Eva Horvátová: Očakávať dvojciferné úročenie vkladov nie je reálne

Banky ponúkajú nepreberné množstvo produktov, ktoré klientom umožňujú uložiť a zhodnocovať si svoje peniaze. Pri tvorení ich názvov však panuje veľká voľnosť, ktorá môže viesť k zneisteniu prípadných klientov. Dajú sa všetky megaknižky a hypertermínované účty zatriediť do jednoduchých škatuliek?
- Máte pravdu, v rámci konkrétnych ponúk jednotlivých bánk existuje veľké množstvo vkladových produktov. Tie sú výsledkom ich vlastnej obchodnej stratégie zameranej na určité segmenty trhu alebo na preferencie určitej skupiny klientov, ktorých chcú ponúkanými produktmi osloviť. Na Slovensku existujú univerzálne komerčné banky, ktoré nemajú obmedzenia v prijímaní depozitov. V niektorých krajinách sa historicky sformovali depozitné a nedepozitné inštitúcie, v niektorých sa vytvorili samostatné sporiteľne alebo iné špecializované banky. To, čo sa na povrchu vo vkladových produktoch javí ako veľmi rozmanité a zložité, v podstate vychádza z určitého okruhu základných druhov vkladových produktov. Z časového hľadiska sa vklady členia na vklady na požiadanie (nazývané aj ako vklady na videnie, vista vklady, denné peniaze) a termínované vklady.
Aké sú medzi nimi rozdiely?
- Áno. Vklady na požiadanie sú určené na okamžité disponovanie peňažnými prostriedkami bez časového obmedzenia. Obvykle sú úročené veľmi nízkymi úrokovými sadzbami, niektoré z nich nemusia byť úročené vôbec. Z hľadiska banky ide o najmenej stabilný zdroj spojený s vysokými nákladmi na správu klientskych účtov. Pri termínovaných vkladoch má banka väčšiu mieru istoty, že uložené peniaze si klient nevyberie predčasne. Predčasný výber býva sankcionovaný.
Pri problematike sporenia sa často stretávame s povzdychom: načo sporiť, aj tak mi to nepokryje stratu z inflácie. Prečo banky neponúknu také úroky, aby sa ľuďom oplatilo viac sporiť než míňať?
- Súhlasím, že ľudia porovnávajú úrokové sadzby s mierou inflácie. Často uvádzam príklad s otázkou: Je úroková sadzba päť percent napríklad z úverov vysoká alebo nízka? Treba sa však spýtať, vzhľadom na čo je päť percent veľa alebo málo. Ak je inflácia šesť percent, potom tí, ktorí čerpajú úver, dostávajú ešte akýsi bonus k tomu, že si zobrali úver. Podobne uvažujú klienti aj pri vkladoch. Motívom sporenia však nie je vždy len snaha o zhodnotenie prostriedkov. Ľudia potrebujú mať určité prostriedky na uskutočňovanie bežných transakcií, musia mať určité rezervy na nepredvídané udalosti a podobne. Takže do určitej miery budú mať ľudia úspory vždy, bez ohľadu na zhodnocovanie prostriedkov.
Ale čo tí, ktorí chcú sporiť aj mimo finančnej rezervy?
- Inflácia nespravodlivo prerozdeľuje prostriedky od sporiacich k dlžníkom. No na druhej strane sporivosť podporuje priaznivé hospodárske tendencie, rozvoj investícií a kvalitu hospodárskeho rastu. Podpora sporivosti je dôležitá aj vzhľadom na prechod na euro, vyjadruje dôveru v ekonomický potenciál. V tomto smere je dôležitá nielen skutočná hladina inflácie, ale aj očakávaná inflácia. Ekonomické subjekty sa správajú na základe svojich očakávaní. A ich správanie podmienené očakávaniami ovplyvní skutočný vývoj.
Čo teda vplýva na výšku úrokov v bankách?
- V druhej časti otázky sa dostávame za rámec bankovníctva ako odvetvia. Úrokové sadzby sú do značnej miery výsledkom reálnych ekonomických procesov odohrávajúcich sa tak na mikro-, ako aj na makroekonomickej úrovni. Banky sú súčasťou týchto procesov. Sú v úlohe finančných sprostredkovateľov, reagujú na dopyt a ponuku peňazí na trhu, otázkou je rozsah trhu, na ktorom pôsobia. Významnú úlohu zohráva v týchto procesoch záujem štátu o požičiavanie si na medzibankovom trhu, keďže úrokové sadzby akceptované štátom sa stávajú referenčnými sadzbami.
Štát je ako dlžník považovaný za dôveryhodného, z hľadiska kreditného rizika bezrizikového partnera, keďže sa nepredpokladá, že by nesplnil svoje záväzky. Z tohto hľadiska úrokové podmienky akceptované štátom predstavujú minimálne úrokové sadzby, lebo všetky ostatné subjekty sú spojené s vyšším kreditným rizikom. V súčasnosti sú výnosy zo štátnych pokladničných poukážok nízke, čo je z makroekonomického hľadiska veľmi priaznivý jav. Na druhej strane banka ako sprostredkovateľ získava prostriedky vždy s nižšími nákladmi, než sú výnosy z ich poskytovania v podobe úverov a pôžičiek. V tomto zmysle sú záujmy individuálnych vkladateľov vždy v protiklade s národohospodárskymi a makroekonomickými záujmami.
Ďalším faktorom vplývajúcim na úrokové sadzby je stav likvidity peňažného trhu. Dlhší čas pretrvával stav prebytočnej likvidity, čo spôsobilo menšiu odkázanosť bánk na získavanie prostriedkov formou vysoko úročených vkladov. Priestor, ktorý majú banky na ovplyvňovanie úrokových sadzieb, je značne obmedzený. Môžu zvýhodňovať určité skupiny produktov, prípadne využívať neustále sa meniaci konkurenčný priestor na trhu.
Občas sa zdá, že banky reagujú na zvýšenie základnej úrokovej sadzby NBS pri poskytovaní úverov rýchlo a pri vkladoch pomaly, pri znížení je to naopak. Je to len zdanie?
- Pohyb základnej úrokovej sadzby NBS je dôsledkom zmien, ktoré prebiehajú v reálnej ekonomike, na bankovom trhu, ale aj signálom naznačujúcim želané uvoľnenie alebo sprísnenie menovej politiky, resp. vyjadrenie dlhodobej tendencie. Banky reagujú viac na zmeny na trhu krátkodobého charakteru. Väzba medzi základnou úrokovou sadzbou NBS a výškou úrokových sadzieb z vkladov nie je bezprostredná, navyše ak by sme určitú väzbu pripustili, ceny nereagujú symetricky na tlaky na ich zvýšenie a zníženie, smerom nadol sú nepružné.
Nemáme sa tešiť na situáciu podobnú tej z konca 90. rokov, keď úroky boli dvojciferné?
- Nemyslím si, že je reálne očakávať dvojciferné úrokové sadzby z vkladov. V prospech tohto tvrdenia svedčí dlhodobé racionálne správanie sa štátu pri získavaní zdrojov na peňažnom trhu. Ak predpokladáme plnenie maastrichtských kritérií budúcou vládou, dáva to určité záruky zdravého hospodárskeho vývoja. Príliš vysoké úrokové sadzby podväzujú ekonomický rast, sťažujú súkromné investície, spôsobujú prílev špekulatívneho kapitálu, zhoršujú manévrovací priestor pre menovú politiku. Treba dodať aj to, že radosť vkladateľov by mohla byť len dočasná, lebo vysoké zhodnocovanie úspor vytvára inflačné tlaky, tlaky na kurz, a tým vlastne popiera určité krátkodobé výhody.
Prečo majú Slováci na vkladných knižkách stovky miliárd korún?
- Určite zohráva svoju úlohu aj to, že pretrváva tradícia ukladať si prostriedky do bánk na vkladné knižky. Mnohí občania uprednostňujú istotu, že vklady v bankách podliehajú ochrane (do výšky 2 000 eur, resp. 90 percent hodnoty vkladu aj s úrokom). Z rovnakého dôvodu, možno aj z dôvodu nižšej informovanosti, menej využívajú alternatívne formy zhodnocovania prostriedkov v oblasti kolektívneho investovania. Mnohé vkladné knižky majú charakter zabudnutých vkladov s nízkym zostatkom. Vo svete sa tiež prejavuje tendencia absolútneho nárastu vkladov pri ich relatívnom poklese v rámci ich podielu na iných formách zhodnocovania peňazí.