Vnútroštátna právna úprava, ktorá dividendy prijaté materskou spoločnosťou (nerezidentom) podriaďuje zrážkovej dani, pričom takmer úplne oslobodzuje dividendy prijaté materskou spoločnosťou (rezidentom), obmedzuje slobodu usadiť sa.
Slobode usadiť sa odporuje takáto zrážková daň, aj keď daňová dohoda oprávňuje materskú spoločnosť nerezidenta, aby si ju započítala na daň splatnú v štáte, ktorého je rezidentom, ak táto materská spoločnosť nemôže vykonať takýto zápočet.
Podľa francúzskeho práva platného v tom čase sa z dividend vyplácaných spoločnosťou rezidentom Francúzska materskej spoločnosti, ktorá nebola rezidentom Francúzska, vyberala zrážková daň so sadzbou vo výške 25 %. Pre dividendy vyplácané spoločnosťou rezidentom Francúzska materskej spoločnosti, ktorá bola takisto rezidentom Francúzska, nebola stanovená žiadna zrážková daň. Materská spoločnosť so sídlom alebo stálou prevádzkarňou vo Francúzsku teda mohla mať za určitých podmienok nárok na takmer úplné oslobodenie dividend vyplácaných jej dcérskou spoločnosťou. S výnimkou 5-percentného podielu boli tieto dividendy vyňaté z čistého zdaniteľného zisku materskej spoločnosti, a tým oslobodené od dane.
Okrem toho francúzsko-holandská dohoda na zamedzenie dvojitého zdanenia stanovuje, že materská spoločnosť, ktorá je rezidentom Holandska, môže vykonať zápočet dane zaplatenej vo Francúzsku na sumu dane splatnej v Holandsku. Tento zápočet nesmie prevýšiť sumu holandskej dane splatnej z dôvodu týchto dividend. Zo skutočnosti, že holandské spoločnosti sú v Holandsku oslobodené od dane z dividend zo zahraničného zdroja, vyplýva, že z dôvodu francúzskej zrážkovej dane sa neposkytuje žiadna daňová úľava.
Prípad, ktorý riešil Súdny dvor, sa týka spoločnosti Denkavit Internationaal BV. Táto spoločnosť je materskou spoločnosťou rezidentom Holandska, ktorá mala dve francúzske dcérske spoločnosti, Agro-Finances SARL a Denkavit France (neskôr sa zlúčili do Denkavit France), na ktorých základnom imaní mala takmer výlučnú účasť. V priebehu rokov 1987 až 1989 tieto dve spoločnosti vyplatili ich materskej spoločnosti Denkavit Internationaal dividendy vo výške 14,5 milióna francúzskych frankov (FRF). Podľa francúzsko-holandskej dohody a francúzskej právnej úpravy bolo prostredníctvom zrážkovej dane vybraných 5 % sumy týchto dividend, t. j. 725 000 FRF.
Denkavit Internationaal a Denkavit France požadovali vrátenie tejto sumy pred Conseil d'Etat, ktorý sa Súdneho dvora pýtal na zlučiteľnosť francúzskeho mechanizmu zrážkovej dane s právom spoločenstva.
Súdny dvor rozhodol
Súdny dvor v rozhodnutí pripomenul, že aj keď priame dane patria do právomoci členských štátov, členské štáty ju musia uplatňovať v súlade s právom spoločenstva. Sloboda usadiť sa priznáva štátnym príslušníkom spoločenstva právo spoločnosti založenej podľa práva členského štátu vykonávať svoju činnosť najmä prostredníctvom dcérskej spoločnosti. Sloboda usadiť sa teda sleduje zabezpečenie výhody vnútroštátneho zaobchádzania v hostiteľskom členskom štáte dcérskej spoločnosti, pričom zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, aj keď len minimálnu, na základe miesta sídla spoločností.
Takáto diskriminácia spočíva v zavedení rozdielneho zaobchádzania, aj keď neexistuje žiaden objektívny rozdiel medzi danými situáciami, ktorý by takéto rozdielne zaobchádzanie mohol odôvodniť.
Súdny dvor v rozhodnutí konštatoval, že bez ohľadu na francúzsko-holandskú dohodu z vnútroštátnej právnej úpravy vyplýva rozdielne daňové zaobchádzanie s dividendami vyplácanými dcérskou spoločnosťou rezidentom svojej materskej spoločnosti podľa toho, či je daná materská spoločnosť rezidentom alebo nerezidentom.
Pretože zatiaľ čo materské spoločnosti (rezidenti) môžu mať nárok na takmer úplné oslobodenie prijatých dividend, materské spoločnosti nerezidenti podliehajú zdaneniu prostredníctvom zrážkovej dane vo výške 25 % sumy vyplatených dividend.
Navyše na rozdiel od dividend vyplácaných materským spoločnostiam rezidentom sú podľa francúzskej právnej úpravy dividendy vyplácané materským spoločnostiam nerezidentom predmetom reťazového zdanenia. Tieto dividendy sú totiž zdaňované prvýkrát daňou z príjmov právnických osôb zaťažujúcou dcérsku spoločnosť rezidenta rozdeľujúcu zisk a druhýkrát zrážkovou daňou, ktorej podlieha materská spoločnosť nerezident prijímajúca tieto dividendy.
Takéto rozdielne daňové zaobchádzanie s dividendami vyplácanými materským spoločnostiam podľa miesta ich sídla teda predstavuje diskriminačné obmedzenie práva usadiť sa.
V súvislosti s francúzsko-holandskou dohodou Súdny dvor pripomína, že v prípade neexistencie harmonizácie na úrovni spoločenstva majú členské štáty pri dodržiavaní práva spoločenstva naďalej právomoc v oblasti daní z príjmov a môžu prípadne aj prostredníctvom zmluvy zamedziť dvojitému zdaneniu a stanoviť hraničné ukazovatele na účely rozdelenia daňovej právomoci medzi členskými štátmi.
Súdny dvor rozhodol, že právu spoločenstva odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá zdanenie dividend vyplácaných dcérskymi spoločnosťami (rezidentmi) prostredníctvom zrážkovej dane stanovuje len vo vzťahu k materským spoločnostiam nerezidentom, a to aj vtedy, keď daňová dohoda medzi Francúzskom a Holandskom pripúšťa takúto zrážkovú daň a upravuje možnosť zápočtu dane zaplatenej podľa francúzskej právnej úpravy na daň splatnú v Holandsku, ak materská spoločnosť nemôže v Holandsku vykonať zápočet upravený v tejto dohode.
StoryEditor