elektronických výrobkov a plniť ich želania týkajúce sa bezpečnosti a kvality. Aby sme kvalitne plnili toto naše vážne poslanie, chceme oveľa viac ako doteraz kooperovať s externým aktívom špecialistov a rozrastie sa tiež spolupráca s univerzitami. Budúci inžinieri, technici, priemyselníci, manažéri totiž prichádzajú do praxe práve z vysokých škôl. Našou úlohou je práve im vysvetliť podstatu, prednosti štandardizácie, aby pochopili dôležitosť a význam práce IEC.
Dôležitosť pôsobenia IEC chápu i vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO), kde máte silný vplyv.
-- Áno, je to tak.
Existujú však aj určité vzťahové problémy medzi oboma inštitúciami. O ktoré ide?
-- WTO potrebuje našu podporu, naše know-how, lebo jej cieľom je zjednocovať obchodovanie medzi krajinami a podporovať investície do jednotlivých krajín. A to je možné len prostredníctvom vzájomného akceptovania štandardov a noriem. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k obmedzeniu slobodného trhu a voľného pohybu tovaru. A to si určite nikto neželá.
V roku 2003 ste boli v Bratislave. Videli ste prácu našich odborníkov v oblasti štandardizácie a noriem. V našom dialógu ste upozornili, že očakávate väčší podiel práce aj z našej strany. Čo ste mysleli konkrétne?
-- Návštevou na Slovensku som bol príjemne prekvapený. Presvedčil som sa o rozvoji priemyslu, ktorý je v strede záujmu našej činnosti. Pozitívne na mňa zapôsobilo vaše snaženie o efektívnosť práce, čo je tiež našou prioritou. Prepáčte, ale poviem to otvorene a úprimne, že národné komitéty by nemali uvažovať byrokraticky. Musia sa správať podnikateľsky, tak, ako firma. Technické know-how a spojenie s univerzitami považujem za osobitne dobrý a perspektívny počin. Nezaškodilo by vám aj viac podnikateľského myslenia. V princípe však Slovensko postupuje v súlade so zámermi prijatými v našom masterplane na najbližšie roky.