V 15. storočí ovládla dovtedy bezpečnú cestu z Európy do Indie a Číny mongolská ríša a neskôr moslimské emiráty. Ako odpoveď na neutešenú situáciu ponúkli Portugalci novú trasu okolo Afriky. Kolumbus, presvedčený o možnosti dosiahnuť Indiu z opačnej strany, portugalského kráľa nepresvedčil a začal hľadať podporu u jeho najväčších konkurentov -- Ferdinanda II. Aragónskeho a Izabely I. Kastílskej. Lobovať musel sedem rokov, no napokon uspel.
Časť Božieho plánu
Prvá, najznámejšia, výprava sa začala 3. augusta 1492. Výprava troch lodí Santa Maria, Nina a Pinta dosiahla Kanárske ostrovy, odkiaľ sa vydala ďalej na západ. Siedmeho októbra, po 29 dňoch plných strachu a obáv posádky, sa začali objavovať prvé náznaky blížiacej sa pevniny: vtáky letiace na západ. O päť dní neskôr stála noha jedného z námorníkov na pevnine.
Na prvej plavbe Kolumbus objavil ostrov San Salvador (dnes súčasť Bahamských ostrovov) a preskúmal severovýchodné pobrežie Kuby a severné pobrežie Hispanioly a na antilských ostrovoch tiež zanechal prvých 39 osadníkov. Do Španielska sa vrátil ako hrdina až 15. marca 1493. Predvádzal zajatých domorodcov, zlato a tabak, avšak na prekvapenie nepriniesol žiadne indické korenie.
Na svojich troch nasledujúcich cestách objavil ďalšie karibské ostrovy, ako napríklad Portoriko a Tobago, preskúmal časť juhoamerického pobrežia vrátane ústia rieky Orinoco a tiež stredoamerické vnútrozemie. Prinášal poklady a zakladal osady.
Neskorší Kolumbov život sa niesol v znamení veľkej religiozity -- presadzoval novú krížovú výpravu, ktorá mala opäť oslobodiť Jeruzalem, často nosil františkánsky habit a opisoval objavenie "raja" ako časť Božieho plánu, ktorý mal predchádzať skorému koncu sveta. Necelé dva roky po návrate z poslednej výpravy moreplavec zomrel.
Nositeľ smrti
Málokomu sa stane, aby bol jeho posmrtný život rovnako zaujímavý ako ten skutočný. Kolumbovi sa to podarilo. Jedna z najznámejších legiend tvrdí, že objaviteľ do smrti netušil, že objavil nový kontinent. Túto domnienku však spochybňuje zápis z jeho denníka z roku 1505, kde opisuje rozhovor s Amerigom Vespuccim, ktorý "dal meno novému kontinentu".
Ďalšie kontroverzie vyvolal objav pozostatku vikingských osád na pobreží kanadského Newfoundlandu, ktorý dokázal, že Kolumbus nebol prvým objaviteľom. Pol tisícročia po smrti začali spochybňovať jeho nároky niektorí čínski vedci, tvrdiaci, že čínsky moreplavec Ženg He objavil Ameriku už o 70 rokov skôr.
Najväčšie problémy však Kolumbovi dnes spôsobujú obyvatelia objaveného kontinentu. Kedysi hrdí na jeho meno mu naň nemôžu prísť. Mnohým z nich sa nepáči, že s jeho objavom prišli do Ameriky zbrane, smrť, nové choroby, kolonizácia... Vyčítajú mu však len dôsledky činov, za ktoré on sám nemohol.