Brnianske vydavateľstvo Atlantis začalo v roku 2004 postupne vydávať Kunderove eseje, doteraz publikované väčšinou iba vo francúzštine (výnimkou je niekoľko textov, ktoré autor nedávno preložil do češtiny pre literárny časopis Host). V roku 2004 vyšiel zväzoček Můj Janáček, v ktorom sa autor usiluje zbaviť Janáčkove opery folklórneho nánosu, a teda i puncu provinčnej etnografickej kuriozity. O rok neskôr sa objavilo Zneuznávané dědictví Cervantesovo, v ktorom sa venuje úlohe románu a postoju románopisca. Novinka Atlantisu Kastrující stín svatého Garty na obe knižky nadväzuje.
Kundera si tu berie na mušku interpretácie a najmä dezinterpretácie Kafkovej poetiky. Pre všetkých, ktorí sa zaoberajú Kunderovou teoretickou prácou, nie je jeho vášeň pre Kafku žiadnou novinkou. Úvahy o Kafkovi nájdeme vo všetkých troch autorových esejistických knihách: Kunderu fascinuje Kafkov pohľad na moderný svet, spôsob, akým spracúva "smrť ľudského súkromia", existenciálne dôsledky byrokracie... Kafkova estetická revolúcia podľa Kunderu predznamenala surrealizmus a existencionalizmus.
Kafka antiromantik
Zvláštny názov útlej, iba 70-stranovej knižočky sa odvoláva na polozabudnutý román Kafkovho blízkeho priateľa a vydavateľa Maxa Broda. V románe Čarovná ríša lásky je najlepším priateľom hlavného hrdinu (v ktorom Kundera vidí lichotivý autoportrét samotného Broda) "svätec našej doby" Garta. Garta, teda Kafka, ako dokazujú mnohé biografické paralely, je v knihe vykreslený takmer ako zakladateľ novej náboženskej doktríny. Kundera nepopiera význam Brodovej úlohy v objavení, uchovaní a sprostredkovaní Kafkovho odkazu, bojuje však proti skresleným výkladom jeho diela i osobnosti. Píše o erotickej imaginácii Kafkových románov, o tom, že Kafka patril k priekopníkom demýtizácie sexuality.
Vytrvalo vyvracia, že by Kafka bol "patronem neurotiků, zachmuřenců, neduživců a anorektiků". Zdôrazňuje silný antiromantizmus všetkých Kafkových románov, žasne nad tým, že Kafka celé desaťročie pred surrealistami uhrančivo spojil sen a skutočnosť, chváli jeho humor. Osvetľuje jeho štýl, slovník, použitie interpunkcie. A navyše precízne analyzuje niekoľko francúzskych prekladov jedinej vety zo Zámku, aby dokázal sklon melodramatizovať Kafkovo dielo, posúvať hranice skutočných významov, ktoré v texte sú.
Kundera -- verný milenec
Kundera sa pýta, či je prejavom vedeckej dôslednosti, alebo skôr hlúpej pedantnosti, keď skúmame diela iba v originálnom jazyku a výlučne v národnostnom rámci. Kladie si otázky ako ktorýkoľvek iný prekladateľ -- možno literárne dielo preložiť do najmenších detailov? Dá sa všetka estetická intencia autora preniesť do iného jazyka?
"Říká se: překlad je jako žena; buď věrný, nebo krásný. Neznám hloupější větu. Neboť překlad je krásný, jen když je věrný. Věrnost překladu není mechanická věc, vyžaduje si vynalézavosti a tvořivosti. Věrnost překladu je uměním," hovorí Kundera.
Tieň svätého Gartu prekročil veľmi rázne -- a je skutočným pôžitkom prečítať si jeho zdôvodnenia.