Pri spočítaní podielu hypermarketov, supermarketov a diskontných predajní na trhoch spomínaných krajín spoločnosti GfK Praha a Incoma Research dostali ešte významnejšie číslo. Tieto formáty obchodov preferuje v Českej republike spolu 56 percent obyvateľstva, pričom záujem o diskonty v uplynulých mesiacoch rástol najmä na úkor supermarketov a nezávislého obchodu.
V Maďarsku dosahujú tieto tri formáty predajní až 55 percent a na Slovensku 57 percent maloobchodných tržieb. Najvyššiu koncentráciu spomínaných predajní má však v stredoeurópskom a východoeurópskom priestore Rakúsko, kde patrí hypermarketom, diskontom a supermarketom viac ako trojštvrtinový podiel na trhu.
Raj pre nezávislých
Situácia v štvrtej krajine Vyšehradskej štvorky - v Poľsku - je však značne odlišná. Na trhu nášho severného suseda stále dominuje nezávislý maloobchod, ktorému patrí takmer dvojtretinový podiel na trhu. V Česku, Maďarsku a na Slovensku patrí tradičnému nezávislému maloobchodu len približne 40-percentný podiel.
Ešte vyššia ako v Poľsku je preferencia lokálnych nezávislých obchodníkov v Bulharsku, Rumunsku, Srbsku a Čiernej Hore a na Ukrajine. V týchto krajinách si udržuje tradičný obchod viac ako 75-percentný podiel. Na hypermarkety, supermarkety a diskontné predajne spolu pripadá menej ako štvrtina trhu. Podľa Zdeňka Skálu zo spoločnosti Incoma Research sa zatiaľ najlepšie držia nezávislí obchodníci na Ukrajine, kde majú až 91-percentný podiel na maloobchodných tržbách.
Viac predajnej plochy
Hoci by sa mohlo zdať, že minimálne český a slovenský trh je už predajnou plochou dostatočne zahustený, nie je to zrejme úplne tak. Aj na týchto dvoch susedných trhoch totiž nadnárodné reťazce počítajú s výstavbou ďalších predajní, aj keď sa posunom do menších miest bude ich plocha postupne zmenšovať.
Predstavitelia spoločnosti Metro Cash & Carry odhadujú, že na Slovensku môže byť v roku 2008 o 100 percent viac potravinárskej predajnej plochy, ktorá pripadá na jedného obyvateľa, ako v roku 2002. Napriek tomu v tom čase dosiahne plocha prepočítaná na jedného obyvateľa len takú úroveň, akú na českom trhu s potravinami zaznamenali už v minulom roku.
Väčšina európskych krajín podľa prognóz dopraje svojim obyvateľom v najbližších troch rokoch väčšiu hustotu obchodnej siete s potravinami. Výnimkou by mal byť nemecký trh, kde sa s nárastom obchodnej plochy na obyvateľa nepočíta, minimálne budú predajné plochy vzhľadom na počet obyvateľov pribúdať aj v Rakúsku, Holandsku či Taliansku.
| Podiel privátnych značiek obchodných sietí na nákupoch baleného rýchloobrátkového tovaru (v percentách) | ||
| Značky | Privátne značky | |
| Slovensko | 83 | 17 |
| Česko | 83 | 17 |
| Maďarsko | 80 | 20 |
| Poľsko | 86 | 14 |
| Rakúsko | 80 | 20 |
| Chorvátsko | 94 | 6 |
| Srbsko a Čierna Hora | 100 | 0 |
| Bulharsko | 98 | 2 |
| Rumunsko | 99 | 1 |
| Rusko | 100 | 0 |
| Ukrajina | 100 | 0 |
| Zdroj : GfK ConsumerScan | ||
| Hustota potravinového obchodu – prepočet predajnej plochy na jedného obyvateľa ( v metroch štvorcových) | |||
| 2002 | 2005 | 2008 | |
| Slovensko | 0,09 | 0,14 | 0,18 |
| Česko | 0,14 | 0,18 | 0,22 |
| Poľsko | 0,08 | 0,11 | 0,14 |
| Maďarsko | 0,12 | 0,17 | 0,23 |
| Veľká Británia | 0,21 | 0,23 | 0,26 |
| Francúzsko | 0,29 | 0,3 | 0,32 |
| Taliansko | 0,13 | 0,15 | 0,16 |
| Nemecko | 0,38 | 0,38 | 0,38 |
| www.planetretail.net | |||