Kľúčom k úspechu spolupráce je najmä transparentnosť

PPP, verejno-súkromné partnerstvá alebo Public-Private Partnership sú na Slovensku v podstate novinkou. Čo chápete pod týmto pojmom?
-- Pod pojmom verejno-súkromné partnerstvá mnohí rozumejú rôzne, často sa líšiace obsahy. V odbornej literatúre nájdeme širšie aj užšie definície. Podľa môjho názoru je dobré poukázať na spoločné znaky partnerstiev. Tie pomáhajú takéto projekty klasifikovať, identifikovať. Ide o projekty zamerané na poskytovanie statkov spotrebiteľom, ktorých časť nákladov financuje súkromný sektor, za čo získava istú exkluzivitu, exkluzívne práva. Typický pre takéto projekty je pomerne dlhší časový rámec. Zároveň by mal pri nich existovať tlak na poskytovanie vysokokvalitných služieb.
Váš pohľad sa zrejme líši od definície rezortu financií.
-- Ministerstvo financií definuje PPP projekty užšie. Zameriava sa primárne na zníženie negatívnych rozpočtových rizík pre štát. Od ich definície sa bude odvíjať aj prípadná regulácia PPP na Slovensku.
Prečo existuje viacero prístupov?
-- Vychádza to z existencie viacerých kritérií na posudzovanie aktivít verejného sektora. Môžeme samozrejme -- tak ako to robí rezort financií -- sledovať dodržiavanie pravidiel pre stabilitu verejných financií. My sa však pozeráme na PPP projekty širšie. Naším hľadiskom je transparentnosť pri rozhodovaní verejného sektora v jeho širšom ponímaní. Zaujímajú nás teda aj obchodné spoločnosti, v ktorých má verejný sektor svoj podiel, ale aj transparentnosť pri poskytovaní služieb občanom. V takomto širšom vymedzení je podľa nás partnerstvom aj prípad, keď krajská samospráva prenajme nemocnicu súkromnej firme, a tá zabezpečuje dohodnuté služby. Alebo vodárenská spoločnosť prenajme infraštruktúru súkromnej spoločnosti, ktorá poskytuje vodárenské služby. Mohli by sme tieto aktivity nazývať napríklad outsourcingom. Dôležité je však uvedomiť si, že ho nerobí súkromná firma, ale verejný sektor.
V čom vidíte riziká PPP projektov?
-- Nie je ich málo. Učí nás to aj prax v niektorých krajinách. Spomeniem aspoň štyri. Prvým je neexistencia alebo nedostatočná kvalita dosahových štúdií v predkontraktačnej fáze. Ďalším slabým miestom je kontrakt -- jeho obsah a dĺžka. Aj keď žiadny kontrakt pri tak komplikovaných vzťahoch nemôže byť dokonalý, jeho kvalita je veľmi dôležitá a má konkrétne finančné dosahy. Okrem negatívnych súťažných vplyvov sa takto postaveným projektom môže znemožniť novému politickému vedeniu a administratíve reagovať na nové požiadavky obyvateľov a formulovať nové verejné politiky v danej oblasti. Tretím rizikom je ohrozenie skladania účtov pri poskytovaní služieb spotrebiteľom. Je podľa nášho názoru vhodné uvažovať o nástrojoch reálneho posilnenia postavenia občana -- spotrebiteľa v týchto vzťahoch.
Štvrtým riziko v súvislosti s PPP projektmi je nedostatok odborníkov na tieto typy náročných aktivít verejnom sektore. Keď súkromné firmy vstupujú do zložitých zmluvných vzťahov, pracujú na projektoch armády špecialistov vrátane technikov, účtovníkov, právnikov.
Aká je perspektíva PPP projektov na Slovensku?
-- PPP projekty majú na Slovenku perspektívu. Ak má mať vládna regulácia, ktorá bude predmetom rokovania vlády v najbližších mesiacoch, pridanú hodnotu pre úspešnosť týchto projektov, mala by podľa mňa reagovať na možné zlyhania a pokúsiť sa o minimalizáciu možných negatívnych dosahov. A Úrad pre verejné obstarávanie by mal zohrávať v týchto procesoch trocha aktívnejšiu úlohu.
Čo by ste teda odporúčali Slovensku pri tvorbe legislatívy i praktických veciach?
-- Kľúčovým pre úspešnosť týchto typov projektov je transparentnosť. Čo mám konkrétne na mysli? Napríklad alokáciu práv cez pravidlá otvorenej súťaže, zavedenie jasných pravidiel na riešenie prípadného konfliktu záujmov zo strany verejného sektora. Ďalej vytvorenie verejného registra kontraktov, ktorý umožní aktívny prístup k zmluvám medzi subjektom verejného a súkromného sektora. Príkladom môže byť takýto dobre fungujúci register v Austrálskej Viktórii. Podľa môjho názoru by súčasťou prípravných prác na väčších projektoch malo byť vytvorenie takzvaného plánu na zabezpečenie korektnosti procesov. Integrita a korektnosť procesov musia byť dodržané aj po uzavretí kontraktu, a teda aj počas jeho implementácie. Kontrakt má okrem iného jasne definovať výkonnostné štandardy a štandardy kvality. Na ich základe je potrebné požadovať pravidelný odpočet -- predkladanie pravidelných správ o dodržiavaní stanovených parametrov vrátane informácii o penalizácii či odmeňovaní spojenom s dodržiavaním zmluvných podmienok. Za dôležité považujem v tomto kontexte aj postavenie Úradu pre verejné obstarávanie či Najvyššieho kontrolného úradu. Sama som zvedavá na definíciu PPP projektov, ktorá bude uvedená vo vládnej politike, ako aj to, ako vláda zadefinuje mechanizmus vynucovania stanovených pravidiel.