Samce pavúčieho druhu križiak pruhovaný (Argiope bruennichi) vytvorí samičkám po pohlavnom spojení akýsi "pás cudnosti", ktorý má zabrániť ich ďalšiemu páreniu s iným samčekom. Značne sebaobetavo pritom samčekovia prídu o časť vlastného rozmnožovacieho orgánu, ale na druhej strane si tým do značnej miery poisťujú vlastný úspech pri rozmnožovaní. Vyplýva to z výskumu nemeckých vedcov z univerzity v Bonne a Hamburgu, riadených biologičkami Gabriele Uhlovou a Juttou Schneiderovou, ktorého výsledky boli zverejnené v časopise Behavioral Ecology.
Pavúčí sex
Keď si samček križiaka pruhovaného nájde potenciálnu partnerku, začne ju uvádzať do milostnej nálady tým, že určitým spôsobom kmitá jej sieťou. Navnadená samička sa vzoprie o sieť, takže oveľa menší samček sa vsunie pod jej telo. Spermiami naplnené tykadlo na jeho hlave sa vyklopí a vsunie sa do pohlavného otvoru samičky, po čom dôjde k "výmene genetických informácií", to znamená k odovzdaniu spermií. Samička podľa nemeckého bádateľského tímu už po niekoľkých sekundách spojenie ukončí. Tým nastáva pre samička kritické obdobie, pretože ak okamžite neodíde, samička ho zožerie. Príroda tým však vytvára situáciu, keď samček dokáže urobiť z núdze výhodu.
Vernosť až "za hrob"
"Keď sa samček od samičky oddeľuje, vo viac než 80 percentách prípadov si odlomí špičku svojho genitálu," zdôrazňuje Gabriele Uhlová. "Špička zostane v pohlavnom otvore samičky ako nejaká korková zátka a znemožní jej ďalšie párenie," dodáva.
Vedci si nie sú doteraz istí, či sa odlamovanie špičky "penisu" vyvinulo v prvom rade preto, aby samčekovia dokázali uniknúť vražedne naladenej partnerke, alebo či prvotným bolo poistenie vlastného otcovstva. Prvý kopulujúci samček si takýmto spôsobom zaistí, aby všetky vajíčka existujúce v tom čase v samičke boli oplodnené iba ním, a nie sčasti prípadným ďalším uchádzačom o kopuláciu.