StoryEditor

Dánsko príkladom v dôchodkovom systéme

03.02.2005, 23:00
Význam zamestnaneckých dôchodkových systémov sa má v Dánsku v budúcnosti zvyšovať.
Sociálne poistenie v Škandinávii poskytuje veľmi dobrú úroveň zabezpečenia v starobe. Menej sa vie, že jeho financovanie sa v jednotlivých krajinách výrazne odlišuje. Kým vo Švédsku sa na ňom podieľajú vysoké odvody zamestnancov a zamestnávateľov, Dánsko vypláca dôchodky z daní. Podľa posledného porovnania Eurostatu, sociálne odvody v Dánsku vo výške 5,4 percenta HDP sú najnižšie z 25 krajín EÚ, kým daňové odvody na úrovni 49,8 percenta HDP sú, naopak, jedny z najvyšších. Sociálne odvody zamestnávateľov a zamestnancov v Dánsku dokopy tvoria menej ako dve percentá mzdy.

Viac zložiek prvého piliera
Prvý pilier dánskeho dôchodkového systému je zložený z dvoch častí. V prvej zložke tvoria základ pevne stanovené dávky odvodené od minimálnej mzdy. K nemu sa vypláca príplatok odvodený od príjmu. Nárok na plný starobný dôchodok vzniká vo veku 65 rokov (do roku 2004 to bolo 67 rokov) a je podmienený trvalým bydliskom po obdobie 40 rokov. Dávky sú indexované k mzdám súkromného sektora a podliehajú zdaneniu. Základná penzia sa vypláca 99 percentám dôchodcov a plný prídavok dostáva 64 percent z nich. Dôchodcovia majú nárok, v závislosti od príjmu, ešte na príplatky na bývanie a na zdravotnú starostlivosť.
Druhou časťou prvého piliera je povinný dôchodok odvodený od príjmu (ATP) a špeciálny dôchodok (SP). Kapitalizačný ATP systém vznikol v šesťdesiatych rokoch. Na príspevku vo výške jedného percenta hrubej mzdy sa podieľajú z dvoch tretín zamestnávatelia a z jednej tretiny zamestnanci. Aktíva ATP dnes dosahujú 19 percent HDP. Táto schéma má výrazné redistribučné prvky v prospech nezamestnaných a zdravotne postihnutých osôb. V roku 1999 bol založený systém špeciálnych dôchodkov (SP), do ktorého prispievajú zamestnávatelia vo výške jedného percenta mzdy.
Dôchodok zo všetkých zložiek prvého piliera dosahuje 41,7 percenta priemernej mzdy. Celkové výdavky štátu na dôchodky tvoria 10,5 percenta HDP.

Zamestnanecké dôchodkové systémy
Druhý kapitalizačný pilier pozostáva hlavne zo zamestnaneckých dôchodkových systémov založených na kolektívnych zmluvách podľa jednotlivých sektorov ekonomiky. V roku 2003 bola miera náhrady dôchodkových dávok z druhého piliera vo výške 3,4 percenta mzdy. Podiel dôchodkov z druhého piliera sa však bude v budúcich rokoch zvyšovať a v roku 2030 má tvoriť 27,6 percenta náhrady mzdy. Aktíva dôchodkov trhu práce v roku 2003 dosahovali výšku 65 percent HDP. Jednotlivé schémy, ktoré sa zjednodušene volajú dôchodky trhu práce, vznikli v osemdesiatych rokoch a dnes pokrývajú viac ako 80 percent zamestnaných ľudí. Európska komisia oceňuje skutočnosť, že neobmedzujú mobilitu zamestnancov, lebo pravidlá prenosu práv pri prestupe do inej zamestnaneckej schémy sú jednoduché. Pokrývajú aj zamestnancov štátnej správy. Ich odvody tvoria 12 percent mzdy, odvody do druhého piliera v súkromnom sektore sú vo výške 15 percent mzdy, z toho jednu tretinu si platí zamestnanec a dve tretiny zamestnávateľ.

Životné poistenie
Do tretieho piliera, ktorý tvoria rôzne individuálne poistenia, sa vďaka daňovým zvýhodneniam zapája čoraz väčší počet ľudí. Až štvrtina dnešných dôchodcov nad 67 rokov dostáva pevne stanovené výplaty od bánk a poisťovacích spoločností.

Dôchodková správa
Prvý pilier dôchodkového poistenia zabezpečuje Sociálna poisťovňa. Sociálni partneri sa podieľajú na riadení ATP. Druhý pilier spravujú sociálni partneri. V posledných rokoch vznikli v rámci druhého piliera neziskové životné poisťovne, ktoré
vlastnia združenia zamestnávateľov a odbory.

Verejné financie
Dánsko má dnes najvyššiu zamestnanosť v Európskej únii a vysokú úroveň zamestnanosti žien. Zvýšené výdavky na dôchodky, spôsobené starnutím obyvateľstva, chce krajina riešiť motivovaním ľudí pracovať dlhšie. Prebytkový rozpočet krajiny (prebytok vo výške 2,7 miliardy eur alebo 1,3 percenta HDP plánovaný pre rok 2005) a opatrenia na zníženie verejného dlhu pomáhajú celkovej dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému v Dánsku.

Daňové zaťaženie a štruktúra daní v EÚ 25
  Dane celkom ako percento HDP Nepriame dane - Ako percento celkového daňového zaťaženia Priame dane Odvody sociálneho poistenia
  1995 2002 2003 2000 2003 2000 2003 2000 2003
EÚ 25 - 41,3 41,5 33,4 33,8 33,4 31,6 33,2 34,5
Dánsko 50,1 49,7 49,8 34,5 34,9 59,2 59,6 6,3 5,4
Švédsko 50,2 51 51,4 31 34 41,4 36,4 27,7 29,6
Nemecko 42,3 41,7 41,7 28,9 29,7 28,7 25,9 42,4 44,4
Slovensko 40,6 32,5 30,9 37,8 36,9 22,1 23,2 40,1 39,8
Česká republika 36,2 35,5 36,2 33,4 31,4 24,4 27 42,2 41,6
Zdroj: Eurostat, 28.1.2005
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/servisne-prilohy, menuAlias = servisne-prilohy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
04. október 2024 06:45