Koľko zaplatí Európa za starnutie

Jednou z najväčších výziev, ktorým bude Európa v budúcnosti čeliť, bude starnutie populácie. Kým pred 30 rokmi v každom európskom meste dominovali škôlky a školy, o ďalších 30 rokov už budú prevažovať domovy dôchodcov. Európa si po druhej svetovej vojne vybudovala rozsiahly systém sociálneho štátu. Bolo pre náš kontinent typické, že verejné sociálne systémy sa snažili budovať tak trhové, ako aj centrálne plánované ekonomiky. Bezplatné, resp. štátom vysoko dotované školstvo a zdravotníctvo, ako aj štedré penzie, sú často predmetom obdivu a inšpirácie aj na iných kontinentoch. Treba však vidieť, že európsky model sociálneho štátu vznikol za určitých demografických podmienok, ktoré sa dnes pomerne rýchlo menia. Sociálny štát mohol dobre fungovať pri veľkom počte mladých ľudí, ktorí svojimi daňami podporovali relatívne malý počet dôchodcov. Pri zmene populačnej štruktúry však systémy sociálneho štátu rýchlo strácajú pôdu pod nohami.
Každý štát má voči svojim občanom záväzky vo forme vyplácania dôchodkov, poskytovania zdravotnej starostlivosť a pod. Pri predlžujúcom sa ľudskom veku je celkom pravdepodobné, že mnohí z nás sa po odchode do dôchodku budeme spoliehať na verejné služby aj 25 - 30 rokov. Pre všetky krajiny je dôležité vedieť, akú záťaž pre verejné financie pripraví starnutie populácie v nasledujúcich desaťročiach.
Európska komisia si v roku 2001 dala vypracovať prvú dlhodobú projekciu dosahu starnutia obyvateľstva na verejné financie. V roku 2006 bola vypracovaná druhá projekcia do roku 2050, ktorá už zahŕňa aj nové členské štáty EÚ. Projekcia vychádza zo základného predpokladu, že si členské krajiny EÚ zachovajú súčasné modely financovania verejných sociálnych služieb. Ak by k tomu naozaj došlo, v niektorých štátoch by sa systémy sociálnej starostlivosti dostali za hranicu udržateľnosti. V tomto smere treba projekciu chápať skôr ako varovanie pre tie krajiny, ktoré sa zatiaľ nedokázali odhodlať na zásadné reformy v systéme zdravotníctva, dôchodkov a sociálneho zabezpečenia.

Demografická zmena
Základným faktom budúcich desaťročí bude v Európe rýchle a prenikavé starnutie populácie. Celková populácia EÚ25 by sa medzi rokmi 2004 - 2050 mala zmeniť len málo. Pravdepodobne dôjde k poklesu zo 457 na 454 miliónov obyvateľov. Omnoho významnejší bude zmenený demografický profil. Približne od roku 2010 by mal klesať počet obyvateľov v produktívnom veku (15 - 64 rokov). Do roku 2050 sa zníži počet tejto vekovej skupiny o 48 miliónov ľudí, teda asi o 16 percent. Na druhej strane stúpne počet obyvateľov vo veku nad 65 rokov o 58 miliónov, teda asi o 77 % oproti súčasnému stavu. Kým v súčasnosti na jedného dôchodcu pripadajú štyria obyvatelia v produktívnom veku, v roku 2050 bude tento pomer len dva ku jednej. Nie je ťažké pochopiť, že tento vývoj sa premietne aj do niektorých položiek verejných výdavkov, ako sú vzdelanie, dôchodky, zdravotná starostlivosť a pod.

Dosah na penzijné systémy
Čo sa týka dôchodkov, je zrejmé, že rast podielu dôchodcov bude mať najväčší význam pre celkový nárast objemu verejných dôchodkov. Ale náklady na dôchodky budú závisieť aj od iných faktorov. K nim patrí najmä štedrosť vlády a miera zamestnanosti. Dnes sú pre mnohé európske krajiny typické neobyčajne štedré štátne penzie. Je pravda, že politikom pomáhajú vyhrať voľby, dlhodobo sú však neudržateľné. Veľké problémy čakajú v tomto smere najmä Taliansko, Francúzsko a Portugalsko. Tieto štáty sa zatiaľ neodvážili prijať žiadnu významnejšiu reformu dôchodkov a ich vlády tak nechávajú budúcim generáciám obrovský a stále rastúci problém. Rovnakým rizikom pre verejné financie však budú dôchodky aj v niektorých nových členských štátoch, a to najmä v Maďarsku, kde prebehla len váhavá a čiastková reforma dôchodkov, a v Česku, kde táto reforma neprebehla vôbec. Slovensko má vďaka svojej pomerne radikálnej reforme relatívne dobrú pozíciu, ak pravda, odolá pokusom o jej "zlepšovanie" smerom k potlačeniu významu druhého a tretieho piliera. Prognózovaný objem verejných výdavkov na penzie a iné sociálne výdavky vo vybraných štátoch EÚ zachytáva graf 1. Penzie budú mať v štruktúre verejných výdavkov na sociálne programy absolútne najväčší význam. Rozdiel medzi štátmi, ktoré už aplikovali zásadné reformy penzijných systémov (Slovensko, Poľsko) a štátmi, ktoré tak neurobili, je zrejmý. Všeobecný nárast verejných výdavkov na vyplácané penzie sa bude musieť prejaviť významným zoškrtaním nadmieru štedrých penzií. Kým napríklad v SR priemerný dôchodok je asi 43 % priemernej mzdy, v niektorých štátoch EÚ15 nahrádza dôchodok až 60 - 70 % mzdy.

Zdravotná a dlhodobá starostlivosť
Odhady výdavkov na zdravotnú starostlivosť v budúcom polstoročí sú nutne veľmi komplikované. Hoci vo všeobecnosti platí, že staršie obyvateľstvo míňa na lieky a zdravotnú starostlivosť viac ako mladá populácia, celkové výdavky v tomto sektore neovplyvňuje len demografia, ale aj efektívnosť systému zdravotníctva, náklady na nové druhy liekov, životný štýl obyvateľstva a pod. Projekcia Európskej komisie predpokladá, že výdavky na zdravotníctvo budú vo väčšine členských štátov rásť tempom 1 - 2 % ročne. Predpokladá sa, že vzhľadom na rastúci dopyt po službách zdravotníctva jednotkové náklady na mzdy zdravotníckeho personálu a lieky budú rásť rýchlejšie ako v iných sektoroch národného hospodárstva. To sa v konečnom dôsledku prejaví na zvyšovaní podielu výdavkov na zdravotníctvo v pomere k HDP.
Rovnaké konštatovanie platí aj pre dlhodobú starostlivosť. Tu vystupuje do popredia najmä demografický faktor. S predlžujúcou sa dĺžkou života sa bude zvyšovať podiel obyvateľstva vo veku nad 80 rokov. Táto veková skupina je typická vyššou mierou čiastočnej alebo úplnej invalidity. Pretože podiel tejto skupiny na celkovej populácii bude v roku 2050 zhruba dvojnásobný oproti súčasnosti, dá sa s rozumnou pravdepodobnosťou predpokladať, že aj podiel nákladov na dlhodobú starostlivosť pomere k HDP bude vo väčšine členských štátov EÚ asi dvakrát taký vysoký.

Zamestnanosť a nezamestnanosť
Navzdory starnúcej populácii bude celková zamestnanosť najprv ešte stúpať. V súčasnosti má Európa pomerne nízku mieru zamestnanosti. Zďaleka nie každý človek v produktívnom veku pracuje, a to sa netýka len nezamestnaných. Osobitným problémom je napríklad nízka zamestnanosť žien. Mnoho žien, najmä v strednom veku, nepracuje v dôsledku nižšieho vzdelania, ktoré im bráni uplatniť sa na trhu práce. S postupom času však začne táto veková skupina žien odchádzať do dôchodku a bude nahradená mladšími ženami s vyšším vzdelaním, ktoré sa na trhu práce uplatnia ľahšie. Podstatne by sa mal zvýšiť aj počet starších zamestnancov. Bude k tomu prispievať viacero faktorov. Jedným je celkovo sa zvyšujúca úloha vzdelania, druhým je narastajúci nedostatok pracovných síl v špecifických segmentoch pracovného trhu, tretím predlžujúci sa vek a zlepšujúca sa kvalita života a štvrtým zavedenie kapitalizačných penzijných systémov. Mnoho ľudí pôjde do dôchodku až potom, keď si to budú môcť dovoliť. Tieto faktory spôsobia, že až do roku 2017 bude celkový počet pracovníkov v EÚ25 rásť a až potom sa prejavia efekty starnutia populácie a počet zamestnaných ľudí začne klesať. V každom prípade však dôjde k poklesu verejných výdavkov spojených s nezamestnanosťou.

Vzdelanie
Výdavky na vzdelanie budú mať podobné trendy ako výdavky na dávky v nezamestnanosti. Na jednej strane bude pôsobiť silný efekt starnutia populácie. Klesajúce počty detí a mladých ľudí sa prejavia v poklese výdavkov najmä na základné a stredné školstvo a v dlhodobej perspektíve aj na univerzitné vzdelanie. Na druhej strane najmä v najbližších dvoch desaťročiach však môžu mať tieto výdavky aj rastúce tendenciu. Prakticky všetky členské štáty EÚ sa usilujú zvýšiť podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na celkovej populácii. Ako veľmi potrebné sa ukazujú aj prepracované systémy celoživotného vzdelávania. Požiadavky pracovného trhu sa menia veľmi rýchlo a už dnes je normálne, že do školských lavíc si sadajú aj päťdesiatnici. K relatívnemu poklesu verejných výdavkov na školstvo síce v konečnom dôsledku asi dôjde, ale až niekedy po roku 2030.

Ekonomický rast
Starnutie populácie bude mať významné dosahy aj na rast HDP. Existujú tri hlavné zdroje ekonomického rastu: kapitál, práca a poznatky (pretavené do produktívnych technológií). S klesajúcim prírastkom objemu pracovnej sily sa jeden zo zdrojov rastu fakticky stratí a bude musieť byť takmer úplne nahradený novými technológiami, ktoré zvýšia produktivitu práce. Zámer Európskej komisie zvýšiť priemerné výdavky na vedu a výskum na úroveň 3 % HDP teda nie je rozmarom eurobyrokratov, ale životnou nutnosťou. Žiadne technológie však nedokážu úplne nahradiť ľudskú prácu. Absencia dostatočného počtu mladých ľudí sa na ekonomickom raste prejaví negatívne. V štátoch EÚ15 klesne priemerný ročný rast HDP z 2,2 % v období rokov 2004 - 2010 na 1,8 % v rokoch 2010 - 2030 a 1,3 % v rokoch 2030 - 2050. Ešte horšie na tom pravdepodobne budú nové členské štáty EÚ, vrátane Slovenska. Tie v súčasnosti profitujú jednak z nástupu (posledných) demograficky silných ročníkov na trh práce a jednak z technologického dobiehania západnej Európy. Potenciál oboch týchto faktorov sa časom vyčerpá. Priemerné ročné tempo rastu HDP sa z odhadovaných 4,3 % období rokov 2004 - 2010 zníži na 3,0 % v rokoch 2010 - 2030 a len 0,9 % v rokoch 2030 - 2050. Zníženie tempa ekonomického rastu sa prejaví na celkovom objeme HDP, a tým aj na schopnosti verejných rozpočtov financovať rozsiahle systémy sociálnej starostlivosti.

Celkové verejné výdavky na systémy sociálnej starostlivosti
Vo všeobecnosti sa predpokladá celkový vzostup verejných výdavkov, aj keď budú existovať veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami. V štátoch EÚ15 bude rast výdavkov významnejší a medzi rokmi 2004 - 2050 by mal dosiahnuť asi 4 % HDP. V nových členských krajinách by mali verejné výdavky narásť menším tempom, v priemere asi o 1,5 % HDP. Ak by sme však od 10 nových členských krajín odpočítali Poľsko (kde sa reforma penzijného systému rozbehla už dávnejšie), celkové verejné výdavky by aj v tomto regióne stúpli o 5 % v spomenutom období rokov 2004 - 2050. Efekty starnutia populácie na rast verejných výdavkov na systémy sociálnej starostlivosti budú viditeľné už v roku 2010, ale najväčší prírastok týchto výdavkov sa prejaví v rokoch 2020 - 2040. V tomto období sa ukáže, či reformy systémov sociálnej starostlivosti boli dostatočné na to, aby tieto systémy zostali udržateľné. Ak si pozrieme tabuľku projektovaného rastu výdavkov, zistíme, že Slovensko (spolu s niektorými inými novými členskými krajinami EÚ) nevyzerá v tomto porovnaní zle. Pokiaľ sa zachová súčasná podoba dôchodkového systému a pristúpi sa k hlbším reformám v zdravotníctve a dlhodobej starostlivosti, môže byť slovenský systém verejných sociálnych služieb udržateľnejší ako francúzsky, taliansky či nemecký.