StoryEditor

Ekonomické udalosti pohľadom analytika

27.06.2003, 00:00
Slovensko je naďalej najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v strednej Európe. Hoci medziročné tempo ekonomického rastu sa výrazne spomalilo (podľa údajov ŠÚSR vzrástol HDP za 1Q03 o 4,1 % po 5,4 % v 4Q02 ), Slovensko si udržalo pozíciu stredoeurópskeho lídra. Navyše je dosiahnutý rast štvornásobkom rastu v krajinách EÚ, vytvárajúc tak jeden z predpokladov na dobiehanie ekonomickej výkonnosti krajín EÚ. Dobiehanie by malo pokračovať aj v nasledujúcom období, veď napriek nedávnym očakávaniam sú ekonomické vyhliadky európskej pätnástky stále pochmúrne.
Štruktúra rastu HDP na Slovensku, zasiahnutá reštrikčnými opatreniami, ponúka zmiešaný obraz s mierne pozitívnym nádychom. V súlade s naším očakávaním predstavoval čistý export (vykázal dokonca prebytok po prvýkrát po 9 štvrťrokoch) hlavnú hybnú silu hospodárskeho rastu. Jeho príspevok k celkovému rastu HDP dosiahol až 3,6 %, dokumentujúc tak prevahu nad domácim dopytom s príspevkom len o 0,9 %. Zásluhu na zlepšení čistého exportu má čiastočne aj fakt, že spotreba domácností sa spomalila na úroveň (2,6 % v 1Q03 po 5,3 % v 4Q02), ktorá už nie je zdrojom ekonomických nerovnováh. Negatívny vplyv poklesu reálnych miezd (-1 %) na spotrebu domácností bol vykompenzovaný slušným rastom zamestnanosti (1,2 %) a rozmachom úverových produktov. Rast zamestnanosti sa však odrazil aj na spomalení rastu celkovej produktivity práce, no pre pokles reálnych miezd sa po štyroch štvrťrokoch obnovil žiaduci predstih produktivity pred rastom reálnych miezd. Sklamaním je pokles hrubých investícií. Zo strany ponuky jednoznačne dominovala tvorba pridanej hodnoty v priemysle (previazaná s exportnou výkonnosťou), ktorá so svojím vyše 15-percentným rastom vytvorila aj najvyšší prírastok (4 %) k celkovému rastu HDP. Dobre mu sekundovali aj doprava a telekomunikácie. Na druhej strane tvorba pridanej hodnoty výrazne poklesla v odvetví hotely a reštaurácie (-18,2 %), odrážajúc krátkodobý negatívny vplyv administratívnych opatrení na obyvateľstvo. Prirodzene aj medziročný pokles výberu DPH a spotrebných daní zanechal svoju stopu na celkovom raste HDP. V dôsledku nižšieho ekonomického rastu, ako sme očakávali a ďalšieho odkladu oživenia v Európe sme znížili náš odhad celoročného rastu HDP na 4,0 % zo 4,2 %. Čistý export by mal zostať hlavným zdrojom ekonomického rastu. Očakávame ďalšie spomalenie spotreby domácností, no na druhej strane hrubé investície by sa mali zotaviť.
Fiškálne reformy, ale aj previazanosť odborárov na politiku nadobúdajú konkrétnu podobu
Tak ako plynie čas, dostávajú najmä fiškálne reformy konkrétnu podobu zákonov. Rok 2004 tak bude najzložitejší v doterajšej histórii Slovenska, zahrňujúc zmeny v dôsledku vstupu do EÚ, daňovej a dôchodkovej reformy, reformy zdravotníctva a sociálnych dávok či fiškálnej decentralizácii. Dvojnásobne sa komplikácie týkajú projekcie fiškálneho vývoja. Tým nechcem naznačiť, aby sa časť reforiem odsunula. Existuje určitý politický cyklus a spustenie reforiem v roku 2005 by bola iba teoretická možnosť a v roku 2006 už ani teoretická. Skôr ide o to, či MF SR má pripravené opatrenia, ak by sa skutočný vývoj odkláňal od plánov. V tomto roku pre výpadok príjmov dôjde k predčasnému zvýšeniu spotrebných daní. Možno v roku 2004 ministerstvo predčasne zavedie spotrebné dane na elektrinu, plyn a uhlie.
Prípravu reforiem zatiaľ využíva Konfederácia odborových zväzov. Mobilizáciou občanov sa snažia zvýšiť svoju vyjednávaciu silu, ktorá sa bude hodiť pri užšej spolupráci s ľavicovou politickou stranou. A ľavicovej politickej strane sa zase bude hodiť odporúčanie pre voličov v ďalších voľbách. Čo na tom, že najvýznamnejšia požiadavka KOZ (zvýšenie minimálnej mzdy na 8 100 SK) by v konečnom dôsledku viedla k vyššej inflácii a nezamestnanosti.
V tomto období však z oblasti trhu práce prichádzajú optimistické správy. Za máj 2003 sa dostala miera nezamestnanosti už na 14,9 %, čo je najnižšia hodnota od novembra 1998. Za medzimesačným poklesom nezamestnanosti stoja sezónne práce najmä v stavebníctve a poľnohospodárstve. O medziročné zlepšenie (takmer o 2,8 percentuálneho bodu) sa pričinila novela zákona o zamestnanosti, ktorá od začiatku tohto roka sprísnila podmienky pre nezamestnaných zostať v evidencií NÚP. Ďalšími dôvodmi sú aj drobné práce v prospech obcí, ale aj rastúca ekonomika, ktorá je schopná produkovať nové pracovné miesta. Príchod absolventov škôl v mesiacoch jún a júl však pokles nezamestnanosti pribrzdí. Po hodoch však prichádza bolenie brucha. Na rok 2004 očakávame mierny nárast tak, ako sa tlaky na zvyšovanie efektívnosti organizácií štátnej a verejnej správy (a teda prepúšťanie prebytočných zamestnancov) budú zintenzívňovať.
Export aj priemysel spomalili, čeliac vyššej porovnávacej základni
Nepríjemne prekvapili Štatistickým úradom zverejnené dáta zahraničného obchodu, viažuce sa na apríl. Schodok sa síce v medziročnom porovnaní zhoršil a dosiahol takmer 7 mld. Sk oproti 5,5 mld. Sk pred rokom. Neprekvapilo zníženie medziročnej dynamiky rastu exportu (11,4 %) aj importu (12,9 %) oproti hodnotám dosiahnutým v prvých troch mesiacoch tohto roka, keďže ich rast čelil vyššiemu medziročnému základu. A práve technický vplyv vyššieho medziročného základu bude od júla tempo rastu exportu a importu ešte viac držať na uzde. Napriek aprílovému prehĺbeniu zahraničnoobchodnej nerovnováhy predstavuje schodok zahraničného obchodu za prvé štyri mesiace 2003 približne len polovicu sumy z rovnakého obdobia minulého roka. Nepredpokladáme, že aprílové zhoršenie by malo znamenať zmenu trendu, a tak naďalej očakávame, že celoročný deficit bude mierne pod 70 mld. Sk (5,7 % HDP) a teda výrazne menej ako v roku 2002 (97 mld. Sk predstavujúc 9 % HDP). Tak, ako naznačovali výsledky zahraničného obchodu, berúc do úvahy previazanosť exportu a priemyselnej produkcie, priemyselná produkcia za apríl taktiež spomalila až na 3,7 % po 9,7 % v marci.
Centrálna banka vidí nadchádzajúci vývoj slovenskej ekonomiky optimistickejšie ako doteraz
Horšie aprílové výsledky zahraničného obchodu a následné oslabenie koruny, ako aj sekundárne cenové dosahy júlového zvýšenia zdanenia pohonných látok naznačili, že zníženie základnej úrokovej sadzby zo strany NBS nie je aktuálne. A tak sa aj stalo. Banková rada NBS na svojom zasadaní v posledný májový deň ponechala základnú úrokovú sadzbu nezmenenú na úrovni 6,5 %. Dalo by sa povedať, že centrálna banka si uschovala zníženie sadzieb v zálohe na horšie časy, ak by sa tlaky na zhodnotenie koruny zosilnili. Zníženie referenčných sadzieb zo strany ECB začiatkom júna, čím sa rozšíril úrokový diferenciál medzi SKK a EUR, takú možnosť ponúka. Korunu však drží na uzde tieň koaličnej krízy na domácej politickej scéne, ako aj dočasné zníženie atraktivity celého stredoeurópskeho regiónu pre portfóliových investorov pre nie práve transparentné kroky maďarskej centrálnej banky alebo politickým problémom v Poľsku. Pokiaľ sa tlaky na zhodnocovanie domácej meny oproti euru skutočne zvýraznia a zároveň NBS bude naďalej považovať zhodnocovanie koruny za neprimerané vývoju ekonomických fundamentom a ostatné nástroje menovej politiky budú neúčinné, bude centrálna banka nútená siahnuť aj na zníženie svojej základnej úrokovej sadzby. Zatiaľ to tak nevyzerá...
Vo svojom aktualizovanom menovom programe na rok 2003 očakáva NBS, na rozdiel od pôvodného programu, vyšší ekonomický rast (zvýšila odhad rastu HDP na 4,1 % z 3,9 %), nižšiu jadrovú infláciu (2,8 % z 3,9 %) a zároveň nižší deficit bežného účtu platobnej bilancie (4,5 % HDP zo 6,2 % HDP). V ďalších rokoch očakáva miernu akceleráciu hospodárskeho rastu, no pri nižšej celkovej inflácii a pri znižujúcej sa vonkajšej nerovnováhe. Hoci by priaznivejší pohľad centrálnej banky na slovenskú ekonomiku naznačoval, že NBS už bude "povoľnejšia" pre tempo posilňovania koruny oproti euru, jej varovné vyhlásenia to nenaznačujú.
Inflácia si vybrala oddychový čas pred ďalšou akceleráciou. Celková cenová hladina medzimesačne vzrástla za máj len minimálne (0,1 %), zásluhou čoho sa už po druhýkrát za sebou mierne znížila medziročná dynamika inflácie (na 7,6 % zo 7,7 % v apríli). Čistá inflácia dokonca vykázala mierny medzimesačný deflačný vývoj (-0,1 %). Predovšetkým sezónne vplyvy a sekundárne cenové dosahy deregulácií cien a zmien daní zo začiatku roku stáli za májovým vývojom, pričom tieto proinflačné vplyvy drží na uzde zostrujúci sa konkurenčný boj v maloobchode, nižší spotrebiteľský dopyt a nízka dovezená inflácia. Nadchádzajúce júnové inflačné čísla už prinesú vplyv zavedenia poplatkov v zdravotníctve, či predčasné a špekulačné zvýšenie cien cigariet. A júl prinesie dosah zvýšenia spotrebnej dane.

EÚ 15

Slovensko

Česká republika 

1Q99 2,0 1,8 -1,1
2Q99 2,2 2,9 -0,1
3Q99 0,7 0,6 1,3
4Q99 3,5 2,3 1,8
1Q00 3,5 1,5 3,3
2Q00 4,1 1,9 3,1
3Q00 3,2 2,5 2,8
4Q00 2,7 2,9 3,9
1Q01 2,4 3,0 3,5
2Q01 1,6 2,8 3,4
3Q01 1,4 3,5 3,0
4Q01 0,8 3,9 2,5
1Q02 0,5 3,9 2,6
2Q02 1,0 4,0 2,1
3Q02 1,2 4,3 1,7
4Q02 1,4 5,4 1,5
1Q03 1,0 4,1 2,2

Predchádzajúce "Ekonomické udalosti pohľadom analytika"

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/servisne-prilohy, menuAlias = servisne-prilohy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
22. november 2024 14:57