V piatok a sobotu večer opatrnejší ľudia radšej nevychádzajú do ulíc, pretože tie v tom čase patria davom opitých ľudí. Podľa zákona musela väčšina krčiem prestať predávať alkohol hodinu pred polnocou, takže v jednom čase dochádzalo v uliciach k veľkej koncentrácii ľudí robiacich výtržnosti. Obmedzenie času predaja viedlo k tzv. binge drinking, keď sa všetci ponáhľali vypiť toho za obmedzený čas čo najviac.
Od minulého mesiaca sa však legislatíva zmenila a skoro každý podnik, ktorý požiadal o predĺženie otváracích hodín, dostal licenciu. Nestalo sa tak prekvapivo v prípade krčmy a baru Red Lion neďaleko britského parlamentu. Paradoxne najbližšie k tomuto výčapu býva Tony Blair, ktorého vláda práve liberalizovala predaj alkoholu. Charitatívna organizácia Cancer Research pri tejto príležitosti varovala, že sa kvôli fajčeniu a pitiu alkoholu výrazne zvýšil počet prípadov rakoviny úst. Britské zdravotníctvo má pritom v liečení rakoviny mizerné výsledky, zahanbujúce je, že lepšie výsledky majú aj krajiny vo východnej Európe. Alkoholu sa ako jednej z tém venuje aj kampaň na potlačenie asociálneho správania. Ak budete v opitosti zvracať na verejnosti, môžete dostať finančnú pokutu. Kampaň proti tomuto správaniu pozostáva okrem iného aj z billboardu s nápisom ?60. Aby jej posolstvo nikomu neuniklo, text je urobený zo zvratkov. Tie by údajne mali ubudnúť od revolučného zrušenia zákazu predaja alkoholu po jedenástej večer, považovaného niektorými komentátormi za najväčšiu sociálnu zmenu, aká sa v Británii udiala za posledné desaťročia.
Obhajcovia uvoľnenia predaja alkoholu sú presvedčení, že to krajine skôr pomôže než uškodí. Zápas o pravidlá predaja alkoholu pritom nie je žiadnou novinkou, diskusie na túto tému sa vedú už od polovice 19. storočia. Až do tohto obdobia neplatili žiadne obmedzenia, v päťdesiatych rokoch 19. storočia však boli zavedené prvé reštrikcie týkajúce sa nedeľného pitia. Najväčšie boje o zmenu zákona prebiehali medzi rokom 1870 a prvou svetovou vojnou, ktorá skoro na celé následné storočie ovplyvnila spôsob, akým sa národ opíjal. Keď v roku 1872 vláda zaviedla niekoľko ďalších obmedzení, vo viacerých mestách to viedlo k nepokojom. Peterboroughský biskup vtedy vyhlásil, že radšej by videl Anglicko slobodné než povinne triezve. V roku 1893 liberáli navrhovali, aby mali občania právo hlasovať o zrušení krčiem v miestach, kde žijú. Proti tomuto "lokálnemu vetu" vznikla petícia. Podpísalo ju milión občanov, ďalších 600-tisíc podpísalo protipetíciu. Vládnuci liberáli prišli o moc skôr než čokoľvek zmenili, pokoj však nenastal. Spotreba piva pekne narastala, takže sa výrobcovia alkoholu stávali čoraz vplyvnejšími. Podľa štatistiky z roku 1904 bolo až 129 členov parlamentu -- takmer všetci boli konzervatívci -- spojených práve s týmto odvetvím. Keď sa o dva roky nato vrátili liberáli k moci a pokúsili sa zatvoriť tretinu anglických krčiem, pivovarníci vypravili 130 vlakov na protestnú demonštráciu do londýnskeho Hyde Parku, kde alkoholickú slobodu prišlo podporiť pol milióna ľudí.
Skutočným zlomom bola prvá svetová vojna, keď sa vláda bála, že nadmerné pitie zníži bojaschopnosť krajiny a unaví ľudí potrebných pre vojnovú výrobu. Petíciu podporujúcu prohibíciu podpísalo 2,5 milióna ľudí, vláda nakoniec obmedzila predaj na desiatu hodinu večer a zaviedla povinnú dvojhodinovú popoludňajšiu prestávku v predaji alkoholu. Obmedzenia pretrvali dlhé desaťročia, k prvým zmenám v legislatíve došlo až v polovici osemdesiatych rokov a konečné oslobodenie britskej alkoholickej duše nastalo až pred pár dňami.