Chemický priemysel: od zápaliek až po benzíny

Chemický priemysel a jeho produkty, najmä plasty, sa v 20. storočí stali bežnou súčasťou života. Začiatky odvetvia však spadali do poslednej tretiny 19. storočia, keď sa zrodila anorganická a organická chemická veľkovýroba. Dve vetvy chemického priemyslu vychádzali priamo z najnovších vedeckých objavov, ako boli syntetické farbivá, nové technológie výroby kyseliny sírovej, priemyselné hnojivá, výrobky destilácie ropy a objav dynamitu Švédom Alfredom Nobelom v roku 1867.

Slovensko medzi lídrami
Na území Slovenska sa chemická veľkovýroba formovala v rovnakom období ako v najvyspelejších častiach sveta. Už v roku 1873, teda šesť rokov po vynájdení dynamitu, založil Nobel v Bratislave závod na výrobu trhavín, ktorý bol jeho pätnástym podnikom v Európe. Krátko po spustení výroby ho predal viedenskej spoločnosti Dynamit -- Nobel, ovládanej nemeckým kapitálom. Bratislavská Dynamitka okrem samotného dynamitu vyrábala viacero ďalších druhov veľmi účinných trhavín, napríklad dynamon, titanit, balistit alebo astralit. Otvorila aj vedľajší závod v Komárne a v Trenčíne, špecializovaný na titanit. Na špičkovú úroveň rozvinula viaceré technológie anorganickej chémie. Vyvinula napríklad vlastný tzv. bratislavsko-manheimský typ kontaktnej výroby kyseliny sírovej. Rozvoj podniku kulminoval počas prvej svetovej vojny na podklade tzv. Hindenburgovho plánu, keď počet zamestnancov odvetvia vzrástol na tritisíc.

Pesticídy i zápalky
V posledných rokoch 19. storočia sa presadila ďalšia kľúčová oblasť anorganickej chémie -- výroba priemyselných hnojív. Začala sa v závode firmy Hungária v Žiline od roku 1892 a v menších závodoch v Seredi, Palúdzke a Kostoľanoch nad Hornádom. Pesticídy vyrábala bratislavská firma Avenarius. Dôležitou sférou anorganickej chémie sa stala výroba zápaliek, sústredená predovšetkým v Ružomberku, Žiline, Banskej Bystrici a Trnave. Zápalkárne dosiahli do roku 1918 kapacitu 300 miliónov škatuliek ročne.

Apollo na scéne
Priekopníkmi organickej chémie a predchodcami rafinérií ropy boli prevádzky na suchú destiláciu dreva. Vyrábali produkty ako acetón, decht a drevené uhlie. Ich história siahala až do roku 1863, keď vznikol podnik v Košeci, neskôr preorientovaný na syntetické farbivá. Väčší význam nadobudol závod suchej destilácie dreva v Smoleniciach s vedľajšou prevádzkou v Dobrej Vode, založený grófom Pálffym v roku 1883. Náterové hmoty, asfalt a naftalín vyrábala od roku 1875 bratislavská firma Menzel. Hlavným reprezentantom organickej chémie na Slovensku a v celom Uhorsku sa však stala rafinéria ropy známej firmy Apollo v Bratislave, založená v roku 1895 ako jeden z prvých podnikov svojho druhu v strednej Európe. Spracovávala ropu z regiónu Haliča. Na prelome 19. a 20. storočia sa objavili prvé plasty -- celuloid, celofán a bakelit, ktorý sa niekoľko rokov po objavení začal vyrábať v závodoch Gumon v Bratislave. Do chemického priemyslu možno začleniť aj gumárenský podnik firmy Matador v Bratislave z roku
1905.

Dynamitka do Čiech
Počas medzivojnovej ČSR nastali v chemickom priemysle Slovenska značné kapitálové posuny, zmenil sa aj výrobný program viacerých závodov. Kľúčovým problémom bola zásadná zmena postavenia najvýznamnejšieho podniku odvetvia Dynamit -- Nobel v Bratislave V dôsledku odobratia licencie musel v prvej polovici 20. rokov zastaviť hlavný výrobný program -- produkciu trhavín, ktorá bola z údajných strategických dôvodov premiestnená do nového podniku v Semtíne pri Pardubiciach. Ako dôvod sa udávala blízkosť hraníc vtedy znepriatelených štátov Maďarska a Rakúska. Zanikli aj vedľajšie závody Dynamitky v Komárne a Trenčíne. Podnik sa následne preorientoval na priemyselné hnojivá, ako aj na niektoré ďalšie chemické produkty. Počas hospodárskej konjunktúry 20. rokov postavil nové prevádzky na práškový superfosfát, kyselinu sírovú, kvapalný oxid siričitý, kyselinu chlórosulfátovú a technické zariadenia na spracovanie karbidu vápnika.

Po kríze rozmach
Po prekonaní hospodárskej krízy na začiatku 30. rokov pokračovala modernizácia výstavbou nového závodu na bieliacu hlinku, jediného v ČSR. Na nový výrobný program prešiel aj podnik anorganickej chémie v Žiline, ktorý v 30. rokoch začal s výrobou bojových látok, konkrétne yperitu. V súvislosti s nástupom automobilizmu po roku 1918 mal vcelku priaznivú pozíciu petrochemický podnik Apollo v Bratislave. Do roku 1929 zvýšil výrobu pohonných látok a mazív oproti objemu z roku 1913 takmer na dvojnásobok. Jeho rozvoj sa urýchlil najmä v rokoch 1925 až 1926, keď bola uvedená do prevádzky vákuovo-kotlová destilácia. Kvalitatívny prelom v technickej úrovni však nastal až po roku 1930, keď závod Apollo prevzal výrobné kapacity vyhorenej rafinérie v Šumperku. V rokoch 1934 až 1936 sa v areáli podniku vybudovala prvá krakovacia stanica v ČSR systému Dubbs. Bola určená na výrobu vysokooktánového benzínu z ťažko spracovateľnej domácej ropy. Výroba syntetických hmôt sa v sledovanom období rozšírila o úplne nový odbor chemických vlákien. Už v roku 1920 bol v Senici založený závod na syntetický hodváb. Podstatne modernejšiu výrobu viskózového hodvábu spustila v roku 1936 firma Baťa v novom meste Svit pod Tatrami, kde sa vyrábal aj celofán. V 30. rokoch nastalo celkové oživenie chemického priemyslu, čo súviselo s potrebami obrany krajiny. Z iniciatívy štátu začala v roku 1936 výstavba novej rafinérie ropy v Dubovej na Pohroní. Zároveň sa rozbehla výstavba nových podnikov anorganickej chémie v Novákoch a Handlovej. Dokončené boli až po roku 1938.

Vojnové pomery
V časoch vojnovej Slovenskej republiky zaznamenal najväčší rozmach bratislavský podnik Dynamit -- Nobel, kde sa obnovila výroba trhavín. Iniciátorom týchto zmien bol všemocný chemický koncern nacistického Nemecka I. G. Farben Industrie. Ten ovládol bratislavskú Dynamitku, ako aj ďalšie kľúčové chemické podniky Slovenska. V areáli Dynamitky vybudoval nový moderný závod Vistra na výrobu viskózovej striže. Vojnová konjunktúra podnietila rast výroby aj v ďalších závodov odvetvia. Po náletoch spojeneckého letectva v roku 1944 však Slovensko prišlo o najvýznamnejší petrochemický závod Apollo v Bratislave, ako aj o novú štátnu rafinériu v Dubovej.

Dôraz na poľnohospodárstvo
Po roku 1945 chemický priemysel nadviazal na hlavné smery dovtedajšieho vývoja, pričom jeho tradičné staršie podniky plnili úlohu epicentra rozvoja jednotlivých odborov chemickej výroby. V totalitnom režime od roku 1948 musel plniť aj potreby vojensko-priemyselného komplexu a prednostne dodával výrobky podliehajúce embargu demokratického sveta. Dôležitou úlohou bola chemizácia poľnohospodárstva. Extenzívny rozmach odvetvia bol sústredený najmä do obdobia rokov 1948 až 1963, keď vzniklo desať nových podnikov a sedem starších prešlo zásadnou rekonštrukciou. Vedúce postavenie v anorganickej chémii si udržal bratislavský podnik Dynamit -- Nobel s novým názvom Chemické závody Juraja Dimitrova (CHZJD). Rozšíril výrobu trhavín, hnojív a iných anorganických produktov. V roku 1960 spustil vedľajší závod priemyselných hnojív Duslo Šaľa.

Výroba vlákien
CHZJD zásadne rozšírili aj organickú výrobu dokončením vedľajšieho veľkozávodu na viskózový hodváb v Bratislave. Práve v odbore syntetických vlákien nadobudlo Slovensko medzinárodný význam. Rozšírila sa aj výroba vlákien v Senici, vo Svite a v roku 1959 sa pridal nový moderný podnik Chemlon Humenné. Základňu gumárenského priemyslu tvoril okrem staršieho závodu Matador Bratislava aj nový kombinát na pneumatiky v Púchove a gumárne v Dolných Vesteniciach. Na plastické hmoty sa od 50. rokov orientovali chemické závody v Novákoch a od 60. rokov aj podnik Plastika Nitra. Nový kombinát Chemko Strážske vyrábal produkty organickej aj anorganickej chémie. Starší chemický závod v Žiline začal v 50. rokoch s výrobou kaprolaktámu a podnik suchej destilácie dreva v Smoleniciach sa v 60. rokoch zmenil na Chemolak Smolenice.

Petrochemická Bratislava
Najväčšie centrum petrochémie v celej ČSR sa postupne formovalo v Bratislave, nadväzujúc na tradície rafinérie Apollo. Pokusy obnoviť závod Apollo boli prerušené a v 50. rokoch sa začalo s výstavbou novej rafinérie ďalej od centra Bratislavy pod názvom Slovnaft. Zlom v rozvoji podniku priniesli dohody o dodávkach ropy so Sovietskeho zväzu, ktorá začala prúdiť od roku 1962 ropovodom Družba. Dostatok suroviny umožnil v prvej etape vybudovať prevádzky na výrobu pohonných látok a mazív a od roku 1966 sa rozvinula veľkorysá výstavba prevádzok na plastické hmoty. Obnovená bola aj petrochemická výroba v Dubovej. Počet zamestnancov v chemickom priemysle vzrástol v rokoch 1946 až 1976 z deväť- na 61-tisíc.

Ťažká skúška
Náročné ekonomické prostredie, vytvorené po roku 1989, preverilo technickú úroveň slovenských podnikov, ako aj hospodárnosť a ekologickú stránku ich výroby. Chemický priemysel zaznamenal v 90. rokoch straty, často práve v podnikoch s najstaršou tradíciou, ako bol gumárenský závod Matador v Bratislave, chemické závody v Žiline a do značnej miery aj bývalý Dynamit -- Nobel Bratislava, ktorý od roku 1991 nesie názov Istrochem. Tento podnik musel prejsť rozsiahlymi technickými zmenami. Od roku 2002 je členom českej kapitálovej skupiny Agrofert. Tá v roku 2005 ovládla ďalší kľúčový chemický podnik Duslo Šaľa. Cestu modernizácie a vstupu silného kapitálu zvolili aj iné životaschopné podniky. Vzorom sa stal moderný komplex spoločnosti Slovnaft, ktorá v roku 2000 podpísala zmluvu o strategickom partnerstve s maďarskou petrochemickou skupinou MOL.