Nosenie školských uniforiem má v mnohých školských systémoch dlhé trvanie.
Vo väčšine prípadov sa začali v jednotlivých školách nosiť školské uniformy ako znak príslušnosti študenta k tej-ktorej výchovno-vzdelávacej inštitúcii. Zvyčajne išlo o výnimočné, elitné školy. Tradícia má korene najmä v anglosaských školských systémoch.
Neskôr dostali školské uniformy novú -- sociálnu dimenziu. Mali zmazať sociálne rozdiely medzi žiakmi. Odstrániť problém zdôrazňovania lepšej materiálnej situácie rodiny žiaka, ktorý sa prejavoval v drahom oblečení žiakov a ich bohatstve. Títo často dávali najavo svoju "materiálnu presilu" žiakom zo sociálne slabých rodín. Pre niektorých boli oblečenie a módnosť v obliekaní dôležitejšie ako samotné štúdium a školská práca.
So školskými uniformami sa dnes možno stretnúť v štátnych, vo verejných či v súkromných školách mnohých krajín, napr. v Anglicku, USA, Argentíne, Nemecku, vo Francúzsku, v Španielsku, ale aj v Japonsku, Hongkongu, Číne atď.
V prevažnej časti krajín financujú nákup uniforiem rodičia žiakov. Vo Veľkej Británii, ale aj inde o zavedení školských uniforiem rozhoduje vedenie školy v spolupráci s rodičmi a ich samosprávnymi orgánmi.
Niekedy sa nenosia kompletné uniformy, ale iba niektoré spoločné znaky, napríklad tričká s logom školy, čiapky, šatky, kravaty atď.
Slovenská legislatíva je v otázke oblečenia žiakov dosť tolerantná a dnes fakticky nič nebráni tomu, aby sa nosili školské uniformy aj u nás. Zatiaľ sa možno stretnúť s nosením školskej uniformy iba na bratislavskom súkromnom Gymnáziu Mercury.
Zástancovia nosenia školských uniforiem hovoria, že to patrí k imidžu školy, pomáha žiakom sústrediť sa na prácu, pomáha spolupatričnosti a spolupráci žiakov danej školy a napokon stiera vonkajšie znaky sociálnych rozdielov medzi žiakmi.
Odporcovia zvyčajne hovoria o tom, že je to drahá a zbytočná záležitosť. Práve preto je dobré, že existuje sloboda výberu.
StoryEditor