Outsourcing -- hrozba pre zamestnanosť?

Účtovníctvo, prevádzkovanie počítačového systému, ale aj správa budov a finančných aktív, reklama, marketing či sociálne programy pre zamestnancov, to všetko sa z firmy presúva preč. Často až do ďalekých krajín v Ázii či východnej Európe, kde sú nízke výrobné náklady a benevolentné pracovno-právne predpisy. Ekonomické slovníky definujú outsourcing ako "zabezpečovanie tovarov a služieb prostredníctvom externých dodávateľov za účelom znižovania nákladov". Nie vždy je jasné, čo sa rozumie pod pojmom "externý dodávateľ". Médiá si väčšinou všímajú tie prípady, keď firma nakupuje tovary a služby v zahraničí. V takomto prípade sa outsourcing takmer automaticky spája so stratou pracovných miest v domácej krajine. Obľúbenými príkladmi sú softvérové firmy v Indii či call centrá vo východnej Európe. Predmetom outsourcingu sú však častejšie aktivity nakupované u domácich dodávateľov. Nie každá firma podniká na medzinárodných trhoch a nie vždy je možné a účelné nakupovať pomocné služby a produkty v zahraničí.
Pretože sa však najväčšia pozornosť zameriava na outsourcing prostredníctvom zahraničného obchodu, skúsme sa pozrieť na jeho skutočný rozsah a reálnu úlohu pri strate či tvorbe pracovných miest. Zaujímavý pohľad na túto problematiku prináša štúdia Mary Amiti a Shang-Jin Wei uverejnená v decembrovom čísle časopisu Medzinárodného menového fondu Finance & Development.
Ohrozené "biele goliere"?
Outsourcing v nijakom prípade nie je vynálezom moderných čias. Nakupovanie pomocných tovarov a služieb bolo predmetom zahraničného obchodu už desaťročia. Vzrast jeho významu je spojený s takým prirodzeným procesom, ako je špecializácia a prehlbovanie medzinárodnej deľby práce. Je však pravda, že medzinárodný outsourcing bol výrazne podporený rozvojom moderných technológií, ktoré zväčšili rozsah obchodovateľných tovarov a služieb (a znížili ich cenu). Kedysi sa outsourcing spájal predovšetkým s presunom priemyselnej výroby do tzv. lacných krajín. Predmetom presunu boli najmä práce náročné na ručnú prácu a ohrozené ním boli predovšetkým robotnícke profesie. Dnes je situácia iná a outsourcing preniká aj do dobre platených prác vykonávaných "bielymi goliermi". Vďaka pokroku v doprave a informačných a komunikačných technológiách sa dá cez hranice prevážať čoraz viac položiek. Malý príklad: kedysi sa všetky práce spojené s výrobou filmu robili na jednom mieste. Účtovníčky zberali doklady z natáčania, odborníci na strih a trikové zábery pracovali v miestnom štúdiu. Dnes už to nie je potrebné. Zúčtovanie faktúr a celú administratívu možno urobiť cez internet, práve tak ako výrobu trikových záberov.
"Biele goliere" kedysi patrili k hlavným oporám politiky voľného obchodu. Vzhľadom na medializovanú stratu pracovných miest v týchto profesiách v prospech menej rozvinutých krajín ich podpora voľnému obchodu výrazne klesá. Podľa prieskumu univerzity v americkom Marylande klesla podpora voľného obchodu medzi ľuďmi s príjmom nad 100-tisíc USD ročne z 57 % v roku 1999 na 28 % v roku 2004. Je typické, že odpor "bielych golierov" je omnoho silnejší ako protesty robotníkov. Špecialisti v oblasti účtovníctva, práva či finančných služieb sú lepšie organizovaní a majú aj silnejšie lobby ako robotnícke odbory. Nie náhodou sa v USA objavujú legislatívne iniciatívy zamerané na zamedzenie medzinárodného outsourcingu. Všetky sa prezentujú ušľachtilými cieľmi, ako je zachovanie pracovných miest či podpora národnej konkurencieschopnosti.
Čo hovoria platobné bilancie
Je však outsourcing skutočne spojený s národohospodárskymi stratami a znižovaním počtu pracovných miest v materskej krajine? Amiti a Wei o tom pochybujú. Tvrdia, že na základe podrobnej analýzy firemného outsourcingu v USA a Veľkej Británii sa nedá hovoriť o celkovom poklese počtu pracovných miest. Vo väčšine prípadov je strata pracovných miest v jednom odvetví vyvážená tvorbou pracovných miest v inom odvetví a to v rámci tej istej krajiny. Pretože väčšina "bielych golierov" je zamestnaná v rôznych odvetviach služieb, Amiti a Wei si zobrali na mušku platobnú bilanciu služieb vo vyspelých krajinách. Bilancia služieb je časťou bežného účtu platobnej bilancie každej krajiny. Vypracúva ju príslušná centrálna banka danej krajiny a zachytáva sa v nej medzinárodný obchod s vybranými triedami služieb. Ako osobitné položky sa sledujú napríklad finančné služby, počítačové služby, služby cestovného ruchu, komerčné služby a pod. Ak chceme vyjadriť veľkosť medzinárodného outsourcingu, stačí, ak porovnáme objem dovozov vybraných služieb k HDP.
Aký je vlastne objem medzinárodného obchodu so službami? Ak opomenieme služby dopravy a cestovného ruchu (ktoré do outsourcingu nespadajú), tak zistíme, že objem medzinárodného outsourcingu služieb je pozoruhodne malý. Amiti a Wei sa zamerali hlavne na tzv. komerčné služby, ktoré sa považujú za najviac ohrozené outsourcingom. Ide o služby informačné a komunikačné služby, účtovníctvo, konzultačné služby, spracovanie dát a softvérové aplikácie. Tieto služby generujú vo vyspelých krajinách 15 až 20 % HDP. V USA činil import komerčných služieb v roku 1983 len 0,1 % HDP a do roku 2003 narástol na 0,4 % HDP. Tempo nárastu bolo síce značné, ale pomer domácej tvorby a dovozu komerčných služieb hovorí jasne o tom, že o vytesnení komerčných služieb do zahraničia nemôže byť ani reči. Naopak, USA sú veľkým exportérom komerčných služieb a tak v komerčných, ako aj vo finančných službách majú v bilancii zahraničného obchodu prebytok. Čisté saldo sofistikovaných služieb (komerčné, finančné a telekomunikačné služby) je pre USA kladné a to veľa hovorí aj tvorbe pracovných miest. Na druhej strane, chudobné krajiny, ktoré sa pokladajú za hlavnú destináciu medzinárodného outsourcingu musia v mnohých prípadoch podstatnú časť sofistikovaných služieb dovážať a vo väčšine sú čistými importérmi (India je v tomto smere skôr výnimkou).
Napriek tomu však pretrváva názor, že práve chudobné krajiny odoberajú pracovné miesta "bielym golierom" v USA. Amiti a Wei spochybňujú aj tento mýtus. Skúmali, odkiaľ pochádza väčšina dovozov sofistikovaných služieb. Zistili, že v roku 1992 USA doviezli z rozvojových krajín 28 % a v roku 2002 asi 32 % týchto služieb. Podiel rozvojových krajín na dovoze sofistikovaných služieb sa za posledných 10 rokov síce zvýšil, ale nič sa nemení na tom, že vyše dvoch tretín sofistikovaných služieb USA doviezli z iných vyspelých krajín. Najväčším dodávateľom je v tomto smere Kanada a nie India alebo Čína.
Veľká Británia a USA sú najväčšími čistými exportérmi komerčných i sofistikovaných služieb. Čisté saldo zahraničného obchodu s komerčnými službami prestavuje v Británii 1,35 % HDP a v USA 0,17 % HDP (Graf 1). Z ich hľadiska by bolo teda nevýhodné, keby začali vytvárať bariéry pre obchod s týmito službami. V podobnej situácii je aj Singapur, Švajčiarsko a Hongkong.
Dá sa na základe týchto príkladov tvrdiť, že obchod s komerčnými službami je výhodný predovšetkým pre vyspelé krajiny? Štatistické údaje z platobných bilancií naznačujú, že neexistuje podklad na takéto tvrdenie. USA a Británia majú síce v obchode s komerčnými službami prebytok, ale Japonsko a Nemecko deficit. To isté platí aj pre Írsko, ktoré je jedným z najväčších dovozcov komerčných služieb vo svete a tieto importy činia až 11 % jeho HDP. Ak sa pozrieme na opačný koniec spektra zistíme, že čistým exportérom komerčných služieb je India, no Indonézia a Čína sú veľkými čistými importérmi. To, či je nejaká krajina čistým importérom alebo exportérom komerčných a iných sofistikovaných služieb, závisí predovšetkým od odvetvovej štruktúry jej ekonomiky.
Ak si pozrieme údaje zo slovenskej platobnej bilancie za roky 1994 až 2003 zistíme, že Slovensko sa za posledné desaťročia etablovalo ako čistý importér komerčných služieb (Graf 2). V roku 2003 činil čistý import komerčných služieb 1,21 % HDP. Toto číslo nie je prekvapujúce, ak si uvedomíme, že podstatná časť slovenského HDP (a tým aj exportu) sa generuje v spracovateľskom priemysle, najmä vo výrobe kovov, automobilov, strojov a prístrojov. Tento pomer sa prinajmenšom v blízkej budúcnosti nezmení. Do slovenského investičného raja mieria desiatky zahraničných investorov dychtivých stavať nové a nové montážne pásy. Slovensko si tak utvrdí svoj profil montážnej dielne Európy a podiel obchodu s tovarmi na bežnom účte platobnej bilancie tak porastie na úkor obchodu so službami. Je pravdepodobné, že postupne sa za priemyselnými závodmi budú sťahovať aj sofistikovanejšie aktivity (najmä call centrá, účtovnícke a marketingové pobočky veľkých koncernov), no ich obrat bude ešte dlho zaostávať za obratom automobiliek.
Ubudli pracovné miesta?
Amiti a Wei ďalej študovali efekty zahraničného outsourcingu služieb na tvorbu pracovných miest a zamestnanosť v USA v rokoch 1992 až 2001. Ich analýza zahrnula 95 priemyselných a 5 odvetví služieb americkej ekonomiky. Jasne preukázala, že outsourcing sa prejavil na zvýšenej produktivite práce. Firmy naozaj presunuli najmenej efektívne zložky ich činnosti do nízkonákladových oblastí. Najmä podniky spracovateľského priemyslu vo veľkom vykonali outsourcing komerčných služieb. Je pravda, že ruka v ruke s týmto procesom sa znížil počet pracovných miest. Na druhej strane však začali rásť počty pracovných miest v iných produkčných aktivitách. Niektoré firmy, napríklad, rušili vlastné oddelenia počítačových sietí a prenechali tieto služby na externých dodávateľov. Ušetrené prostriedky však venovali na rozšírenie vlastného výskumu a vývoja.
Významné sú aj multiplikačné efekty. Ak firma vďaka outsourcingu dokáže fungovať efektívnejšie, môže svoje produkty ponúkať za nižšie ceny. Tým sa znížia náklady ich odberateľov ako aj dopyt po vyrábaných produktoch. V konečnom dôsledku to vedie k celospoločenskej úspore nákladov a novej tvorbe pracovných miest. Samozrejme, že môže dôjsť k zmene štruktúry kvalifikácie v jednotlivých profesiách. Skôr ako k poklesu počtu pracovných miest outsourcing vedie k ich miernemu zvýšeniu a zmene odvetvovej štruktúry zamestnanosti.
O tom, že rast outsourcingu nevedie k celkovej strate pracovných miest sa Amiti a Wei presvedčili aj na príklade Veľkej Británie. Na základe analýzy údajov o vývoji obratu, produktivity práce a počtu pracovných miest v 69 odvetviach spracovateľského priemyslu a 9 odvetviach služieb v rokoch 1995 - 2001 došli k záveru, že rast outsourcingu služieb v nijakom prípade nevedie k znižovaniu celkovej zamestnanosti. Vývoj v jednotlivých odvetviach sa dosť líšil. Napríklad tak vo výrobe železničných vozidiel ako aj v textilnom priemysle došlo k značnému nárastu outsourcingu výroby a služieb do zahraničia. No kým vo výrobe železničných vozidiel došlo k značnému nárastu počtu pracovných miest, v textilnej výrobe sa pracovné miesta strácali. Iným príkladom je vývoj vo výrobe prírodných vlákien a prístrojov. V oboch týchto odvetviach došlo k výraznému poklesu pracovných miest. No kým vo výrobe prírodných vlákien v spomínanom období zahraničný outsourcing značne narástol, vo výrobe prístrojov výrazne poklesol. Podobných prípadov, kde nebolo možné nájsť logickú spojitosť medzi zahraničným outsourcingom a tvorbou pracovných miest, bolo veľa. Dôležité však bolo, že celková zamestnanosť vo Veľkej Británii v tomto období narástla. Amiti a Wei svoju analýzu uskutočnili konštatovaním, že outsourcing nielenže nemožno spájať s celkovým poklesom počtu pracovných miest, ale naopak, treba ho vidieť v kontexte zvýšenia celkovej efektívnosti národnej ekonomiky, ktorá sa spätne odrazí v tvorbe nových pracovných príležitostí.