Málokoho by napadlo, že taká banalita, ako je dýchanie, môže byť príčinou mnohých ťažkostí. Od správneho dýchania závisí oveľa viac ako iba zásobovanie tela kyslíkom. Správnym dýchaním môžeme dosiahnuť pohodu, vyrovnanosť a aj telesnú aktivitu.
Dýchame 24-hodín denne -- od narodenia až do posledného výdychu, a predsa to nevieme správne. Nadychujeme sa a vydychujeme asi osemdesiatkrát za minútu, tisíckrát za hodinu a viac ako dvadsaťpäťtisíckrát za deň. Dýchanie prezrádza veľa o našich citoch. Raz voľne fučíme, inokedy zasa lapáme po vzduchu. Ale nič nejde bez dychu.
Zdalo by sa prirodzené, že vieme dýchať. Ale nie je to tak. Drvivá väčšina ľudí dýcha plytko a nesprávne. V škole ani rodine nás to nikto neučil, lebo si myslíme, že to všetci vieme -- zriedka si uvedomujeme, že dýchame. Takmer 90 percent ľudí dýcha hruďou namiesto bránicou, využíva tak iba zlomok sily dýchania a uspokojuje sa iba s existenčným minimom.
Dýchanie z čisto technického hľadiska znamená výmenu plynu: kyslík -- nádych, oxid uhličitý -- výdych. Aby sme dostali vzduch do tela, pľúca sa rozšíria ako mech. Pomocou bránice sa ešte zväčšia. Zdravé pľúca prijímajú kyslík bez citeľnej námahy. Čím lepšie dýchame, tým aktívnejšie je celé telo. Kto dýcha intenzívne, cíti ako dych zasahuje do jeho myslenia, pocitov a citov. Primálo vzduchu vedie k únave, priveľa zasa spôsobuje stres a bolesti hlavy. Pri dýchaní však nejde iba o to, koľko, ale predovšetkým ako kyslík dýchame.
Väčšina ľudí dýcha tzv. vysokým dychom. Vtedy vzniká napätie. Kto dýcha priveľmi vysoko (vrchnou časťou tela), dýcha nesprávne. Dýchanie by malo pripomínať vlnu, ktorá sa prevalí celým telom. Podľa terapeutov rozlišujeme tri dýchacie oblasti: dolná oblasť (panva, nohy), stredná oblasť (od pupka po šieste rebro) a vrchná oblasť (ramenný pletenec, ramená, hlava). Do správneho dýchania sa zapájajú všetky tri oblasti. Dych stúpa zo spodnej oblasti až ku krčnej chrbtici a nosom alebo ústami hľadá ventil. Nádych je dynamický, výdych skôr jemný, takmer meditatívny. Nádych by mal byť kratší ako výdych a stredobodom dýchania by mala byť bránica. Pri dýchaní treba brať ohľad aj na celkové držanie tela.
Problémy s dýchaním majú často tí, ktorí veľa sedia a tiež tí, ktorí príliš rýchlo rozprávajú. Pri reči totiž človek dýcha otvorenými ústami, čo je nesprávne, pričom mu povolí už aj tak oslabené svalstvo. Pri povrchovom dýchaní a povolenom brušnom svalstve sa dýchaním zaťažuje bedrová časť chrbtice. Ak dýchame otvorenými ústami, sú pre zmenu zaťažené svaly šije a vyvolávajú bolesti hlavy a krčnej chrbtice. So zlým dýchaním súvisia aj časté blokády medzilopatkovej oblasti. Pri nedostatočnom nádychu sa hrudník nerozťahuje do šírky, a tak medzirebrové svaly medzi lopatkami nepracujú. Po čase dokonca stuhnú.
Zlé stereotypy dýchania si prinášame už od detstva a výsledkom je svalová nerovnováha. Zafixované zlé dýchacie návyky sa len ťažko odúčajú a ešte ťažšie sa učia tie správne. Ak niekto skutočne chce, správne dýchať sa naučí, pomôže mu v tom terapeut. Pri správnom dýchaní vzniká harmónia tela i duše.
Bránicové dýchanie -- bránica je dôležitý sval v brušnej dutine, ktorý zabezpečuje dýchanie. Keď sa bránica stiahne, pľúca sa rozpínajú, napĺňajú vzduchom. Pri uvoľnení bránice vzduch z pľúc uniká.
Najčastejšie chyby pri dýchaní:
-- nadychujeme sa otvorenými ústami
-- nadychujeme sa len do hornej časti hrudníka
-- hrudník sa hýbe dopredu a dozadu, nie do bokov
-- nádych nevedieme až do brucha, ktoré zostáva nehybné
-- vynechávame pauzu medzi nádychom a výdychom.
StoryEditor