Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) bola do roku 2002 štátnym peňažným ústavom. Pod priamym riadením ministerstva financií pomáhala malým a stredným podnikateľom najmä pri rozbehu podnikania, a to výhodnými záručnými, úverovými a príspevkovými produktmi. Košieľka štátnej inštitúcie sa ukázala byť časom úzka a už päť rokov je SZRB akciovou spoločnosťou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.
Ľudovít Konczer,
narodený v roku 1960. V roku 1985 absolvoval na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity smer financie. Do roku 1993 sa zaoberal finančným manažmentom niekoľkých štátnych a súkromných podnikov. V rokoch 1993 -- 2002 pracoval v Prvej komunálnej banke, naposledy ako riaditeľ pobočky v Komárne. Do roku 2003 bol podpredsedom Predstavenstva Slovenských lodeníc Komárno, Bratislava, a. s. Potom bol v OTP banke Slovensko a od marca 2003 je predsedom Predstavenstva a generálnym riaditeľom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s.
Ako hodnotíte postavenie banky na trhu v porovnaní s komerčnými bankami?
-- Slovenská záručná a rozvojová banka bola založená za účelom podpory malého a stredného podnikania zo strany štátu v období, keď tento segment potreboval najväčšiu podporu. Stav malých a stredných podnikov, ktorý bol pre komerčné banky veľkým rizikom (nový klient, bez histórie, nemal majetok, nemal skúsenosti), a snaha o korekciu týchto trhových nedostatkov si vynútili požiadavku založenia Slovenskej záručnej a rozvojovej banky ako štátneho peňažného ústavu. Banka v tomto období splnila svoj účel v tom, že poskytla podporu formou záruk voči komerčným bankám. Postupne však vznikla potreba poskytovať aj priame úverovanie.
Čo bolo dôvodom zmeny na akciovú spoločnosť?
-- Banka vplyvom nových podmienok, ktoré vznikli z nového vládneho programu na rozvoj hospodárstva v roku 2002, bola transformovaná na akciovú spoločnosť. Ako akciová spoločnosť je úplne pod dohľadom Národnej banky Slovenska, má univerzálnu bankovú licenciu, aj keď ako jediná banka je vlastnená štátom. Úlohou tejto banky je hlavne poskytovať úvery a záruky tým klientom, ktorí by v iných bankách nemali buď žiadnu šancu, alebo oveľa menšiu, pretože nemajú majetok, alebo sú tzv. start up, ktorí začínajú s novým podnikaním alebo majú horšie ratingové ohodnotenie a podobne.
Existujú podobné inštitúcie aj v zahraničí?
-- Sme členom dvoch medzinárodných združení, ktoré majú za cieľ združovať a dávať spoločne impulzy voči politickým orgánom v rámci Európy a v každej krajine Európskej únie sú záručné banky. V Nemecku sú rozdelené aj podľa krajov, v Taliansku je ich niekoľko stoviek, v Španielsku je jedna obrovská -- ICO, ktorá financuje aj rozvojové programy v Južnej Amerike. Keď hovoríme o podpore malého a stredného podnikania (MSP) na Slovensku alebo vôbec v Európe, je až zarážajúce, že vo Francúzsku, v Nemecku, Belgicku, Španielsku -- majú také isté problémy v rámci MSP ako sú u nás -- sťažený prístup k financiám, nedostatok rizikového kapitálu, chýbajúcu podporu podnikateľského ducha atď.
SZRB má podpísané dohody o spolupráci s bankami, ale na druhej strane vystupuje v niektorých prípadoch ako konkurent. Môžeme povedať, že je alebo nie je konkurencieschopná svojimi produktmi voči ostatným bankám?
-- Vždy používam porovnanie, že my konkurujeme len do takej miery, pokiaľ komerčné banky nevyužívajú náš záručný potenciál. Keby bol enormný záujem o záruky zo strany komerčných bánk, tak by sme boli nútení obmedzovať svoje aktivity v oblasti priameho úverovania. Ale práve tým, že existuje stále priestor v segmente nových podnikateľov, rizikovejších projektov, priame úverovanie má stále svoje opodstatnenie.
Ako je to so záujmom komerčných bánk o vaše záručné programy?
-- Banky majú záujem o záruky, ale záruky sú závislé od toho, aké majú banky portfólio klientov. To znamená, že pokiaľ majú klienta, ktorý nepotrebuje záruky, lebo meno a ratingová sila to nevyžadujú, aby tam bola nejaká podpora formou záruk. My vidíme svoje miesto na trhu práve v podpore ratingovo slabších klientov, ako sú napr. novozačínajúci podnikatelia a pod. Poviem príklad, čo berieme za ideálnu spoluprácu a možno aj víziu do budúcnosti. S dvoma bankami máme špeciálny produkt, kde plošne zabezpečujeme riziko. Tento produkt máme v kooperácii s OTP Bankou a Tatra bankou. To znamená, že my využívame distribučné kanály komerčných bánk s tým, že sa podieľame iba na riziku toho projektu. Práve túto spoluprácu považujeme za veľmi perspektívnu.
A čo sa týka priameho úverovania?
-- Máme teraz nový produkt Úver PODNIKATEĽKA, za podpory EÚ, Kreditanstalt für Wiederaufbau Frankfurt am Mein a Rozvojovej banky Rady Európy Paríž. V rámci zrovnoprávnenia žien v podnikaní by možno tento produkt mohol byť podľa názoru KfW úspešný. Spustili sme ho, máme dosť silnú reklamnú kampaň a veríme, že bude úspešná.
Aké sú ohlasy zo strany podnikateliek?
-- Ohlas je dosť pozitívny, pretože jednak v rámci inzercie boli zverejňované návratky, prostredníctvom ktorých sa s nami kontaktujú podnikateľky, a na seminároch je okolo 50 účastníčok, z tohto pre nás vzniká určitá databáza potenciálnych klientok pre našich obchodníkov.
Sú podmienky diferencované, či príde mladá podnikateľka alebo mladý podnikateľ?
-- Tento produkt je určený najmä pre ženy. Aj pre mužskú časť populácie máme niečo. Ide o produkt MIKROúvery, ktorý má mäkšie podmienky na rating. Na budúci rok plánujeme zaviesť úver pre mladých podnikateľov, ktorý by podporoval segment vysokých škôl. Mnoho študentov podniká už na vysokej škole a úver by im mohol byť poskytnutý už počas štúdia.
Okrem toho má banka vo svojom portfóliu nemenej zaujímavé produkty. Program ROZVOJ III -- VIDIEK, taktiež financovaný zo zdrojov EÚ, KfW, je určený na podporu malých a stredných podnikateľov vo "vidieckych oblastiach", t. j. v obciach s počtom obyvateľov do 25 000. Inou formou podpory je priamy úver pre poľnohospodárskych prvovýrobcov s možnosťou opätovného poskytnutia na financovanie obstarania majetku a nákladov na sezónne poľnohospodárske práce.
Sú úrokové sadzby nižšie ako pri klasických komerčných úveroch alebo úveroch z komerčných bánk?
-- Naše úrokové sadzby kopírujú sadzby v komerčných bankách. Sme všeobecne na úrovni komerčných bánk. Našou výhodou je však to, že máme oveľa menšie poplatky, čo ocení klient, a nemáme retail, čo ocení partnerská banka.
Od akej sumy sa začínajú úvery?
-- Aj keď musíme mať určité limity, berieme každý prípad individuálne. Nepísaným pravidlom je, že minimálny úver od nás by mal mať sumu okolo 100 tis. Sk. Priemerná výška úveru je u nás okolo štyroch miliónov Sk. Priemerná výška úveru neustále klesá, a práve to je naším cieľom, aby sme dávali čím viac malých úverov.
Plánujete aj podporu samospráv, nebude to konkurencia Dexii alebo OTP Banke?
-- Práve s Dexiou a s OTP Bankou sme financovali niektoré projekty v komunálnej sfére. Sústredíme sa na trh komunálnej sféry, ktorý považujeme za jeden z najbezpečnejších a najžiadanejších trhov našej banky s tým, že ak by došlo ku konkurencii, pribrzdíme aktivity a odídeme. Chystáme program ROZVOJ II -- OBCE, ktorý je možné použiť na financovanie projektov samosprávnych jednotiek a spoločenstiev dodávajúcich komunálne služby a investície do infraštruktúry. To isté bolo vlani, keď sme poskytovali záruky alebo úvery družstvám. Nikto o to nemal záujem, lebo to bol neistý produkt, s nejasnými podmienkami. V tomto roku už ho úplne rozbehli aj komerčné banky.
Odkiaľ má Slovenská záručná a rozvojová banka zdroje na financovanie?
-- Pri vzniku banky nám zdroje zveril štát. Problémom v rokoch 2001 a 2002 bolo, že banky nemali dosť zdrojov, resp. mali drahé zdroje a úvery poskytovali za vyššie úroky ako v súčasnosti. Práve založením Záručnej banky si štát ponechal nástroj, ktorým umožnil poskytovať lacnejšie úvery a za výhodných podmienok pre MSP.
Dostávate ďalšie zdroje na financovanie od štátu?
-- Momentálne sa o tom neuvažuje, máme dosť vlastných zdrojov. Úverové linky z európskych bánk sú špeciálne programy, ktoré sú kryté štátnymi zárukami. Napríklad úver pre vodárenské spoločnosti alebo pre bytovú výstavbu boli špeciálne programy, ktoré boli kryté štátnou zárukou.
Akým spôsobom sa rozdeľuje zisk?
-- Ako správna banka, samozrejme, aj my pracujeme so ziskom. Napriek tomu otázka ziskovosti je druhoradá. To znamená, že by sme nemali byť maximálne zameraní na zisk, na druhej strane ako banka, ktorá má dobré čísla, ktorá chce mať rezervy, chce byť silnou bankou, musí mať silu, aby produkovala zisk, aby dopĺňala svoje fondy.
Ako to vyzerá s ostatnými veličinami? Kapitálovou primeranosťou, návratnosťou kapitálu?
-- Naša kapitálová primeranosť je okolo 28 %. Ku koncu minulého roka predstavovalo ROA výšku 1,27 % a ROE 6,03 %. Banka zaznamenala za predchádzajúci rok intenzívny nárast priamych úverov, poskytnutých v počte 506 prípadov, čo predstavovalo index nárastu 248 %. Za sledovaný rok sme poskytli viac priamych úverov ako za celé obdobie ich poskytovania od roku 2000, teda 454 prípadov. Podarilo sa nám pritom dosiahnuť pokles priemernej výšky úveru z 9,7 milióna za rok 2003 na 4,1 milióna Sk za minulý rok, čím sme do značnej miery diverzifikovali riziko. Podobný intenzívny vývoj sme dosiahli pri nepriamych úveroch, kde bolo čerpaných 99 úverov, čo znamená index nárastu o 180 %. Intenzita sa prejavila aj pri zárukách, keď sme vystavili 412 záručných listín, čo oproti roku 2003 v počte 270 prípadov predstavuje index nárastu o 152 %. Pozitívny trend sa premietol aj do hodnoty udržateľného rastu, ktorú banka vykazovala na úrovni 17,69, čo poskytuje na rok 2005 potenciál rastu banky bez ohrozenia likvidity a dáva priestor na efektívnejšie zhodnotenie fixných aktív banky.
Tradičné komerčné banky zo zisku väčšinou vyplácajú svojim akcionárom dividendy. Platí štátu aj SZRB?
-- Vlani sme vyplatili štátu dividendy vo výške 100 mil. Sk, čím teraz vraciame štátu, čo do nás investoval.
Čo nové teda pripravujete?
-- Teraz sa možno otvára šanca uskutočniť náš sen, ktorý sme niekedy pred dvoma rokmi snívali: zaviesť nepriamu formu štátnej pomoci. Ešte v roku 2004 sme dali do vlády návrh, kde sme navrhovali čerpanie fondov návratnou formou. Boli by dávané mäkké úvery, mäkké záruky s tým, že by sa podnikatelia donútili, aby dlhy splatili a taktiež by sa vygenerovali nové zdroje na ďalšiu pomoc. Táto schéma podľa našich informácií bola uplatňovaná iba vo Fínsku.
Ako vyzerajú štatistiky doterajšej pomoci?
-- Keď si zoberieme, že za vlaňajší rok sme poskytli viac úverov čo sa týka počtu ako počas existencie týchto produktov od roku 2001, tak nárast možno hodnotiť ako impozantný. Nárast je aj v počte prípadov, aj v objeme. V tomto roku sme dostali konečne aj ratingové hodnotenie od medzinárodnej agentúry Moody´s Investors Service, ako aj agentúry Reuters, ktorý je totožný s ratingom Slovenskej republiky. Práve tento fakt nám umožnil, že už dostávame úverové linky aj bez štátnej záruky.
Ako vnímate bankový trh?
-- Každú banku považujeme za nášho potenciálneho partnera, snažíme sa, aby sme s každým mali jednak zmluvné vzťahy a jednak aby vzťahy boli naplnené aj životom. Aby komunikácia bola čím priamočiarejšia. Keď si uvedomíme, že našu novú záručnú schému sme zaviedli pred dvoma rokmi a už ju akceptuje väčšina bánk, tak je to znakom toho, že naša politika kooperácie je zrejme úspešná. Navyše nemáme na výber, lebo keby sme išli proti komerčným bankám, tak stratíme úplne svoju tvár, a neboli by sme podporná banka.
StoryEditor