Podnikatelia prevádzkujúci letné terasy kaviarní a reštaurácií v Bratislave boli v minulosti nespokojní, že musia platiť za prenájom verejných priestorov aj keď z nich nemajú žiadne zisky, ak napríklad pršalo. "Prenájom verejných priestorov je rozdelený medzi magistrát a mestské časti. Pri prenájme verejných priestorov je to podobné ako s lyžovaním -- jeden rok je chladnejší druhý zase teplejší. Napríklad v auguste 2005 v kuse pršalo. Podnikatelia to vopred nevedia, je to ako lotéria, ak však mesto má podnikateľovi vopred vydať rozhodnutie o užívaní verejného priestranstva, musí tam byť špecifikácia odkedy dokedy bude prevádzkovať letnú terasu," konštatoval Peter Michalička, vedúci oddelenia magistrátu miestnych daní a poplatkov. Užívanie priestoru na komunikáciách 1. a 2. triedy patrí do kompetencie magistrátu, priestory na cestách 3. a 4. triedy patria mestským častiam. "Najväčší boj zvykol byť stále o Staré Mesto. Poslanci mestského zastupiteľstva zvážili, že v bonitnom prostredí, ako je stred mesta, by poplatok týchto priestorov mal byť vyšší," pokračoval Michalička. Najvyššia sadzba za štvorcový meter -- 30 korún, je v centre mesta -- na Františkánskom námestí, Hlavnom námestí, Hurbanovom námestí, Kamennom námestí, Námestí Ľ. Štúra, Námestí SNP, Mostovej ulici, Obchodnej ulici, Rajskej ulici, Radničnej ulici, Uršulínskej ulici a Župnom námestí. V ostatných častiach mesta sa platí 15 korún za štvorcový meter. "Mestská časť aj magistrát v minulosti predkladali do svojich zastupiteľstiev návrh na daň za užívanie verejného priestranstva 50 korún za štvorcový meter, nakoniec však poslanci staromestského zastupiteľstva schválili len 30 korún, pričom istú úlohu tu zohrali aj výhrady kaviarnikov," doplnil informácie Marek Hitka z bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Na porovnanie -- podnikatelia v historickom centre Košíc musia zaplatiť 10 korún za každý deň a štvorcový meter, ktorý užívajú na letné záhrady. Mimo historického centra je to už len 7 korún. Prenájom verejných priestorov -- letných terás, je v historickej časti Banskej Bystrice najlacnejší a oproti Bratislave a Košiciam sa odlišuje aj spôsobom tarifikácie. Sadzba na deň závisí od dĺžky obdobia, počas ktorého je verejný priestor využívaný. V prípade využívania verejného priestoru do jedného mesiaca je to 10 korún za štvorcový meter denne, ak je to viac ako pol roka, poplatok je 5 korún.