Ako funguje "predaj" slovenských autorov do zahraničia?
-- Sú dva spôsoby: štátny záujem alebo partizánske chodníčky. Ja chodím po tých partizánskych chodníčkoch. Ak idem prekladať, vyberám si to, čomu verím, musím tomu veriť. Takmer vždy je to otázka osobných vzťahov. Preklady robia kamaráti. Vyberú si knihu, ktorej veria, preložia časť alebo celú, a potom s ňou ideme ďalej na trh. V Poľsku mám zástupkyňu agentúry -- Bagala PL, v Maďarsku Bagala HU, Bagala CZ takisto existuje, máme rozpracované talianske, francúzske preklady.
Ako vyberáte knihy, ktoré ponúknete do zahraničia? Sú to tie, ktoré sa u nás najviac predávajú?
-- Nesledujem, koľko sa čoho na Slovensku predá, mňa zaujíma umenie, literatúra, tvorba, to podporujem. V poľštine mám Ballu a Pankovčína, Rankova v maďarčine, v portugalčine vyšli miniatúry Ivana Kadlečíka. Verím tomu, pretože je to dobrá literatúra. To je môj spôsob práce. Ak sú z toho peniaze, tak je to len dobre.
V zahraničí je bežný systém literárnych agentov. Potrebujeme ich aj na Slovensku?
-- Po štrnástich rokoch práce sa knižkami živím ako vydavateľ. Ja sám som agent pre mojich autorov. Nemyslím si, že na Slovensku je toľko autorov, aby sa tým mohol niekto profesionálne zaoberať, aby mohol byť len agentom.
Ako je to s knižnými veľtrhmi?
-- Agentov na knižných veľtrhoch zaujímajú výkazy o finančných ziskoch, zaujíma ich, ako sa knižka predáva. Agenti žijú z provízie, a podľa toho si knihu vyberajú.
Hovorí sa, že Česi ani zahraničie nemajú o slovenskú literatúru záujem...
-- To je pravda. Slováci nikoho nezaujímajú. Na druhej strane, teraz máme v západnej Európe šancu. Sme pre nich noví. Potom prídu Rumuni, Bulhari a ďalší, takže ak chceme uspieť, toto je ten správny čas, kedy treba "zatlačiť na pílu".
Skúsme si predstaviť, že máte v ruke dobrý rukopis. Čo ďalej?
-- Mám edičný plán a keď je postavený, hľadám financie, ako ho zrealizovať. Neprispôsobujem vydávanie kníh peniazom, ktoré núkajú inštitúcie. Ak je rukopis dobrý, začnem hľadať peniaze a spravím prvé vydanie. V malom náklade. Zorganizujem pár besied. V tom čase je už knižka v rukách mojich spolupracovníkov, prekladateľov. Ak si ju prekladateľ všimne, ak sa mu knižka bude páčiť, začne prekladať. Keď budeme mať niečo preložené, začneme ukážky publikovať v zahraničných časopisoch, budeme ju ponúkať do antológií. Ak to je debut, môžem autora poslať na festival debutantov v Budapešti, k čomu automaticky patrí maďarský preklad, anglický preklad a súčasne hľadanie vydavateľa v Maďarsku.