Musia mať výkonní športovci daňových poradcov?

Podľa všeobecného pravidla v medzinárodných zmluvách a vo vnútroštátnych daňových predpisoch jednotlivých štátov má právo na zdanenie príjmu športovca z osobne vykonávanej činnosti štát, v ktorom sa táto činnosť vykonáva. Tento štát sa nazýva aj štát zdroja príjmov. "Na určenie správneho postupu pri zdaňovaní športovcov vykonávajúcich svoju športovú činnosť na území iného štátu, je potrebné vedieť, ktorého štátu je táto osoba rezidentom, teda kde má neobmedzenú povinnosť daňovo si vysporiadať všetky svoje príjmy (štát rezidencie) a v ktorom štáte sa športová činnosť vykonáva," hovorí Lucia Dropčová z Oddelenia metodiky priamych daní Daňového riaditeľstva SR.
Zmena legislatívy
V mnohých štátoch menia daňovú legislatívu tak, aby príjmy športovcov zdaňovali z čistého základu. "Daň za športový výkon sa nevyčísľuje zo základu dane, ktorým sú príjmy, ale vyčísľuje sa zo základu dane zníženého o daňové výdavky, ktoré je možné uznať podľa vnútroštátnych daňových predpisov príslušného štátu. Takto je to aj na Slovensku od 1. januára 2006 (§ 43 ods. 5 písm. d) zákona o dani z príjmov). Aj u nás sa uplatnil rovnaký postup pri zdaňovaní rezidenčných a nerezidenčných športovcov," pripomína Dropčová.
Štatút slovenských športovcov
Väčšina slovenských športovcov má štatút samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). V prípade nižších súťaží je to aj práca na dohodu. "Futbalisti pri reprezentácii dostávajú štartovné a prémiu, vystupujú pritom ako samostatne zárobkovo činné osoby. Legislatíva je komplikovaná, hráči musia mať svojich daňových poradcov," hovorí Peter Kováč, ekonomický manažér Slovenského futbalového zväzu. Podobne je to aj vo futbalových kluboch pretransformovaných na akciové spoločnosti. "Väčšina hráčov pracuje ako SZČO, niektorí sú však aj na dohodu," hovorí Peter Goga zo SLOVAN futbal klubu. Profesionálni tenisti majú príjmy z turnajov (takzvané price money), najúspešnejší aj z reklamy. "Reprezentácia Slovenska je jednorazová záležitosť, tak dvakrát do roka, preto sú hráči odmeňovaní ako samostatne zárobkovo činné osoby," hovorí Ivan Greguška zo Slovenského tenisového zväzu. Aj napriek zmene zákona o dani z príjmov slovenským športovým funkcionárom stále chýba zákon o športe. Uvažujú aj o zamestnaneckom vzťahu so športovcami, ale to sťažuje platenie odvodov, ktoré je podľa nich vysoké. Daňové úrady sa rozchádzajú pri výklade uznávania niektorých nákladov - napríklad pri sústredeniach.
Ako sa zdaňujú príjmy
Daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou sú fyzické osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území SR alebo sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v roku. Tieto osoby musia zdaňovať na Slovensku všetky príjmy zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. "Ten, kto už nemá trvalý pobyt na Slovensku ani sa tu nezdržiava viac ako 183 dní v roku, sa nepokladá za rezidenta Slovenskej republiky a má na tomto území len obmedzenú daňovú povinnosť. Zdaňuje si tu len tie príjmy, ktoré sú zo Slovenska. Ak takýto športovec vykonáva aktivitu napríklad v Spojených štátoch amerických, tento príjem sa nezdaňuje na Slovensku," vysvetľuje Dropčová. Práve toto využívajú napríklad Dominik Hrbatý a Daniela Hantuchová, ktorí sa zdržiavajú v Monte Carle. Ich príjem sa zdaňuje u nás len vtedy, ak by činnosť osobne vykonávali alebo zhodnocovali na území SR. V Monte Carle sú takmer najnižšie dane na svete, samozrejme, bývanie je podstatnejšie drahšie ako na Slovensku. Ak má byť športovec "ziskový", musí byť rozdiel na daniach väčší ako v nákladoch na bývanie. Tenista Michal Mertinák má napríklad naďalej trvalý pobyt na Slovensku, jeho príjmy však určite neboli také vysoké ako napríklad Hrbatého a Hantuchovej.
"Protiúnikové" daňové opatrenie
Väčšina daňových predpisov jednotlivých štátov, ako aj medzinárodných zmlúv, má ustanovenie, podľa ktorého aj keď príjmy za osobný výkon športovej aktivity neplynú priamo športovcovi, ale inej osobe (napríklad agentovi alebo sprostredkovateľovi, ktorý sa podieľal na organizácii športovej aktivity), sa tieto príjmy športovca za jeho športovú činnosť zdaňujú v štáte výkonu činnosti. Ide o takzvané protiúnikové opatrenie pre situácie, keď prostredníctvom vyplácania príjmov nie priamo športovcovi, ale inej sprostredkujúcej osobe, dochádzalo k snahám vyhnúť sa plateniu daní z týchto príjmov v štáte ich zdroja - výkonu činnosti.