Doplnkové dôchodkové poistenie bolo od jeho vzniku v roku 1997 pre ľudí zaujímavé predovšetkým z dvoch dôvodov. Prvým boli príspevky ich zamestnávateľa, ktorými sa vlastne zvyšoval ich príjem. Ďalšou motiváciou bola možnosť daňového zvýhodnenia, ktorým sa doplnkové dôchodkové poistenie líšilo od ostatných foriem sporenia. Zdaňovacie obdobie roka 2004 je však posledným, v rámci ktorého si zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby môžu príspevky uplatniť ako odpočítateľnú položku zo základu dane z príjmov vo výške najviac 10 percent ročného príjmu, maximálne do 24-tisíc korún ročne. Vyplýva to z prechodného ustanovenia § 52 ods. 35 zákona o dani z príjmov, platného od 1. januára 2004. Podľa poslednej novely uvedenej právnej normy sa už od 1. januára tohto roku na doplnkové dôchodkové poistenie, resp. po transformácii na doplnkové dôchodkové sporenie, vzťahuje možnosť odpočítania si príspevkov zo základu dane v maximálnej výške 12-tisíc korún ročne.
Koľko človek usporí
Finančné príspevky na konto doplnkového dôchodkového poistenia odvádza za svojich zamestnancov priamo zamestnávateľ z ich hrubej mzdy. Maximálna odpočítateľná položka zo základu dane vo výške 24-tisíc korún, ktorá zostala pre zdaňovacie obdobie 2004 ešte zachovaná, znamená úsporu pri 19-percentnej dani z príjmov maximálne 4 560 korún ročne. Po znížení hornej hranice odpočítateľnej položky na 12-tisíc korún, môže ročná úspora na daňovej povinnosti dosiahnuť 2 280 korún.
Motivácia zamestnávateľov
Do systému doplnkového dôchodkového poistenia sa môžu zapojiť aj zamestnávatelia podpísaním zamestnávateľskej zmluvy s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou. Na jej základe potom budú svojim pracovníkom pravidelne prispievať na ich osobné účty v poisťovni. Ak zamestnanec vykonáva práce, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4 (práca v prostredí, ktorú výrazne ohrozujú okrem iného faktory ako prach, hluk, vibrácie a ionizujúce žiarenie), zamestnávateľ je povinný platiť príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie vo výške najmenej dve percentá zo zúčtovanej mzdy poistenca, a to aj v prípade, že nemá s poisťovňou uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu.
Motiváciou zamestnávateľa naďalej zostáva fakt, že jeho príspevky za pracovníkov na doplnkové dôchodkové poistenie sú daňovými výdavkami do výšky troch percent objemu zúčtovaných miezd a náhrady miezd poistených zamestnancov. V prípade prác zaradených hygienikom do už spomínaných rizikových kategórií 3 alebo 4 sa výška daňových výdavkov môže vyšplhať až do šiestich percent. Poskytnúť zamestnancom príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie je pritom pre zamestnávateľa výhodnejšie, ako zvýšiť ich mzdu. Z príspevkov sa totiž neplatia odvody na zdravotné, nemocenské, dôchodkové a invalidné poistenie či poistenie v nezamestnanosti.
Zdaňovanie dávok
Rok 2004 priniesol v doplnkovom dôchodkovom poistení pozitívnu zmenu v spôsobe zdaňovania vyplácaných dávok. Napriek zvýšeniu sadzby dane z 10 na 19 percent sa výrazne znížil základ, z ktorého sa daň počíta. Nezdaňuje sa totiž celá dávka, ako to bolo do konca roku 2003, ale iba jej časť, zodpovedajúca výnosom, ktoré poisťovňa klientovi každoročne pripísala na účet. Ak má poistenec dôchodok z pripoistenia 2 500 korún, v roku 2003 z neho zaplatil daň 10 percent, teda 250 korún. A jeho čistá dávka predstavovala 2 250 korún. Od januára 2004 sa zo sumy 2 500 korún zdaňuje iba výnos. Ak predstavuje napríklad 500 korún, dôchodcova 19-percentná daň dosiahne 95 korún. Vyplatená dávka v čistom tak predstavuje 2 405 korún, čo je o 155 korún viac ako v roku 2003.
Zdaňovanie príspevku
Nový zákon o dani z príjmov platný od roku 1. januára 2004 však priniesol aj menej radostnú zmenu. Zaviedol totiž zdaňovanie príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ svoju pracovníkovi. Príspevok zamestnávateľa sa zamestnancovi zdaňuje spolu s príjmom zo závislej činnosti.
StoryEditor