S prvkami detskej agresivity sa môžeme stretnúť na každom kroku. Je znakom nielen toho, že jedinec chce na seba upozorňovať, ale aj nespokojnosti, hystérie, rozmarnosti, panovačnosti, neschopnosti podriadiť sa autoritám.
Deštruktívne sklony, ktoré sa v človeku skrývajú od čias najútlejšieho detstva, boli zmapované už na úsvite civilizácie. O napätí vo vzťahoch medzi rodičmi dostatočne výrečne vypovedajú už antické mýty. S Oidipovou tragédiou je, koniec koncov, dnes oboznámený takmer každý. Tento najznámejší príbeh otcovraždy prevzala dokonca aj psychoanalýza dvadsiateho storočia, aby názornejšie ilustrovala komplikovanosť pokrvných vzťahov.
Premyslená brutálna vražda rodičov, následné zabetónovanie ich tiel, sexuálny vzťah medzi súrodencami -- to sú témy pochmúrneho románu Iana McEwana Betónová záhrada. V poviedke Matkovražda maďarského autora Gézu Csátha si zas môžeme prečítať takúto vetu: "Srdcia mali plné nenávisti k plavovlasej, modrookej, lenivej a moletnej materi, najradšej by aj ju boli týrali."
Staršie generácie pomerne frekventovane vyčítajú mladším ich nevychovanosť, pričom sa odvolávajú na to, že veru za ich čias bolo všetko inak. Nie je to celkom pravda. Nikdy to nebolo zásadne inak.
Prízraky ničivých pudov
Nedlho po skončení 2. svetovej vojny román anglického spisovateľa Williama Goldinga Boh múch rozpráva príbeh skupiny chlapcov, ktorí po jadrovej katastrofe musia na neobývanom ostrove, obkolesení pralesom, od základov vybudovať aspoň aké-také základy znesiteľnej civilizácie. Zakrátko dôjde k rozkolu a spoločenstvo sa rozdelí na dva nezmieriteľné tábory: jeden mierumilovný a jeden agresívny. Nakoniec tí civilizovanejší a zmierliví sú nútení uznať, že v mene nastolenia poriadku sa tak či onak treba uchýliť k násiliu. Goldingova metafora o ľudskej civilizácii ukazuje, že agresivita je nezničiteľná, treba sa s ňou naučiť žiť.
Ďalšiu temnú víziu o nespútanej mládeži budúcnosti predložil Anthony Burgess v dystopii Mechanický pomaranč. Tlupa mestských mladíkov so sadistickými sklonmi sa nemilosrdne vybíja na náhodne vybraných obetiach. Burgess týchto výtržníkov vykresľuje ako brutálne indivíduá bez akejkoľvek vzdelanosti a morálky. V závere románu Burgess so značnou dávkou sarkazmu ponúka nápravu: mladí delikventi sú uväznení a podrobovaní psychoterapii, počas ktorej sa prostredníctvom filmovej projekcie musia prizerať nepríjemným scénam. Burgess možno naozaj veril tomu, že umenie môže násilníkov prinútiť, aby sa nad dôsledkami svojich činov zamysleli.
Pod dohľadom
V súčasnosti sa však veci majú predsa len inak. Mnohí sa domnievajú, že práve pričastá (aj umelecká) prezentácia násilia inšpiruje duševne nezrelých pubertiakov a adolescentov k tomu, aby sa dopúšťali násilníctiev. Britský psychológ Guy Cumberbatch sa však k vplyvu médií stavia skôr skepticky a upozorňuje na to, že radšej by sa malo preskúmať sociálne prostredie, z ktorého agresívne dieťa pochádza.
Britské zákony dosť dôsledne dbajú na ochranu detí a mladistvých. Ofcom -- niečo ako Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie -- prísne pokutuje používanie vulgarizmov v televízii a takisto dohliada aj na klasifikáciu pre mládež viac či menej vhodných filmov.
Iná je situácia v Spojených štátoch, kde výskumy dokázali, že pravidelné, niekoľkomesačné sledovanie televíznych prenosov wrestlingu malo vplyv na zvýšenie agresivity. Profesor Robert H. Durant k tomu dodáva: "Zaujímavé je, že omnoho väčší účinok sme zaznamenali u žien, ktoré sa identifikujú s populárnymi zápasníčkami..."
Výrastkovia útočia
Násilie v školách tiež prestáva byť raritou a učitelia naň aj upozorňujú. Škála agresívnych činov zahŕňa obyčajné žiacke šarvátky a bitky, ako aj prejavy premysleného šikanovania či až útokov na učiteľa. Problematiku amerických žiakov disponujúcich zbraňami provokatívnym spôsobom spracoval Michael Moore v dokumentárnom snímku Bowling for Colombine.
Slovenskými médiami nedávno otriasol prípad myjavských šiestakov, ktorí plánovali vraždu svojej učiteľky. Pritom najšokujúcejšie nie je to, že mladí nádejní vrahovia si do školy priniesli osem nožov a že sa usilovali zaobstarať si aj strelnú zbraň, ale fakt, že o ich pláne, ktorý pripravovali päť dní, vedela celá trieda...
Ďalší prípad, akoby vystrihnutý z Burgessovho Mechanického pomaranča, sfilmovaného Stanleym Kubrickom, sa udial minulý rok v Nových Zámkoch. Dvaja 16-roční podpálili bezdomovca. V Nitre zas polícia obvinila 17-ročného chlapca a jeho o tri roky staršieho kumpána z toho, že dopichali pracovníčku zberných surovín.
Rozmáha sa aj detská prostitúcia. Českými médiami preletela správa o sexuálnych aférach katarského princa v Prahe, ktorý si do bytu vodil 15-ročné dievčatá a platil im za ich "služby". Zrejme nešlo o násilnosti a dievčatá vidina zárobku vábila...
Trestať či netrestať?
Podľa súdnych štatistík sa zvyšuje počet trestných činov, ktoré spáchali mladiství. Slovenský minister spravodlivosti Daniel Lipšic prišiel s návrhom, aby sa hranica zodpovednosti za trestné činy znížila z 15 na 14 rokov. Vo Veľkej Británii je táto hranica 10 rokov, vo Francúzsku 13...
V máji tohto roku anglický súd odsúdil na doživotie 13-ročného chlapca, ktorý vlani znásilnil svoju učiteľku.
Psychológ Anton Heretik sa neprikláňa k názoru, že brutalita v spoločnosti narastá: "Deti s poruchami správania boli vždy, vždy existovali deti, ktoré sa búria proti autoritám..." Návrh zákona na zníženie vekovej hranice trestnej zodpovednosti je podľa Heretika umelý a populistický...