V inováciách polstoročie zaostávame

Európska komisia na základe štatistických údajov z Eurostatu a OECD porovnala inovačné prostredie všetkých členov únie a rozdelila ich do štyroch skupín. Slovensko zaradila medzi posledné štáty v najhoršej z nich. Spolu s takými krajinami ako je Malta a Poľsko. Odborníci charakterizujú našu skupinu ako tú, ktorej už ušiel vlak s tými najlepšími. HN o tom informoval riaditeľ bratislavskej spoločnosti BIC Group Ján Strelecký, ktorý je členom skupiny starších poradcov pri EK pre oblasť inovácií.
Iné slovenské priority
Oslovení odborníci sa stotožňujú s negatívnym hodnotením situácie. "Agenda inovácií nie je slovenskou prioritou. Chýba celková vízia dosahu inovácií na rozvoj hospodárstva a spoločnosti. Následkom toho neexistuje inovačný zákon, analýza stavu, návrh politiky a ani systém podpory," vysvetľuje Strelecký. Potreba inovácií -- ako šéf BIC Group pokračuje -- sa na Slovensku nevníma ako niečo urgentné. Existujúce podporné schémy sú preto buď iniciatívou EÚ alebo individuálnou aktivitou niektorých inštitúcií. Aj výkonný sekretár Zväzu priemyselných výskumných a vývojových organizácií Igor Chovan vníma veľké rezervy pri riadení celej tejto problematiky, jej finančnej podpory i štatistického vyhodnocovania.
"Na Slovensku sa podarilo zdecimovať výskum a vývoj. Starostlivosť o vedu je najmä proklamačná," pridáva svoj názor profesor Vendelín Macho z Fakulty priemyselných technológií v Púchove, chemik a autor alebo spoluautor najväčšieho počtu vynálezov na Slovensku. Ako dopĺňa, slovenská mládež má len ojedinele ambície tvoriť niečo nové, technicky zaujímavé, objavovať nepoznané. Čoraz väčšmi sa rozmáha presvedčenie, že poctivá práca, premýšľanie, tvorivé hľadanie, sa neopláca. "Asi sa stala chyba aj v rýchlej, až bezhlavej privatizácii," dodáva. Problémom Slovenska je podľa neho navyše isté zápecníctvo.
Prorektor Žilinskej univerzity v Žiline Milan Dado vidí príčinu najmä v tom, že predstavitelia štátu inováciám a všeobecne znalostnej ekonomike dlhé roky nevenovali pozornosť. Dlho trvalo aj to, kým sa začali robiť nesmelé kroky v smere informatizácie spoločnosti. Stále sa podľa neho nevytvára dostatok priestoru na podporu hi-tech firiem. "Ani transformácia infraštruktúry výskumu a vývoja nešla pravdepodobne celkom správnym smerom," uvažuje Dado.
Kultúrne i podnikateľské bariéry
Na strane firiem registruje Strelecký kultúrne i podnikateľské bariéry. Podniky nemajú vytvorenú pre inovácie vhodnú podnikovú klímu a kultúru. Brzdou je aj nedostatok prostriedkov i vzdelaných odborníkov. Slovenské firmy, ak na to majú prostriedky, inovujú prevažne nákupom zahraničných technológií.
V samotnej podnikateľskej sfére sa podľa Chovana dosahuje len asi polovičná inovačná aktivita v porovnaní s priemernou aktivitou krajín EÚ. Okrem nedostatku prostriedkov vidí príčiny tohto stavu najmä v nízkom podiele finálnej výroby na súčasnej produkcii, v uplatňovaní slovenských výrobkov na trhoch s nízkym konkurenčným tlakom a v nedostatočných požiadavkách na účinný prenos výsledkov vedy a výskumu do podnikateľského prostredia. Podľa Macha je bariérou aj nízka informovanosť manažmentov, a z toho vyplývajúca obava z realizácie nových riešení, výrobkov, procesov, konštrukcií. Často na strane majiteľov i riadiacich pracovníkov chýba ambícia ísť do niečoho nepoznaného.
Návrhy na zmeny
Aké kroky pre nápravu situácie odborníci navrhujú? Podľa Chovana treba dôsledne realizovať Akčný plán SR pre implementáciu Lisabonskej stratégie v oblasti Veda, výskum a inovácie. Na inovácie využívať nielen zdroje hospodárskej sféry a štátneho rozpočtu, ale i európskych štrukturálnych fondov a fondov rizikového kapitálu. "Mali by sme identifikovať perspektívne oblasti inovácií a zároveň schémy, ktoré sú najvhodnejšie pre slovenské podmienky," dopĺňa Strelecký.
Podľa Dada je tému inovácií dôležité spájať aj s rozvojom slovenských regiónov. "Mali by sme vytvoriť pravidlá pre podporu vstupu väčšieho počtu zahraničných firiem, ktoré neprichádzajú na Slovensko len preto, že máme lacnú pracovnú silu a štátnu podporu," navrhuje.
Odborníci sa zhodujú na nevyhnutnosti vytvárať prostredie pre transfer znalostí a technológií do inovovaných produktov.
Macho radí vo väčšej miere podporovať cielený základný a konkrétny aplikovaný výskum a podnecovať náročnosť vedeckých projektov a originálnu tvorbu nových technológií a výrobkov. V kritériách hodnotenia vedeckých aktivít by sa podľa neho malo oveľa viac prihliadať na originalitu riešení a ich využitie v praxi či v predaji licencií. Zlepšiť by sa mal na Slovensku prístup k vedeckým, technickým a ekonomickým informáciám.
"Už na základných a stredných školách by sa malo viac učiť rozmýšľať a podstatne menej memorovať. Najmä na vysokých školách podporovať projektovú výučbu prepojenú s reálnym životom," uzatvára prorektor Žilinskej univerzity.
Pomoc prosperite firiem
"Už Henry Ford povedal, že ak sa má udržať hospodárstvo a stav v spoločnosti, musia sa vyprodukovať nielen výrobky, ale aj ich spotrebitelia," hovorí profesor Fakulty Humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Miroslav Tuma. Ako pokračuje, inovácia výrobkov a zefektívnenie výrobného a predajného procesu je najschodnejšia cesta pre lepšiu prosperitu firiem. Inovácie, a to najmä vyšších stupňov, sú schopné skokom vytvárať prírastky hodnôt tak pre podnik, ako aj pre zákazníkov. Vedia vyradiť ostatných konkurentov z hry, podnecujú zvýšenie dopytu na trhu. Bez inovácií život fabrík stráca na svojej dynamike, až kým nezastane úplne. Podniky preto musia rýchlo rozvíjať ľudský, organizačný a zákaznícky potenciál využívaním svojho inovačného kapitálu. Firmy, ktoré neuspokojujú zákazníkov, vlastných zamestnancov a akcionárov, sa musia čo najskôr zmeniť.
Zákon o inováciách zamrzol
Ministerstvo hospodárstva pred časom z vlastnej iniciatívy pripravilo návrh zákona o inováciách. Návrh na jar tohto roku prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. K návrhu došlo podľa informácií Dagmar Hlavatej z kancelárie ministra hospodárstva až 243 pripomienok. Ako pokračovala, po ukončení rozporového konania na úrovni expertov zostalo z 90 zásadných pripomienok neakceptovaných 39. Pripomienky mali predovšetkým rezorty školstva, financií, vnútra a práce sociálnych vecí a rodiny. Zásadne nesúhlasili s navrhovaným spôsobom financovania a údajným rozporom so schválenou koncepciou prebiehajúcej reformy vedy výskumu a inovácií. Vzhľadom na to sa ministrovi hospodárstva odporučilo riešiť problémové veci na jeho úrovni, respektíve úrovni štátnych tajomníkov. Vzhľadom na existujúcu vnútropolitickú situáciu sa však nepredpokladá dopracovanie zákona v najbližšom čase.