Jednou z alternatív, ktoré ponúkajú kritici globalizácie je aj koncepcia lokalizácie britského ekologického ekonóma Colina Hinesa. Základ jeho predstavy spočíva na jednoduchom princípe, podľa ktorého si všetky hospodárske potreby, ktoré si štát dokáže obstarať na svojom území, aj obstará. Diaľkový obchod sa tak môže obmedziť na dodávky surovín a tovarov, ktoré si štát nedokáže obstarať v rámci svojich hraníc. Lokalizácia tak predstavuje proces, ktorý obracia trendy, vyvolávajúce globalizáciu tým, že dáva prednosť miestnym výrobcom, obchodníkom, ale aj spotrebiteľom.
Vráťme štátu silu
Koncepcia lokalizácie pozitívne reaguje a nadväzuje na obavy, podľa ktorých národné vlády strácajú schopnosť presadzovať svoje záujmy. Idealistická politika, ktorá podporuje lokalizáciu, usiluje o zvýšenie hospodárskych právomocí obcí a štátov. Jej výsledkom by malo byť zvýšenie spoločenskej súdržnosti, zmenšenie chudoby a nerovnosti či zlepšenie kvality života. Hines sa bráni obvineniu, že by lokalizácia mala byť návratom k všeobjímajúcej štátnej kontrole, podľa neho ide len o vládnu záruku politického a ekonomického rámca, umožňujúceho ľuďom oživiť domáce hospodárstvo.
Koncepcia lokalizácie rozoznáva medzi globalizáciou, ktorej podstata tkvie v súperení o to, kto bude lacnejší, a medzinárodnou spoluprácou, kde je podstatný najmä záujem byť čo najlepší.
Možné výhody
Hines rozoznáva niekoľko pozitív, ktoré by mohla lokalizácia priniesť jednotlivcom i celej spoločnosti. Hlavnou výhodou je rozptýlenie politickej moci a posilnenie demokratických spätných väzieb. Väčšia miera ekonomickej samosprávy ide ruka v ruke s väčšou politickou samosprávou. S tým súvisí aj demokratická správa hospodárstva, ktorá má znemožniť veľkým obchodným spoločnostiam vyhrážať sa odchodom z miesta, pokiaľ im miestne úrady nevyjdú v ústrety.
Výhodami sú aj väčšia ochrana životného prostredia a zlepšenie sociálnych podmienok miestnych obyvateľov. Pozitívom lokalizácie má byť aj stanovenie hornej hranice pre podiel, ktorý môže na trhu obsadiť jedna spoločnosť. Tento bod však viac ako ostatné zaváňa štátnym dirigizmom. Nové podniky by podľa neho mali byť motivované grantmi a pôžičkami, umožňujúcimi im vstúpiť na trh, čím by sa mala zaistiť konkurencieschopnosť v danom odvetví.