Koniec stredoveku a začiatok novoveku ohraničujú tri zásadné udalosti. Kolumbov objav nového sveta 1492, dobytie Konštantínopolu Turkami roku 1453 a vznik prvej knihy zrodenej mechanickou tlačou datovaný na 23. február 1455. Kníhtlač Johanna Gutenberga spôsobila mohutný rozvoj informovanosti, rýchly a lacný prenos vedomostí a poznatkov.
Predbehla nás Čína
Gutenbergovi môžeme poďakovať za prínos našej technologickej zručnosti, ale tiež musíme poukázať na fakt, že podobná mechanická kníhtlač bola vynájdená v Číne okolo roku 1040 a zlepšená o dve storočia neskôr v Kórei. Na ďalekom východe sa však táto metóda zápisu textu veľmi neujala, jednak z dôvodu enormného počtu znakov čínskeho písma a tiež kvôli tomu, že tlačené texty v Číne i Kórei neboli určené na prenos informácií. Číňania používali mechanickú kníhtlač napríklad na výrobu masových modlitebných textov alebo na tlač bankoviek.
Už Marco Polo si všimol pre Európanov zvláštny a nedôveryhodný spôsob platenia pomocou papierových bankoviek, ktorý sa v Európe ujal až o stáročia neskôr. Dôkazy o tom, že Johann Gutenberg mal nejaké informácie o tlačiarenských strojoch z ďalekého východu nie sú presvedčivé, ale nedajú sa vylúčiť. Napriek nejasnosti autenticity jeho objavu, práve Johannova genialita spočívala v tom, že sa zameral na praktické využitie kníhtlače, čo si rýchlo všimol aj rozvíjajúci sa európsky trh.
Objavitelia a kartári
V stredoveku sa knihy a iné informácie prechovávali jedine prácnym ručným prepisom originálov v kláštoroch alebo na iných miestach. V tej dobe bola uznávaná a vysoko vážená aj technika uchovávania informácií v pamäti, ktorá strácala, spoločne s rozširovaním kníh a postupným zavádzaním registra na konci knihy, svoje postavenie.
Daniel J. Boorstein vo svojej knihe Človek objaviteľ upozorňuje na dôležitý faktor, ktorý sa zaslúžil o rozvoj kníhtlače. Portugalské a španielske námorné plavby a objavy novej pevniny vyvolali v celej Európe hlad po kvalitných mapách, pretože ručne prepisované mapy alebo rôzne falzifikáty nestačili pokryť dopyt po tomto tovare. Informácie sa na prelome stredoveku a novoveku stávali čoraz výraznejším predmetom obchodu. Napriek všetkým honosným ideám je možné, že pri samom začiatku tlačiarenského priemyslu stál oveľa prozaickejší a ľudovejší dôvod, a to výroba hracích kariet. Zatiaľ čo šľachta preferovala ručne tlačené karty, pre masy bola dôležitá kvalitná tlač a nízka cena.
Otec kníhtlače
Johann Gutenberg 23. februára 1455 vytlačil v Mohuči svoju prvú Bibliu napísanú švabachom, ktorej výtlačok sa dá od nás najbližšie vidieť v Národnej knižnici vo Viedni. Cirkevní hodnostári si neboli istí dosahom vytlačenia Biblie na spoločnosť, ale Gutenbergovi schválili jeho plány. Veľký záujem o tlačiarenské stroje dokladuje fakt, že už roku 1480 existovali tieto zariadenia v 111 mestách v Európe a ich počet sa neustále zvyšoval. Papier, jeho výroba a cena, už nebol predmetom tajomstiev a veľkého bohatstva, ale bol dostupnejší ako v minulosti. Kníhtlač nepripravila prepisovateľov o prácu okamžite, istý čas bolo prepisovanie perspektívnejšie, až neskôr, v polovici 16. storočia, konkurencia zvíťazila úplne.
O samotnom Gutenbergovi sa toho veľmi nevie, jeho narodenie spadá medzi roky 1394 a 1399, dôležité informácie čerpáme z jeho početných súdnych sporov, týkajúcich sa financovania jeho kariéry. Johann Gutenberg bol najskôr zlatníkom, teda bol skúseným v odlievaní kovov, čo ho priviedlo k nápadu hromadnej výroby kovových tlačiarenských písmen a tlačiarenského lisu.
Okrem súdov týkajúcich sa porušenia manželského sľubu alebo urážky sa veľká väčšina sporov točila okolo nesplnenia svojich záväzkov veriteľom a investorom. Gutenberg nechcel rýchlo prísť o svoj patent kníhtlače, ani ho nechcel predať a veľmi úpenlivo si strážil tajomstvo. Súdne rozhodnutia ho časom pripravili o majetok a nebyť cudzej pomoci, strávil by posledné roky svojho života v biede. Kníhtlač však nebola obyčajným remeslom ako každé iné, ale Gutenberg aj iní majstri považovali samých seba za umelcov, o čom svedčí umelecké spracovanie prvých tlačených kníh. Historici súhlasia, že najmä už spomínané prvé vyhotovenie Biblie patrí k najkrajším kusom tlačených kníh.